EÚ chce dohľad nad energetickými investíciami

Európska komisia chce viac monitorovať národné investície do energetickej infraštruktúry v kľúčových oblastiach, ako biopalivá, jadrová energia, plyn a zachytávanie a uskladňovanie CO2.

Komisia 16. Júla predstavila návrh nariadenia o povinnosti štátov oznamovať investičné projekty energetickej infraštruktúry. Komisár Piebalgs zdôraznil, že vzhľadom na záväzky EÚ v oblasti klímy by Únia potrebovala práve tieto investície.

„Komisia sa zaujíma o to, či sa investičné projekty stanú realitou včas na to, aby uspokojili náš budúci dopyt a naplnili energetické a klimatické ciele. Komisiu to mimoriadne zaujíma, najmä v čase, keď vážna finančná a hospodárska kríza spôsobuje škrty a meškanie energetických investícií a zvyšuje neistotu v budúcich energetických projektoch.“

Cieľom návrhu je posilniť zber a hodnotenie dát o investičných projektoch v ropnom, plynárenskom sektore i výrobe elektrickej energie, ako aj v súvisiacich oblastiach dopravy a skladovania CO2. Od budúceho roku by tak členské krajiny museli Komisiu informovať raz za dva roky o type investícií, plánovaných kapacitách a zdržaniach či prekážkach.

Komisia použije dáta na identifikovanie investičných trendov v EÚ a prípravu nadsektorových analýz. Plánované výrobné kapacity tak bude vedieť porovnať s predpokladaným vývojom dopytu a včas identifikovať prípadné nedostatky.

Ak nepôjde o obchodne citlivé údaje, Komisia  zabezpečí ich výmenu medzi členskými krajinami i zverejnenie.

Nariadenie bolo plánovaná v Druhom strategickom preskúmaní energetiky, zverejnenom v novembri 2008. Legislatíva o informovaní o energetických projektoch už existuje, no podľa Komisie nie je konzistentne napĺňaná a neposkytuje dostatočné údaje na spoľahlivý monitoring na celoeurópskej úrovni.

EÚ určila v rámci plánu hospodárskej obnovy na investície do energetickej infraštruktúry 3,98 miliardy eur. Komisia však odhaduje, že na zlepšenie elektrickej siete a výrobných kapacít bude potrebné investovať do roku 2030 jeden bilión eur, teda asi 250-krát viac. Ďalších 150 miliárd by malo smerovať do plynárenských sietí. Len tak bude Únia schopná reagovať na výzvy v oblasti bezpečnosti dodávok a klimatických zmien.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA