EÚ buduje „hodvábnu cestu“ pre energiu

Európska únia urobila krok k obmedzeniu závislosti na ruskom plyne – 8. mája podpísala dohodu, ktorá jej má otvoriť cestu k plynu z Kaspického regiónu.

Stretnutie k „Južnému koridoru“ v Prahe, ktoré sa konalo 8. mája, malo byť pôvodne summitom, na ktorom sa zídu hlavy štátov a šéfovia vlád. Nakoniec sa však obmedzilo na stretnutie „Trojky EÚ“ medzi zástupcami Českého predsedníctva, Európskej komisie a Generálneho sekretariátu Rady.

Zároveň naň boli pozvané nečlenské krajiny, ktoré sú strategické pre takzvaný „Južný koridor“, alternatívnu energetickú prepravnú trasu: Azerbajdžan, Turecko, Gruzínsko, Turkmenistan a Kazachstan. Ešte pred stretnutím však nebolo úplne jasné, ktoré projekty majú „Južný koridor“ vlastne tvoriť.

Záväzky na každej strane

Ako protihodnotu za záväzok, že budú krajiny dodávať plyn do EÚ, ponúkla Únia posilnenie obchodu a dopravnej infraštruktúry. Dohoda podpísaná v Prahe zástupcami EÚ, Turecka, Azerbajdžanu a Gruzínska predpokladá vytvorenie centrálneho európskej konzorcia na nákup plynu a nové podmienky pre prepravu kaspickej suroviny.

Deklarácia EÚ zaväzuje, aby ako spotrebiteľ poskytla producentom spoľahlivé záväzky spoločného dopytu. Producentské krajiny sa zas zaviazali, že na trh dodajú určité množstvo plynu a ropy, nad množstvá dodávané v súčasnosti, ktoré bude určené špecificky pre EÚ. Text tiež explicitne hovorí o potrebných záväzkoch zo strany transportných krajín, ktoré majú vytvoriť dlhodobý, stabilný a predvídateľný regulačný režim.

Stredoázijské krajiny nepodpísali

Kazachstan, Uzbekistan a Turkmenistan však odmietli deklaráciu podpísať. „Zatiaľ sme neprekonali všetky prekážky“, priznal odchádzajúci premiér Topolánek, pre ktorého to bol posledný summit v pozícii držiteľa rotujúceho predsedníctva Únie.

„Je očividné, že tieto krajiny neradi podpisujú tento typ deklarácie, a nikdy to nerobia. A dnešok nebol výnimkou. Podľa Topolánka Azerbajdžan podpísal, pretože „na rozdiel od stredoázijských krajín, živí v sebe európske nádeje“.

Celkovo sa však snažil prezentovať závery v pozitívnom svetle. Projekt prirovnal k „novej hodvábnej ceste, na ktorej bude prebiehať tok informácií, tovarov, ľudí a energie, oboma smermi“.

Podľa Topolánka by sa mala EÚ zamerať na jeden projekt, ako je napríklad plynovod Nabucco. Len tak sa ho podarí dokončiť.

Lídri sa na summite zhodli, že krajiny EÚ a Turecko podpíšu do konca júna medzivládnu dohodu o podmienkach realizácie Nabucca – to by mohlo upokojiť a prilákať potenciálnych investorov.

EÚ hovorí o diverzifikácii energetických zdrojov, zatiaľ bez výsledku. Od ruského útoku na Gruzínsko v auguste 2008, a januárového sporu medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý prakticky zastavil prívod významnej časti ruského plynu do EÚ, sa však politické diskusie viditeľne zintenzívnili.

Nákupca plynu

Dohoda podpísaná na summite hovorí o Kaspickej rozvojovej korporácii, ktorá má byť centrálnym nákupcom plynu pre EÚ. Brusel verí, že sa mu tak podarí predchádzať súčasným problémom ri uzatváraní dohôd v regióne.

„Je zložité zaviazať sa k nákupu“, tvrdí komisár pre energetiku Andris Piebalgs, ktorý v súčasnosti nemá právomoci, aby mohol v mene EÚ uzatvárať dohody.

„Proces trvá dlhšie, keď je do neho zapojená EÚ, než pri štátom kontrolovaných spoločnostiach, ako je Čína.“

Prezident Európskej investičnej banky Philippe Maystadt oznámil, že inštitúcia rokuje o financovaní s konzorciom stojacim za projektom Nabucco a za dvoma ďalšími plynovodmi, ktoré majú doviesť kaspický plyn na európske trhy – TAP do Maďarska a ITGI do Talianska.

Podľa Maystadta nemá Azerbajdžan dosť plynu na to, aby sa uživili všetky tri projekty, preto bude potrebné nájsť alternatívne zdroje. „Je možné, že niektorý projekt sa zrealizuje skôr, a ten môže dodávať azerbajdžanský plyn. Ďalšie projekty, prichádzajúce neskôr, budú musieť získať plyn z Turkmenistanu, a to implikuje vytvorenie prepojenia cez Kaspické more.“

Memorandum zo summitu obsahuje aj plány na sprístupnenie iných ložísk – vyzýva k čo najrýchlejšiemu podpísaniu energetického memoranda s Irakom, a pomoci Egyptu, aby mohol rozvinúť vlastné zdroje.

Pozície

Líder liberálnej skupiny ALDE Graham Watson pri príležitosti summitu varoval  európskych lídrov, aby nepremeškali príležitosť rozvinúť zelené zdroje energie.

„Cieľmi Európy musia byť energetická diverzita a energetická bezpečnosť. To znamená, že nové trasy pre dovoz plynu prinášajú skutočné benefity. No zatiaľ čo politických lídrov a predstaviteľov priemyslu zamestnáva kreslenie máp a plánovanie potrubí, meškajú v plnení zelených štandardov, ktoré potrebujeme pre našu budúcnosť. Ak budeme príliš závisieť od fosílnych palív, Európa skončí na nesprávnej strane histórie.“

REKLAMA

REKLAMA