Únia čelí budúcej neistote pri obnoviteľnej energii

Po tom, čo v roku 2020 vypršia súčasné politické záväzky v oblasti podpory obnoviteľných zdrojov, obmedzovania emisií a šetrenia energiou, bude sa Únia musieť popasovať s vákuom vo svojej energetickej politike.

V snahe otvoriť debatu o budúcom vývoji v oblasti obnoviteľných zdrojov energie (OZE), pripravuje Európska komisia stratégiu do roku 2050, ktorej vydanie sa očakáva už budúci mesiac.

Aktuálna pracovná verzia návrhu predpovedá, že ak nedôjde k dohode o nových politických cieľoch pre rok 2030, podľa scenáru business-as-usual dôjde k poklesu rastu v sektore OZE, do roku 2030 dosiahnu podiel na energetickom mixe v Európe na úrovni 25 % a do polovice storočia na úrovni 29 %.

Rast odvetvia sa bude klesať zo 6 % ročne v tejto dekáde na 1 % ročne v období 2020 – 2050, čo bdue znamenať pokles pracovných miest a zvýšenie závislosti na dovoze zo zahraničia.

V rokoch 2007 až 2010, v čase keď nezamestnanosť v Európe prudko stúpala, pritom vznikalo v odvetví veternej energie denne viac než 50 pracovných miest.

EK zároveň zvažuje ďalšie scenáre, vrátane odstupňovania a plnohodnotnej aktualizácie dnešných cieľov, s podporou finančných schém.

Podľa odhadov Komisia bude si len samotná modernizácia prenosovej sústavy vyžiada približne 100 miliárd eur. V rámci návrhu nového viacročného rozpočtu počíta so sumou 9,1 miliardy eur na realizáciu projektov energetickej infraštruktúry európskeho významu.

Nový politický režim

Günther Oettinger, komisár EÚ pre energetiku, poukazuje na to, že by ešte pred vypršaním mandátu súčasnej Komisie v roku 2014, rád videl dohodu o novom politickom režime v oblasti energetiky. Všeobecným cieľom je, aby sa rozvoj obnoviteľných zdrojov uskutočňoval „udržateľným, trhovo integrovaným a nákladovo efektívnym spôsobom“.

Doterajší prudký vzostup sektora OZE ohrozuje neistota investorov súvisiaca s nejasnými cieľmi po roku 2020, nízkymi cenami uhlíka v rámci schémy pre obchodovanie s emisiami a tiež náhlymi odvolaniami prisľúbených štátnych dotácií pre výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov.

V smernici o podpore OZE z roku 2009 sa od Komisie vyžaduje predstaviť cestovnú mapu pre obdobie po roku 2020 až v roku 2018. V návrhu oznámenia sa však uvádza, že EK cíti „rastúce presvedčenie medzi zainteresovanými subjektmi, že plánovanie pre obdobie po roku 2020 vyžaduje zváženie už dnes“.

Momentálne je jediným pevným stimulom pre ďalšie obdobie to, že po roku 2020 bude strop zavedený v rámci schémy ETS ročne klesať o 1,74 %.

Konkurencieschopnosť OZE

S tým, ako sa klesajú náklady na výrobu zelenej energie a tieto zdroje sa stávajú konkurencieschopné voči fosílnym palivám, možno očakávať ďalší tlak na redukovanie dotácií.

„Komisia obhajuje čo najrýchlejší možný prechod na schémy, ktoré producentov vystavia trhovým cenám a podporia znižovanie nákladov a vyhne sa kompenzáciám,“ píše sa v pripravovanom oznámení EK. V prípade novších technológií ale predpovedá, že „určité nákladovo efektívne a dobre cielené podporné schémy budú stále nevyhnutné po roku 2020“.

Autori oznámenia tiež poukazujú na to, že náhle obmedzenia dotácií v niektorých členských štátoch sú „rušivé“.

Christian Kjaer, vedúci predstaviteľ Európskej asociácie pre veternú energiu (EWEA), navrhol využiť pri fondoch EÚ pákový efekt, ktorý ponúka napríklad Európska investičná banka, a potenciálne využiť štrukturálne fondy s cieľom podporiť „technológie, ktoré dokážu mať značný a okamžitý účinok na pracovné miesta a súčasne znížiť účet Európy za dovoz palív“.

Podľa neho najlepší takýto krátkodobý stimulačný potenciál ponúka výroba veternej elektriny na pevnine, ďalej pri pobreží a tiež investície do rozvoja elektrickej infraštruktúry.

Návod pre schémy podpory OZE

V snahe zaistiť najlepšie postupy chce Komisia v roku 2013 zverejniť inštrukcie pre tvorbu, dizajn, štruktúru a reformu schém podpory obnoviteľnej energie tak, aby sa zaistila bezpečnosť dodávok, zredukoval závislosť na dovoze z krajín mimo EÚ a znížili emisie skleníkových plynov v súlade s prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Viac než polovica energie, ktorá sa v EÚ spotrebúva, pochádza z krajín mimo Únie. V prípade ropy je to až 80 %, v prípade plynu 60 %, čo z EÚ robí najväčšieho dovozcu energií na svete.

Podľa výpočtov Európskej komisie stál len v minulom roku dovoz ropy do Únie 315 miliárd eur. EWEA ale celkové ročné náklady za import energií odhaduje na takmer 700 miliárd eur.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA