„Energetický“ summit stráca iskru

Lídri EÚ sa stretávajú na prvom energetickom summite vôbec, avšak podľa politickej agendy, energetiku vytlačia naliehavejšie témy ako Egypt či dlhová kríza. Na včerajšom stretnutí predstaviteľov šiestich krajín, vrátane Slovenska, vznikla spoločná expertná pracovná skupina.

Pri uvádzaní programu maďarského predsedníctva sa s hrdosťou prezentoval plán prvého tematického stretnutia najvyšších predstaviteľov krajín EÚ zameraného na energetiku. Táto predstava sa ale s pribúdajúcou agendou mení a summit dnes možno nazvať energeticko-inovačno-ekonomicko-zahraničným.

„Veľká časť agendy stretnutia sa odchyľuje od pripravovaných záverov a bude sa týkať hospodárstva a zahraničných vzťahov…Pre Európu je pritom podstatné, aby zredukovala svoju závislosť na drahých, znečisťujúcich, neistých energetických zdrojoch,“ uviedol Jason Anderson, hovorca World Wildlife Fund.

Pozornosť lídrov sa ale, zdá sa, uberá iným smerom.

Záchrana Egyptu a eura

Čo sa týka Egyptu, lídri budú balansovať rozdielny dôraz na stabilitu a demokratickú zmenu pri dosiahnutí „pokojného prechodu“ moci. Predpokladá sa, že v tejto rovnici budú severské štáty stáť skôr na strane „zmeny,“ južné naopak na strane „stability.“ Oba pohľady sa zároveň môžu v priebehu rokovaní meniť podľa vývoja situácie v krajine.

Očakávajú sa tiež intenzívne diskusie o tom, ako dosiahnuť vyššiu efektívnosť Európskeho finančného stabilizačného fondu (EFSF) a ako uvoľniť 440 miliárd eur, ktoré majú štáty k dispozícii. Výsledky rozhovorov ale môžu skončiť patom.

Energetická efektívnosť stále sporná

Energetické otázky a opatrenia, na ktoré majú krajiny rozdielne názory, boli tiež odsunuté do budúcna. V kópii návrhu záverov, do ktorých EurActiv nahliadol, sa píše len o tom, že revízia cieľa zvýšiť do roku 2020 energetickú efektívnosť o 20% v porovnaní s úrovňou v roku 1990 sa uskutoční v roku 2013.

Zákulisné diplomatické zdroje prezradili, že spor sa týka presnosti a primeranosti „PRIMES energy model system,“ ktorý Komisia používa na meranie pokroku v boji s klimatickými zmenami.

Niektoré štáty, napríklad Dánsko, podporujú, aby sa ciele efektívnosti stali záväznými, ale systém PRIMES závisí na predpovediach budúcich energetických dodávok a dopytu.

Napriek tomu, podľa návrhu záverov, ciele efektívnosti „musia dodržať“ a členské štáty ich od roku 2012 majú brať do úvahy pri zadávaní verejných zákaziek pre nové budovy a služby.

Žiadne energetické ostrovy“ po roku 2015

O väčšinu investícií do energetickej infraštruktúry v rámci biliónového plánu Energia 2020 by sa mal postarať samotný trh, pričom niektoré náklady by sa odpočítali výkupnými cenami pre dodávateľov OZE.

Obmedzené verejné financovanie bude dostupné pre bezpečnosť, solidaritu a projekty súvisiace s dodávkami. V Británii napríklad plánuje štát podporiť rozvoj elektrických sietí na pobreží Severného mora.

Európski lídri by mali potvrdiť aj integráciu takzvaných „energetických ostrov“ (Pobaltské krajiny, Malta, Cyprus, Sicília) do európskej siete.

Žiaden členský štát by po roku 2015 nemal byť izolovaný od európskych plynovodných a elektrických sietí alebo jeho energetická bezpečnosť ohrozená nedostatkom primeraných prepojení,“ uvádza sa v texte.

V čase ekonomických a politických zvratov sú členské štáty pripravené dohodnúť sa len na obmedzenom množstve návrhov. Jediným konkrétnym opatrením sa zdá byť „po patričnom uvážení” vytvoriť “ustaľovacie prechodné stupne.”

Barroso a V4+ skutočne rokovali o energetike

Tvár energetických rokovaní v Bruseli si udržala včerajšia pracovná večera, na ktorej sa zúčastnili predseda Komisie Barroso a predsedovia vlád a štátov šiestich krajín strednej a východnej Európy.

V sídle Európskej komisie sa skooordinovala realizácia prepojenia plynovej siete severo-južným smerom, a to vytvorením pracovnej skupiny zo zástupcov krajín Vyšehradskej štvorky, Bulharska a Rumunska.

„Chcem oceniť, že dnes vznikla pracovná skupina na úrovni V4+, ktorá má spoločnými silami v rámci Európskej únie pomôcť a rozvinúť väčšiu nezávislosť, väčšiu slobodu, väčšiu energetickú diverzifikáciu,“ povedala slovenská premiérka Iveta Radičová po stretnutí.

Zároveň upozornila, že prepojenia samotné nestačia.

„Dôležité je mať aj minimálne dva zdroje. Diskutovali sme aj o zásobníkoch, o ďalších zdrojoch a otvorili sme aj tému nezávislosti prepojenia, čo sa týka ďalších zdrojov energie – elektriny a obnoviteľných zdrojov," doplnila informácie o agende rokovaní premiérka.
Zmysel vytvorenia novej pracovnej skupiny vidí predsedkyňa vlády v tom, že takto vytvorená na najvyššej úrovni, krytá expertmi a premiérmi, znamená posun a konkrétnu realizáciu daných projektov. Potom to už nie je o lobingu, ale je to jedna zo šiestich priorít EÚ…Bude to znamenať nielen finančné krytie, ale aj odstránenie administratívnych prekážok a vytvorenie legislatívneho zázemia tak, aby to v najkratšom čase fungovalo,“ charakterizovala začiatok novej fázy v projekte Radičová.

Prvé zasadnutie tejto pracovnej skupiny je naplánované na 9. februára. Predsedať jej bude eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger.

Premiérka zároveň na stretnutí s médiami odmietla tvrdenie, že niektorým štátom by vytvorenie koridoru mohlo priniesť viac nevýhod ako výhod a pripomenula, že je načase konečne vybudovať efektívny trh s energiami.

„Každá krajina profituje z väčšej nezávislosti pri prepojení. Primárne takéto stavby musia byť financované zo súkromných zdrojov, ale budú kofinancované aj z verejných zdrojov a zdrojov EÚ. Investícia na rozbehnutie všetkých projektov sa odhaduje až na 200 miliárd eur, čo je obrovská suma, ale je to v čase o päť minút dvanásť,“ uviedla.

Pozície

Jason Anderson, vedúci organizácie World Wildlife Fund pre európsku klimatickú a energetickú politiku, pre EurActiv uviedol: „Summit bol šancou posunúť čistú enegiu na novú úroveň ale zlyhal. Európski lídri identifikovali problémy bez návrhov riešení alebo poskytnutia jasnej vízie pre dosiahnutie udržateľnej budúcnosti energie.“

„Aj keď sa ciele pre šetrenie energiou nesplnia, nestali sa záväznými – členské štáty budú vlastne podávať správy o tom, ako zle na tom sú. Na rade je Komisia, aby navrhla niečo zmysluplné. Ciele do roku 2050 vo výške 80-95% sa uvádzajú bez toho, aby sa pripustilo, že cieľ do roku 2020 je úplne neadekvátny.“

Staffan Nilsson, predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru sa vyjadril: „Európska únia čelí veľkej energetickej výzve. Otázky energetickej nezávislosti, ekonomickej stability, boja proti klimatickým zmenám a ochrane životného prostredia, všetky dohromady znamenajú, že Únia musí urýchliť prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu. Predchodcom technologického skoku, ktorý tento prechod umožní je energetická efektívnosť, kľúčový prvok energetickej politiky. Rýchly pokrok v tomto prípade možný aj nevyhnutný.“

„Tam kde momentálne chýba dohoda o definícii záväzných všeobecných cieľov, Výbor obhajuje zavedenie cieľov pre špecifické sektory ako je doprava a výstavba,“ dodal Nilsson.

Podľa europoslankyne Marisy Matias ( Portugalsko, GUE/NGL) je energetika „jasne vitálnou pre vytváranie nových pracovných miest, ale vlády naďalej trvajú na zastaralých energetickýc politikách.“ Ďalej dodala: „Potrebujeme energetickú revolúciu, nie viac verejno-súkromných partnerstiev. Náklonnosť „starej energii“ a nedostatok ambícií v „novej energetike“ znamená, že táto [Európska] Rada je, bohužiaľ, pokračovaním, pričom mohla byť prvým krokom smerom k skutočnej zmene.“

Český europoslanec Vladimir Remek, z rovnakej politickej strany, poukázal na to, že „nedávne prieskumy ukazujú, že pri konfrontácii s rastúcimi nákladmi sú pre ľudí najväčšou obavou ceny palív…Rada by mala prísť s novou komplexnom politikou, ktorá reflektuje záujmy občanov a EÚ dosiahne férové ceny energií.“

Dvadsať európskych firiem, vrátane Enel Green Power, EON Climate and Renewables, GE Energy či Siemensu a Európske združenie fotovoltického priemyslu, sa pri príležitosti konania summitu podpísalo pod spoločné prehlásenie, v ktorom sa píše: „Európa bez jednotného trhu je nepredstaviteľná…Ale ani po 25 rokoch od podpisu Jednotného európskeho aktu nie je jednotný trh s elektrinou.“

Vyzvali európskych predstaviteľov k aktivite: „Pred 25-timi rokmi preukázali vytvorením jednotného európskeho trhu európski lídri odvahu a víziu. Dnešní lídri musia ukázať podobné odhodlanie.“

Brook Riley, z organizácie Priatelia Zeme Európa, uviedla: „Radšej ako investovať do environmentálne kontroverzných technológií, ako je bridlicový plyn, by mala EÚ vyriešiť otázky závislosti na importe nižším spotrebou energie. Zníženie spotreby je riešením pre problémy európskej energetickej bezpečnosti – potrebujeme právne záväzný cieľ, ktorý sa šetrenie energie stane prioritou."

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA