EÚ chce plyn z Iraku

Rokovania o dodávkach zemného plynu z Iraku napredujú. Memorandum o energetickom porozumení by mohla EÚ podpísať v blízkych týždňoch. Nad reálnym znížením energetickej závislosti Európy od Ruska však stále visí otáznik.

Rozhovory s Irakom napredujú, takže “čoskoro budeme môcť pristúpiť k memorandu o porozumení v energetickej spolupráci,” komentoval José Manuel Barroso, predseda Komisie, návštevu irackého premiéra v Bruseli.

Nouri al-Maliki, šéf irackej vlády, navštívil Brusel s cieľom nadviazať užšie hospodárske vzťahy s EÚ. Memorandum o porozumení by mohli obe strany podpísať v nasledujúcich týždňoch. Zemný plyn by sa mohol dopravovať prostredníctvom plánovaného projektu Nabucco.

Irak by mal postupne dodať Spoločenstvu 5 mld. kubických metrov plynu ročne. Dohodli sa na tom Andris Piebalgs, komisár pre energetiku, a Hussain al-Shahristani, iracký minister pre ropu a zemný plyn.

Dohoda s Irakom je druhou za posledný týždeň, prostredníctvom ktorej sa EÚ snaží znížiť mieru svojej závislosti na energetických dodávkach z Ruska. Uplynulý týždeň podpísala dohodu s Turkménskom. Súčasne je však otázne, do akej miery bude znižovanie závislosti úspešné. EÚ spotrebuje ročne až 500 mld. kubických metrov energetickej suroviny (EurActiv 15/04/08).

Kieren McNamara z Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) pre EurActiv povedal, že EÚ bude môcť v blízkej budúcnosti len “veľmi, veľmi málo” diverzifikovať svoje energetické zdroje. V jej neprospech hrá aj Gazprom, ktorý sa v regióne strednej Ázie za hranicami Ruska snaží získať zmluvný prístup k ložiskám nerastných surovín.

Rusko v súčasnosti vyvíja technológiu na zachytenie zemného plynu, ktorý sa uvoľní pri čistení ropy, upozorňuje McNamara. Týmto spôsobom by mohol Gazrpom získať ďalších 60 mld. metrov kubických suroviny ročne, teda viac, ako plánuje EÚ kúpiť od Iraku, či Turkménska. Doteraz sa plynný odpad z ropy spaľoval.

Dodávky z Ruska v súčasnosti pokrývajú 42% európskej spotreby. Predpokladá sa, že dopyt po zemnom plyne bude v budúcnosti rásť a postavenie Moskvy sa bude posilňovať. Mnohí analytici sa obávajú, že Kremeľ môže neskôr zneužiť postavenie dominantného dodávateľa energetických zdrojov na vydieranie pre politické ciele.

Aj napriek súčasnému stavu by bolo nezahrnutie Ruska do európskej stratégie energetickej bezpečnosti “veľkou chybou”, myslí si Thomas Gomart z Francúzskeho inštitútu medzinárodných vzťahov (IFRI). Podľa neho z politického hľadiska, ako aj z hľadiska budúcnosti energetického trhu sa EÚ “nemôže vyhnúť Rusku.”

REKLAMA

REKLAMA