EÚ nezaujíma šetrenie energiou

Podľa Komisie chýba v členských krajinách politická vôľa znižovať spotrebu energie. Aj Brusel je však kritizovaný, že sa tejto otázky vzdáva v prospech politík, ktoré považuje za dôležitejšie.

Pozadie

Smernica o efektivite koncového využívania energetických služieb, prijatá koncom roku 2005, od členských krajín vyžaduje vytvorenie národných plánov, vďaka ktorým majú v sektoroch energetických služieb (predaj, dodávky a distribúcia plynu, tepla, či pohonných hmôt) ročne ušetriť 1% spotreby.

Do roku 2016 sa tak malo ušetriť 9% spotreby energie. Národné akčné plány mala Komisia dostať do 30. júna 2007. Ciele však boli len indikatívne, teda nie právne vynútiteľné.

Neskôr bol dohodnutý samostatný cieľ znížiť celkovú spotrebu energie v EÚ do roku 2020 o 20%. Bol hlavným bodom akčného plánu pre energetickú efektívnosť, prijatého lídrami EÚ na jar 2007 v Bruseli. Aj v tomto prípade však ostal pre členské krajiny nezáväzný.

Otázky

Minulý týždeň zverejnila Komisia v rámci balíka návrhov na zníženie emisií CO2 aj hodnotenie národných akčných plánov. Tie majú reprezentovať „praktickú demonštráciu záväzku členských štátov voči energetickej efektívnosti“.

Skutočnosť je však horšia. Po zhodnotení 17 plánov Komisia tvrdí, že vidí veľký rozdiel medzi slovami a politickými krokmi. „Hoci akčné plány poskytujú nejaké povzbudenie, zdá sa že existuje priepasť medzi politickým záväzkom k energetickej efektívnosti a návrhmi, ktorými chceme týmto výzvam čeliť“.

Slovensko prijalo Akčný plán koncom októbra 2007, teda štvrť roka po termíne. V rámci neho chce Ministerstvo hospodárstva SR vyčlení počas nasledujúcich troch rokov na projekty zamerané na energetickú efektívnosť zo svojej kapitoly 600 miliónov korún. Prostriedky pôjdu na spolufinancovanie Fondu energetickej efektívnosti. Ďalších 900 miliónov možno získať z eurofondov.

Do roku 2010 chce Slovensko dosiahnuť 3% úsporu spotreby energie. Prvý akčný plán sa zameriava na vytvorenie potrebného legislatívneho prostredia, postupné vytvorenie účinného monitorovacieho a informačného systému a definovanie a realizáciu najmä nízko nákladových organizačných a technických opatrení ako aj ďalších opatrení vrátane podporných finančných mechanizmov.

Ozývajú sa však hlasy, že Komisia odsúva ciel 20% zníženia spotreby do úzadia, pretože nie je právne vynútiteľný. Minulotýždňovému balíku návrhov dominovali emisie skleníkových plynov a podiel obnoviteľných zdrojov energie – pretože tieto záväzky sú právne vynútiteľné.

„20% cieľ v oblasti energetickej efektívnosti bol trochu odsunutý“, tvrdí nemenovaný zdroj z podnikateľského prostredia, ktorý pozná vnútorné procesy Komisie.

Pozície

Environmentálna organizácia Priatelia Zeme vyslovila ľútosť nad nedostatočným dôrazom na energetickú efektívnosť v minulotýždňových návrhoch Komisie. Podľa nej táto otázka „úplne chýbala“.

Monja Meister, ktorá má v organizácii na starosti kampaň o klimatických zmenách a energetike, pre EurActiv povedala: „Fakt, že len dve členské krajiny dodali národné akčné plány načas, a že mnoho z nich prezentovalo návrhy, ktoré boli v podstate pokračovaním v doterajšom stave, je jasným dôkazom nedostatku politickej vôle členských krajín EÚ.“ Podľa Meister je to „o to zarážajúcejšie“, že zníženie spotreby energie by uľahčilo dosiahnutie cieľov v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov. Riešením by podľa nej bolo urobiť ciele právne záväzné.

Veľmi kritická bola aj správa Európskeho parlamentu prijatá v októbri minulého roku: „Komisia aj členské krajiny sú vinné za vážne zneváženie povinnosti implementovať legislatívu pre energetickú efektívnosť.“

Poslanec EP Milan Gaľa (EPP-ED) uviedol, že na svojom vlastnom staršom rodinnom dome vie, že ušetrený kilowatt energie je robnako dobrá ako vyrobený kilowatt. Komisia aj vlády mnohých členských štátov podľa neho problém energetickej efektívnosti zanedbávajú a podceňujú.

Medzinárodná energetická agentúra so sídlom v Paríži v správe prijatej v septembri 2007 maľuje pesimistický obraz snáh o kontrolu spotreby energie. Podľa nej narástla konečná spotreba v 26 členských krajinách medzi rokmi 1990 a 2004 o 14%, čo sa priamo premietlo do nárastu emisií CO2, rovnako o 14%.

Ďalšie kroky

  • 2016: členské krajiny majú znížiť spotrebu energie o 9% (nezáväzný cieľ)
  • 2020: EÚ ako celok má znížiť spotrebu o 20% (nezáväzný cieľ)

REKLAMA

REKLAMA