EÚ hľadá cesty pre zníženie závislosti na dovoze energií

Európska komisia predloží do júna komplexný plán znižovania energetickej závislosti EÚ. Konečné rozhodnutie o budúcom politickom rámci v klíme a energetike sa prijme najneskôr v októbri 2014.

Európski politici na minulotýždňovom summite rokovali o tom, ako znížiť závislosť bloku od dodávok plynu a ropy z Ruska. Práve táto závislosť bráni EÚ zaviesť prísnejšie sankcie voči Moskve za anexiu Krymu.

Podľa údajov za rok 2010 sa podiel ruského plynu na importe do EÚ dosiahol 30 % v prípade plynu 35 % pri rope. Tranzitom cez Ukrajinu smeruje do EÚ a Turecka približne tretina spotrebovaného plynu, t.j. približne 160 miliárd metrov kubických ročne.

„Momentálne nemáme alternatívu, ktorá by nahradila tieto dodávky do európskeho priestoru,“ uviedol na tlačovej konferencii po summite slovenský premiér Robert Fico.

Do najbližšieho summitu, ktorý sa bude konať koncom júna, chcú mať lídri EÚ na stole návrh tzv. cestovnej mapy, ktorá sa bude týkať zníženia závislosti Únie od externých dodávok plynu . Od Európskej komisie očakávajú návrh riešení v krátkodobom horizonte aj pre dlhodobý proces redukcie energetickej závislosti.

„Európa sa najprv vybudovala ako spoločenstvo uhlia a ocele. Po 64 rokoch a za nových okolností, je jasné, že sa musíme pohnúť vpred smerom k energetickej únii,“ uviedol po summite predseda Európskej rady Herman van Rompuy.

EÚ už dosiahla istý pokrok po plynových krízach v roku 2006 a 2009, keď spory medzi Ruskom a Ukrajinou o cenu plynu viedli k zastaveniu tranzitu komodity do celej Európy. Výsledkom bolo rozšírenie a modernizácia plynovodov, zavedenie reverzných tokov surovín a posilnenie skladovacích kapacít. Európa tiež zvýšila podiel domácich obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na svojej celkovej spotrebe.

Van Rompuy uviedol, že ak by lídri teraz nekonali, do roku 2035 by Únia bola závislá na dovoze ropy a plynu zo zahraničia až vo výške 80 %.

„Dnes sme vyslali jasný signál, že Európa zvyšuje rýchlosť pri redukcii energetickej závislosti, najmä s Ruskom,“ dodal s tým, že tento cieľ sa má dosiahnuť znížením dopytu po energii, zavádzaním opatrení energetickej efektívnosti, diverzifikáciou prepravných trás a rozšírením základne energetických zdrojov, najmä OZE.

Poukázal aj na potrebu realizácie národných a regionálnych plynárenských prepojení, ktoré majú zahŕňať aj Pyrenejský polostrov a Stredomorie, vrátane rozvoja spolupráce s tretími krajinami.

Interkonektor SK-HU spustia už čoskoro

Maďarský premiér Viktor Orbán po summite oznámil, že slovensko-maďarské prepojenie plynovodu s finančnou podporou EÚ už tento týždeň (27.3.).

„Bude to historická chvíľa, pretože sa po prvý raz naskytne možnosť, aby potrubím prúdil do Maďarska neruský plyn,“ poznamenal Orbán s tým, že interkonektor umožní prepojenie až na českú plynárenskú sieť, ktorá je napojená na plynovody v Nemecku. Nemecko pritom veľkú časť svojho plynu tiež dováža z Ruska cez plynovod Nordstream.

Obojsmerný plynovod s ročnou kapacitou 5 miliónov kubických metrov bude mať dĺžku približne 115 kilometrov, z toho 94 kilometrov na území Maďarska a 21 kilometrov na slovenskom území. Predpokladaná hodnota projektu sa odhadla na 160 miliónov eur. Únia ho podporila prostredníctvom Európskeho energetického programu pre obnovu (EEPR) sumou 30 miliónov eur.

Alternatívy: Južný koridor, USA

Predseda Komisie José Manuel Barroso vysvetlil, že klimatická a energetická politika EÚ má tri základy – bezpečnosť dodávok, konkurencieschopnosť a udržateľnosť.

„Nemali by sme ich považovať za protichodné,“ uviedol Barroso. „V posledných rokoch sme už diverzifikovali naše dodávky a dodávateľov, napríklad prijatím južného koridoru. A robili sme to nielen kvôli prínosom pre európske hospodárstvo, ale aj z dôvodov geopolitickej povahy.“

Van Rompuy tiež poukázal na plánovaný Južný plynárenský koridor, prostredníctvom ktorého sa plyn z Azerbajdžanu bude prepravovať cez turecký plynovod TANAP a Transjadranský plynovod (TAP) do Talianska.

Zdôraznil aj potrebu urýchliť dovoz skvapalneného plynu z USA, od ktorého si veľa sľubujú Británia, Francúzsko aj krajiny strednej Európy.  Táto otázka by sa podľa neho mala zahrnúť aj do prebiehajúcich rokovaní o obchodnom a investičnom partnerstve s USA.

Analytici sú však veľmi  opatrní pri prognózach amerického exportu. V Ázii totiž dostanú Američania za plyn viac peňazí. Krajiny EÚ navyše musia investovať do budovania LNG terminálov.

Predseda Európskej rady vyzval na väčšiu transparentnosť pri podmienkach kontraktov jednotlivých krajín s Ruskom a potrebu „pracovať ako tím“, pri ich vyjednávaní. „Zdieľanie viacerých informácií, väčšia transparentnosť pri podmienkach kontraktov – to všetko zvyšuje našu spoločnú vyjednávaciu silu,“ doplnil Van Rompuy.

Rámec 2030

Lídri členských krajín prvýkrát diskutovali o návrhoch Komisie pre politiku v oblasti klímy a energetiky do roku 2030.  

„Európska rada sa po veľmi vyčerpávajúcich diskusiách dohodla, že už pred klimatickým summitom OSN v septembri si budeme istým tým, že špecifický cieľ EÚ znižovania emisií skleníkových plynov pre rok 2030 bude plne v súlade  s dohodnutým ambicióznych cieľom EÚ pre rok 2050,“ uviedol Barroso.

Lídri vyzvali Radu EÚ a Komisiu, aby sa urýchlene zaoberali najmä:

  • analýzou dôsledkov, ktoré majú pre jednotlivé štáty návrhy EK
  • vypracovali mechanizmy, ktoré prinesú celkovo spravodlivé rozdelenie úsilia a podporia modernizáciu energetického odvetvia
  • vypracovali opatrenia na zabránenie možného „carbon leakage“ a zabezpečili stabilné prostredie pre plánovanie dlhodobých investícií v priemysle, obzvlášť zaistili konkurencieschopnosť odvetví s vysokou spotrebou energie
  • včas preskúmali smernicu o energetickej efektívnosti a rozvinuli rámec v tejto oblasti.

Lídri zhodnotia pokrok v týchto oblastiach v júni s cieľom prijať konečné rozhodnutie o novom politickom rámci najneskôr v októbri 2014.

Komisár pre energetiku Gunther Oettinger túto dohodu okomentoval slovami, že ide o „ďalší krok smerom ku konkurencieschopnej nízkouhlíkovej Európe“.

Connie Hedegaard, komisárka pre klimatické opatrenia, bola spokojná s „dobrými správami“. „Celý súbor rozhodnutí vrátane obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti sa prijme najneskôr v októbri. Lídri EÚ dnes ukázali, že cesta k väčšej energetickej nezávislosti ide cez ambiciózne klimatické politiky,“ uviedla.

Fico o OZE: Nebránime sa spoločnému cieľu

Premiér Robert Fico naopak zdôraznil, že ambície EÚ v oblasti ochrany ovzdušia nemôžu brzdiť konkurencieschopnosť EÚ.

„Nemohol som súhlasiť, a som rád, že to ani nie je v záveroch, s akýmkoľvek číselným vyjadrením záväzkov EÚ pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje alebo emisie skleníkových plynov,“ uviedol Fico. „Ak si my dáme ciele, ktoré sú príliš ambiciózne, môže to odradzovať investorov od práce v európskom priestore a môže to znamenať aj odchod časti priemyslu z územia EÚ.“

Opäť potvrdil, že cieľ EÚ pre znižovanie emisií o 40 %, ktorý navrhla Komisia, je pre Slovensko príliš vysoký. „V konkrétnych rozhovoroch budeme presadzovať nižšie číslo,“ ktoré však premiér nechcel konkretizovať s tým, že bude predmetom odborných diskusií.

Ohľadom OZE uviedol: „Malo by byť suverénnou záležitosťou každého štátu, aký mix zdrojov pri výrobe elektrickej energie bude konkrétny štát používať. Nebránime sa tomu, aby vznikol nejaký spoločný cieľ a každá krajina by do tohto cieľa prispela určitou sumou percent, niekto viac, niekto menej.“

Zároveň podčiarkol tlak na rast cien elektriny, ktorý obnoviteľné zdroje prinášajú aj na Slovensku. „Už teraz hľadáme cesty ako sa týmto dopadom vyhnúť a ja nevylučujem, že na nejaké obdobie možno aj pozastavíme  vydávanie licencií na obnoviteľné zdroje, aby sme pribrzdili momentálny tlak na rast cien elektrickej energie,“ dodal premiér Fico.

Pozície

„Vítame rozhodnutie Rady poveriť Európsku komisiu návrhom opatrení na zaistenie energetickej bezpečnosti v Európe. Tieto opatrenia by tiež mali zohľadniť problém cien energií, ktoré sú 2 až 3 krát vyššie než mimo Európy,“ uviedol šéf oceliarskeho združenia Eurofer Gordon Moffat, pričom zdôraznil potrebu čo najrýchlejšie pokročiť v oblasti rozvoja bridlicového plynu.

„Musíme nájsť riešenia v našom energetickom mixe, ktoré umožnia Európe, tak ako Spojeným štátom, zároveň zredukovať ceny energií a emisie CO2 a pritom budú chrániť našu priemyselnú konkurencieschopnosť,“ dodal Moffat.

Podľa enviroorganizácie Greenpeace vedúci predstavitelia síce na summite uznali potrebu posilniť energetuckú nezávislosť, ale zlyhali pri schválení očividných opatrení.

„Vyzerá to tak, že Putin drží lídrov EÚ na krátkom vodítku. Tým, že neboli schopní pohnúť sa v energetickej politike vpred, ponechali kohútiky s peniazmi otvorené. Peniaze budú naďalej tiecť mimo európske hospodárstvo a do vreciek oligarchov od Ruska po Saudskú Arábiu, až kým nedôjde k jasnej podpore doma budovaných obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti,“ uviedol poradca Greenpeace EÚ pre energetiku Frederic Thoma.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA