Energetika – polrok ťažkých rozhodnutí

Druhá polovica roku 2007 bude v energetike napätá – pripravuje sa schvaľovanie budúcej energetickej politiky EÚ. Kontroverzný návrh Komisie na liberalizáciu trhu s energiou má prísť v septembri, koncom roku sa očakávajú legislatívne návrhy v oblasti redukcie CO2 a využívania obnoviteľných zdrojov.

elektrické vedenie 2
Zdroj: www.creativecommons.org

Pozadie

Záväzok EÚ znížiť emisie CO2 o minimálne 20% a zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov a energetickú efektívnosť do roku 2020 vyvolal v sektore vrenie. Energetické firmy, environmentálne mimovládne organizácie, i skupiny presadzujúce obnoviteľné zdroje sa snažia upútať pozornosť rozhodovateľov na svoje argumenty.

V kruhoch Komisie sa pripravuje séria legislatívnych návrhov, ktoré majú odpovedať na trojitú výzvu klimatických zmien, energetickej bezpečnosti a snahy udržať nízke ceny energií.

Otázky

  • Ticho pred búrkou?

Euroúradníci masovo opustili Brusel na oficiálne obdobie „letného kľudu“, aktivita v inštitúciách EÚ ustala. No ticho bude pravdepodobne trvať veľmi krátko – už 19. septembra má komisárka Nellie Kroes (konkurencia) a komisár Andris Piebalgs (energetika) dokončiť návrh smerníc pre ďalšiu liberalizáciu vnútorného trhu s elektrickou energiou a zemným plynom.

  • Zauzlený „unbundling“?

Skupina deviatich členských krajín na čele s Francúzskom a Nemeckom, medzi nimi aj Slovensko, zaslala 30. júla Komisii list, v ktorom od nej žiadala, aby prestala jednostranne presadzovať názor, že oddelenie vlastníctva sietí a transmisných systémov – tzv. unbundling – je najlepším a jediným spôsobom ďalšieho rozvoja trhu s elektrickou energiou a plynom v EÚ.

Práve francúzske a nemecké energetické firmy sú často terčom kritiky, i vyšetrovania, Komisie kvôli údajným protikonkurenčným praktikám, súvisiacim so simultánnym vlastníctvom sietí a infraštruktúry pre dodávky energie. Oddelenie vlastníctva opakovanie žiadali aj europoslanci.

No plány na rozdelenie „energetických monopolov“ nekritizujú len veľké firmy ako RWE, EDF, či E.ON, ale aj väčšina členských krajín. Unbundling plne podporuje iba Británia, Švédsko  a Španielsko.

Chistopher Jones z Piebalgsovho kabinetu pre priemyselnú asociáciu BusinessEurope povedal, že v okolí komisára pre energetiku prevláda názor, že by mali členské krajiny získať možnosť vybrať si, či prevedú unbundling, alebo zachovajú vlastnícku štruktúru, za podmienky, že operačné právomoci pre transmisné systému prevedú na Nezávislého systémového operátora (ISO).

ISO – výbor zložený z národných regulačných úradov a vedený Komisiou – by mal mandát zabezpečiť konkurenčné ceny energie a spravodlivý prístup k energetickým sieťam. ISO by teda v zásade spravoval majetok veľkých spoločností.

  • Mix obnoviteľných zdrojov

Návrh rámcovej smernici pre obnoviteľné zdroje by mala Komisia predložiť pred, alebo bezprostredne po Konferencii OSN o klimatických zmenách (3.-14. december, Bali). Bude obsahovať diferencovaný prístup k jednotlivým členom Únie, celkový cieľ 20% podielu obnoviteľných zdrojov do roku 2020 sa medzi ne rozloží podľa situácie a kapacity krajín.

Podľa Komisie majú obnoviteľné zdroje v EÚ celkovo 6,4% podiel. Na Slovensku je to len 1%, podľa ministerstva hospodárstva sa má podiel zvýšiť do roku 2010 na 4%, do 2015 na 8% a do 2020 na 12%. (Pozri EurActiv.sk)

Po schválení celkových národných cieľov bude mať každá členská krajina vypracovať sektorové ciele pre každý typ obnoviteľných zdrojov – solárnu, veternú, vodnú energiu, biomasu, atď. – v národných akčných plánoch. Zdroje z Komisie priznávajú, že určenie individuálnych cieľov bude „zložité“.

Jednou z možností, ktorú zvažuje Komisia, je žiadať od každej členskej krajiny zvýšenie podielu o 13% do roku 2020. Takýto krok navrhla minulý mesiac Európska asociácia veternej energie (EAEA). „Jeho výhodou je relatívna jednoduchosť a rovnosť“, cituje nemenovaného predstaviteľa Komisie Point Carbon, výskumná a poradná firma z Nórska.

Komisia a lídri EÚ sa však na summite v marci dohodli, že je pri určovaní národných cieľov potrebné brať do úvahy „rozličné národné štartovacie pozície a potenciál“. Stále je tiež nejasné, či budú prijaté národné akčné plány právne záväzné, a či bude Komisia každý z nich prijímať (alebo ho odmietne) samostatným rozhodnutím.

Členské krajiny sa tiež budú môcť samé rozhodnúť, aké ciele určiť pre obnoviteľné zdroje v sektore vyhrievania a chladenia budov. Komisia poskytne len „indície“. V júlovom hlasovaní tento prístup podporili aj členovia výboru EP pre priemysel, výskum a energiu (ITER).

  • Smäd po biopalivách

Počas prvej polovice roku 2007 prebehlo niekoľko konferencií o biopalivách, na jednej z nich sa dokonca zúčastnil brazílsky prezident Luis Inacio “Lula” da Silva (Brazília je veľkým producentom biopalív). Komisia, zástupcovia sektora biopalív i poľnohospodárskeho sektora, a veľké priemyselné podniky skúmajú potenciál biopalív ako zdroja energie pre dopravu, chemický priemysel, aj iné odvetvia, emitujúceho menej emisií. Environmentálne skupiny však upozorňujú na mnohé riziká – okrem iného vytláčanie poľnohospodárskych plodín a tým hroziaci nárast cien potravín, degradáciu pôdy monokultúrnymi plantážami, či práve zvýšenie emisií skleníkových plynov v dôsledku výroby a využívania biopalív.

To, či EÚ dosiahne deklarovaný cieľ – 10% podiel biopalív do roku 2020 – závisí však najmä od technologického rozvoja, najmä vývoja tzv. druhej generácie biopalív.

Legislatívne návrhy by v tejto oblasti mali prísť spolu s legislatívou pre obnoviteľné zdroje, teda v decembri.

  • Technológia a oxidy uhlíka

V období 2005-2007 mal systém obchodovania s emisiami v EÚ zmiešaný úspech, v druhej polovici tohto obdobia ceny povoleniek na emisie výrazne klesli.

EÚ sa však pripravuje na druhé kolo a oficiálnym postojom je, že „vlaková loď“ politiky boja proti klimatickým zmenám – systém obchodovania s emisiami – ostáva správnym nástrojom obmedzenia priemyselných emisií a podpory energetickej efektívnosti.

Viaceré členské krajiny si však myslia, že limity stanovené Komisiou sú príliš prísne a zabrzdia rozvoj ich ekonomík. Niektoré z nich, vrátane Slovenska, už podali na Komisiu žalobu.

Komisia by mala predložiť revidovaný Systém obchodovania s emisiami v EÚ (EU ETS) pre obdobie 2008-2012 koncom tohto roka.

Komisia chce posilniť „environmentálny“ charakter európskej ekonomiky aj Strategickým energetickým technologickým plánom  (SET), ktorý má byť predložený v decembri. Bude obsahovať detaily financovania výskumu a vývoja nových environmentálne vhodnejších technológií, vrátane systémov „čistého uhlia“.

  • Slovensko

Akčný plán pre podporu rozvoja využívania obnoviteľnýchzdrojov, pripravený ministerstvom hospodárstva, prijala vláda v marci 2007 (pozri EurActiv.sk).

Kroky pre zvyšovanie energetickej efektívnosti zas rozpracováva Koncepcia energetickej efektívnosti Slovenska, predložená ministerstvom hospodárstva v júli a prijatá vládou (pozri EurActiv.sk).

Ďalšie kroky

  • 19. september 2007: Komisia pripraví tretí balík smerníc o liberalizácii energetických trhov
  • december 2007: Komisia by mala predložiť:
    • návrh celkovej „rámcovej smernice“ o obnoviteľných zdrojoch energie, vrátane aktualizácie smernice o biopalivách,
    • prehodnotenie potreby harmonizácie národných systémov podpory pre obnoviteľné zdroje elektrickej energie
    • Strategický energetický technologický plán

REKLAMA

REKLAMA