EÚ a USA sa venovali energetickým otázkam

V Bruseli rokovali transatlantickí partneri o posilňovaní európskej i globálnej energetickej bezpečnosti, vývoze LNG z USA, prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo, realizácii Južného plynárenského koridoru, vzťahu s Ruskom i postupe pri Ukrajine. Brusel navštívil aj šéf Gazpromu.

Na piatom zasadnutí Energetickej rady EÚ-USA prebrali najvyšší diplomatickí činitelia a zástupcovia portfólia energetiky rôznorodé aktuálne otázky vo vzťahu k Ukrajine a Rusku aj predstavy o ďalšej spolupráci.

V stredu (2.4.) pokračovali v rozhovoroch o perspektíve budúceho vývozu amerického LNG. Avšak v spoločnom texte sa poukazuje na to, že dodatočné globálne dodávky by prospeli Európe a ďalším strategickým partnerom. Viacerí analytici pripomínajú, že pre Američanov je finančne zaujímavejšie exportovať LNG na ázijský trh než do Európy.

Spoločnú reč našli aj v otázke prechodu na nízkouhlíkovú ekonomiku. Zatiaľ čo v USA je víziou Klimatický akčný plán prezidenta Barracka Obamu, v Únii sa pracuje na prijatí klimaticko-energetického balíka do roku 2030. Partneri chcú pokračovať v inováciách a investíciách v oblasti obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a zavádzania technológií CCS, ktoré prinesú prospech pokiaľ ide o úspory v nákladov a o pracovné miesta a tiež pomôžu v boji s klimatickou zmenou.

Energetická rada privítala aj dôraz, ktorý viaceré krajiny a medzinárodné inštitúcie vrátane Svetovej banky, OECD či G20 kladú na postupné odstránenie neefektívnych dotácií fosílnych palív.

V spoločnom vyhlásení obe strany podčiarkli, že energetické vzťahy s Ruskom musia byť založené na reciprocite, transparentnosti, férovosti, nediskriminácii, otvorenosti voči súťaži a pokračujúcej spolupráci na zaistenie podmienok pre isté a bezpečné dodávky energie.

Americký minister zahraničia John Kerry odsúdil používanie energie ako zbrane: „Žiadna krajina by nemala používať energiu, aby blokovala ašpirácie ľudí… Je v záujme nás všetkých, aby sme mohli mať adekvátne energetické zásoby dôležité pre naše hospodárstva, bezpečnosť a prosperitu našich ľudí.“

Južný koridor sa zahusťuje

Ďalšou témou bol pokrok v budovaní Južného plynárenského koridoru, pričom EÚ a USA naliehajú na časovo príhodnú konštrukciu plynovodu, ktorého kapacitu je možné rozšíriť pre dodatočné zdroje dodávok. Dodávky prostredníctvom projektu TANAP cez územie Turecka a nadväzujúceho Transjadranského plynovodu (TAP) by sa totiž nemuseli obmedzovať len na pole Shah Deniz II v Azerbajdžane, ale začleniť aj zdroje z Iraku.

Ten v súčasnosti produkuje relatívne malý objem zemného plynu, predovšetkým pre domáci trh. Obrovské množstvo odpadového plynu, ktorý sa uvoľňuje pri produkcii z ropných polí, sa spaľuje voľne do ovzdušia.  

Azerbajdžanský minister zahraničia počas návštevy v Bagdade 10. februára potvrdil, že Irak má záujem dodávať do Európy cez tento koridor svoj vlastný plyn a Baku je pripravené o tom rokovať.

Európska únia a USA sa tiež dohodli preskúmať investície na posilnenie dodávok plynu do strednej a juhovýchodnej Európy. O priame napojenie na turecké plynovody má záujem napríklad Bulharsko, ktoré je momentálne úplne závislé na ruských zdrojoch a tranzite cez Ukrajinu. Ankara a Sofia už rokujú o interkonektore s dĺžkou približne 114 kilometrov, ktorého výstavba by mala trvať dva roky.

Turecko má navyše záujem aj o dovoz plynu z poľa Leviathan, ktoré leží v izraelských vodách. Zásoby v tomto ložisku sa odhadujú na 450 miliárd metrov kubických. Hlavným akcionárom v projekte rozvoja tohto poľa je americká spoločnosť Noble Energy.

Postup pri Ukrajine

EÚ a USA vyjadrili podporu Ukrajine pri jej úsilí diverzifikovať dodávateľov plynu aj formou rýchleho vylepšenia kapacít reverzných tokov, väčšej skladovacej kapacite a opatrenia ohlásených s Medzinárodným menovým fondom o budovaním konkurenčného energetického hospodárstva.

Európska komisia sa usiluje urýchliť spustenie spätného toku cez Slovensko. Minulý týždeň sa v Bruseli obnovili rokovania medzi spoločnosťou Ukrtransgaz a slovenským Eustreamom. Hovorkyňa komisára Gunthera Oettingera označila stretnutie za „konštruktívne“. Ďalšie technické detaily by sa podľa nej mali dopracovať v priebehu dvoch až troch týždňov.

Ukrajinská vláda potvrdila, že zmení plošný systém dotovaných cien energií pre domácnosti na cielené opatrenia, ktoré zmierňujú dosah zvýšenia cien na chudobných a zraniteľných odberateľov. Ceny plynu pre domácnosti tak od 1. mája stúpnu o viac než 50 % a podľa pevne stanoveného harmonogramu by mali ďalej rásť až do roku 2018.

Vláda chce tiež presadzovať opatrenia energetickej účinnosti, posilniť transparentnosť na trhu a uskutočniť dlho odkladanú reštrukturalizáciu štátnej plynárenskej spoločnosti Naftogaz.

Gazprom: Zdražovanie na Ukrajine, rokovania s EÚ

Ruský gigant Gazprom potvrdil, že v druhom kvartáli sa cena za plyn pre Ukrajinu zvýšila o viac než tretinu na sumu $385,50 za 1000 m3.

„Bolo to vopred deklarované a vyplýva to zo skutočnosti, že ukrajinská strana nesplnila svoj záväzok uhradiť dlh za dodávky plynu v roku 2013 a zároveň neuhradila celú sumu za existujúce zásoby plynu, ktorá sa prirátala k celkovému dlhu. Výška dlhu k dnešnému dňu predstavuje 1,7 miliárd dolárov,“ uviedol generálny riaditeľ Gazpromu Alexej Miller.

Poskytnutá zľava súvisela s dohodou o prenájme základne pre ruskú čiernomorskú flotilu v krymskom meste Sevastopoľ, ktoré však už Kremeľ v súčasnosti berie ako ruské územie.

Zároveň došlo od 1. apríla k zvýšeniu tarify za tranzit ruského plynu cez územie Ukrajiny o 10 %, podľa vzorca obsiahnutého v tranzitnej zmluve z roku 2009, ktorá berie do úvahy súčasnú cenu plynu. „Gazprom sa zaväzuje platiť zvýšenú tranzitnú tarifu a plniť svoje zmluvné záväzky v plnom rozsahu,“ uviedol Miller.

V stredu sa komisár Oettinger zúčastnil nielen Energetickej rady EÚ-USA, ale stretol sa aj so šéfom Gazpromu. Ruská spoločnosť oficiálne informovala o tom, že „strany potvrdili záujem udržať vzájomne prospešný vzťah budovaný počas dekád úspešnej spolupráce“.

Miller mal s eurokomisárom a tiež nemeckým ministrom zahraničných vecí Frankom-Walterom Steinmeierom diskutovať o „širokej škále otázok týkajúcich sa bilaterálnej spolupráce“.

(EurActiv/TASR)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA