Energetika verzus ekológia? Staré modely a nové výzvy

„Fungujeme na tých modeloch energetickej bezpečnosti, ktoré tu boli vytvorené pred štyridsiatimi či päťdesiatimi rokmi,“ skonštatoval počas diskusie so študentami Urban Rusnák (MZV).

S klesajúcou teplotou a plynovou krízou 2009 v pamäti, sa v Bratislave v posledných týždňoch uskutočnilo niekoľko diskusií na tému energetickej bezpečnosti Slovenska a Európy. Vlastným dielom prispelo minulý štvrtok (2.12.) aj Euroatlantické centrum, ktoré sa snažilo priblížiť otázku energetickej a environmentálnej bezpečnosti predovšetkým študentom.

Ochrana zásob vody v podunajskej oblasti

Leitmotívom diskusie bola výstavba ropovodu cez Žitný ostrov. Úvodný premietaný dokument pripomenul udalosti z roku 1971, kedy v dôsledku havárie v bratislavskej rafinérii došlo k rozsiahlemu úniku ropných látok a k znehodnoteniu jedného zo zdrojov pitnej vody v Podunajských Biskupiciach. Dnes je Žitný ostrov, najväčší rezervoár pitnej vody v strednej Európe, chránenou vodohospodárskou oblasťou.

Miroslav Dragun z občianskeho združenia Nie ropovodu cez Žitný ostrov považuje súčasné, aspoň dočasné, vyriešenie problému výstavby v podobe programové vyhlásenie súčasnej vlády za veľký úspech. Programové vyhlásenie jasne hovorí: „vláda SR neumožní výstavbu nového ropovodu cez Žitný ostrov.“

V súvislosti s konceptami alternatívnych trás ropovodu Urban Rusnák (MZV) upozornil na to, že prípadný presun trasy mimo ostrova nerieši otázku ekologickej bezpečnosti Dunaja a vodných zásob.

Európska energetická politika a medzinárodné prepojenia

Nakoľko rozhodujúcu väčšinu energetickej legislatívy vyjednávajú zástupcovia členských štátov na pôde EÚ, ďalší panelista, Pavol Magyar zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, v skratke predstavil stratégiu Energia 2020. Ide o plán EÚ na zníženie spotreby energie, stimuláciu konkurencieschopnosti, zabezpečenie dodávok a dosiahnutie cieľov v oblasti boja proti klimatickým zmenám.

V diskusii o prepojeniach energetických tokov týkajúcich sa Slovenska, sa okrem najčastejšie spomínaného prepojenia s Maďarskom, o ktorom sa rokuje, spomenulo aj ropovodné prepojenie Bratislava-Schwechat. Viackrát v tejto súvislosti zaznelo, že táto možnosť nie je pre energetickú bezpečnosť Slovenska výrazne prínosná.

Ďalšia alternatíva prepojenia ropovodov Adria-Družba je síce technicky uskutočniteľná, avšak zvýšená frekvencia tankerov pri pobreží Chorvátska by narušila miestny ekosystém, a preto naráža na odpor obyvateľstva.

Zodpovedný prístup k riešeniam

Panelisti sa zhodli, že riešením súčasných výziev energetickej a environmentálnej bezpečnosti je zvýšenie podielu výroby energie z obnoviteľných zdrojov (OZE), v podmienkach Slovenska predovšetkým z biomasy.

Dôležitým prvkom agendy by mali byť aj úspory energie. Slovenský priemysel, ale aj celá spoločnosť, sú v porovnaní s priemerom EÚ-15 energeticky oveľa náročnejšie.

Avšak pri inštalovaní akéhokoľvek zdroja energie je pre prípad výpadku potrebné pamätať na potrebu rezervného, krycieho, zdroja. Toto opatrenie platí pre energiu z OZE, rovnako ako pre nukleárne a fosílne zdroje.

Podnetným príspevkom bolo poukázanie na to, že európska energetická politika dosiaľ systematicky nerieši negatívne dôsledky zapojenia OZE do existujúcich sietí ani nebezpečenstvo možných výpadkov.

Jednou z málo diskutovaných tém, ktorá v diskusii zaznela, je možnosť získavania bridlicového plynu. Podľa Urbana Rusnáka je v porovnaní so severnou Amerikou jeho využitie v husto osídlenej Európe obmedzené. V stredoeurópskom regióne sú najväčšie zásoby v Poľsku, ale kvôli súvisiacim environmentálnym dôsledkom (potreba veľkého počtu vrtov, vysoká spotreba vody a chemikálií pri ťažbe) sa táto cesta nezdá byť vhodná a perspektívna.

Euroatlantické centrum je obsahovým partnerom EurActivu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA