Energetický summit EÚ: šetríme a inovujeme

Kameňom úrazu pred februárovým energeticko-inovačným summitom EÚ sa stáva otázka, či by malo byť zvyšovanie energetickej efektívnosti a úspor pre členské krajiny povinné. Štáty tiež stále nevedia, ako efektívnosť merať.

Necelý mesiac pred summitom európskych lídrov viacerí ministri v Nemecku intenzívne diskutujú o pozícii krajiny. Na formulácii pracujú spolkové ministerstvá životného prostredia, energetiky, financií, zahraničných vecí, a tiež úrad kancelárky.

Ako EurActivu potvrdil zdroj z Berlína, ide o „skutočnú prioritu.“ „Interne sme o tom diskutovali a nie je vôbec ľahká záležitosť. Napokon, bude to kancelárka, ktorá k tomu bude chcieť niečo povedať,“ doplnil.

Energetický summit, ktorý zvolalo maďarské predsedníctvo v Rade EÚ na 4. februára, by sa mal venovať tomu, ako dokončiť vnútorný trh s energiami. Hovoriť sa bude o energetickej infraštruktúre, podpore inovatívnych energetických technológií a koordinácii spoločnej energetickej politiky členských štátov voči tretím krajinám.

Prípravy v plnom prúde

Ministri EÚ-27 začali prípravy už 14. januára v Budapešti. Maďarská štátna tajomníčka pre záležitosti EÚ Enikő Győri s nadšením vyjadrila odhodlanie k úspešným výsledkom summitu: „Všetci sa budeme na stretnutí vo februári snažiť prijať podstatné a významné závery…Európa potrebuje jednotnú a efektívnu spoločnú energetickú politiku, aby vytvorila energetickú bezpečnosť v internej i externej dimenzii.“

Včera (19.1.) sa začali s prípravou agendy summitu aj diplomati vo Výbore stálych zástupcov ( COREPER ). Niektoré body ale naďalej zostávajú nedoriešené a rozhodnúť by o nich mali až vyššie inštancie, tj. hlavy štátov a vlád.

Nemenovaný diplomat EÚ uviedol, že ak sa konsenzus nedosiahne v COREPER-i, Európska rada „sa ešte bude musieť zaoberať spôsobom ako najlepšie dosiahnuť ciele energetickej efektívnosti.“

Dodal, že v súčasnosti neexistuje zhoda o najlepšom spôsobe ako vlastne merať energetickú efektívnosť.

Problematická ne/záväznosť úspor energie

Únia sa zaviazala do roku 2020 k cieľom 20-20-20: znížiť spotrebu energie o 20%, zvýšiť podiel OZE v energetickom mixe o 20% a znížiť emisie skleníkových plynov o 20%, v porovnaní s úrovňami v roku 1990.

Avšak cieľ energetickej účinnosti, teda zníženia spotreby, jediný nie je pre členské krajiny záväzný. A Komisia priznáva, že je to aj jediná z troch oblastí, v ktorej krajiny značne zaostávajú. Súčasné odhady zníženia spotreby medzi 9-11% nie sú pre Komisiu uspokojivé, a potenciál 8-miliardového fondu určeného práve pre energetickú efektívnosť je stále nevyužitý. Šetrenie energiami sa má najviac týkať obytných i komerčných budov, priemyslu a dopravy.

Varovný signál vyslal štátom už i predseda Komisie José Manuel Barroso, ktorý 5. januára zdôraznil, že Únia zatlačí na národné orgány, aby bol aj tento cieľ úspešné naplnený. Odmietol sa síce verejne postaviť za zmenu nezáväznosti znižovania spotreby, čiastočne to ale podľa neho vysvetľuje obmedzenosť pokroku.

Vysoký diplomat z Ríma EurActivu prezradil, že napríklad Taliansko nepodporí žiaden krok k ustanovení pevných cieľov na európskej úrovni.

„Podporujeme národné ciele, pretože sme už viacero opatrení energetickej efektívnosti aplikvoali a výsledky sú celkom dobré…Sme presvedčení, že pre naplnenie stanovených cieľov budú národné opatrenia dobrou cestou,“ uviedol.

Londýn je ešte o niečo zdržanlivejší. Britská diplomatka sa vyjadrila nasledovne: „Zameriavame sa na opatrenia, ktoré dokážeme prijať, ale prístup Spojeného kráľovstva k domácim cieľom je taký, že sa nehráme žiadne hry s číslami.“

Odmietla sa ale bližšie vyjadriť ku konkrétnej pozícii, ktorú bude Londýn počas summitu obhajovať.

Žiadne biele miesta na energetickej mape Európy

Dôležitým bodom rokovaní bude rozvoj energetickej infraštruktúry, prepojení vnútri EÚ i trás dodávok smerujúcich do Únie. Potrebu expanzie energetických sietí obhajoval v utorok napríklad nemecký minister hospodárstva Rainer Brüderle.

Enikő Győri uviedla: „Na energetickej mape Európy nesmie byť žiadne biele miesto.“

Mnohí ministri prítomní na stretnutí v Budapešti privítali návrh Komisie, aby každý región mal aspoň dva priame prístupy k zdrojom energie.

De-špecializovaný summit

Napriek tomu, že februárový summit sa označuje za „špecializovaný“ a „energetický,“ do agendy summitu sa pridala aj inovačná politika.

Brusel označuje výskum, vzdelávanie a inovácie za jeden z hlavných pilierov stratégie Európa 2020, v októbri predstavila Komisia „vlajkovú iniciatívu“ Únia inovácii a podpora inovatívnych technológii v energetike má prispieť k rozvoji energetickej efektívnosti.

Témami rozhovorov európskych lídrov tak bude dokončenie Európskej výskumnej oblasti (ERA), zvýšenie vzájomnej spolupráce a mobility vedcov, uľahčenie prístupu k financiám, zjednodušenie a racionalizácia výskumných programov EÚ.

„Potrebujeme inováciu a nie administratívu,“ uviedla Győri.

Ďalšie kroky

  • 4. február 2011: „energeticko-inovačný summit“ v Bruseli
  • 28. február 2011: ministri pre energetiku prijmú závery k stratégii „Európa 2020“ a prioritám energetickej infraštruktúry
  • 2.-3. máj 2011: neformálne stretnutie ministrov pre energetiku k európskej energetickej cestovnej mape do roku 2050
  • 10. jún 2011: ministri energetiky prijmú závery k Akčnému plánu energetickej efektívnosti

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA