EÚ popularizuje obnoviteľné zdroje

Komisia ide pracovať na zvýšení popularity OZ v snahe dosiahnuť svoje klimatické ciele. Behaviorálni vedci však varujú, že prvoplánové riešenia, ako napríklad individuálne kompenzácie, nie sú vždy účinné.

Smernica EÚ o obnoviteľných zdrojoch energie vyžaduje od každého členského štátu individuálnu transformáciu svojej energetickej skladby tak, aby sa dosiahol spoločný cieľ 20 % z OZE v roku 2020.

Projekty obnoviteľných zdrojov však často narážajú na odpor miestnych spoločenstiev, ktoré musia žiť v hlučnom prostredí veterných turbín alebo znášať výrazné zmeny krajiny vo svojom prostredí.

Projektanti musia často konať proti verejnej mienke. Preto začalo príslušné oddelenie Európskej komisie skúmať, ako sa dá zvýšiť akceptácia týchto projektov, v miestach kde sa majú realizovať.

„Mnohokrát je to pre hospodárske subjekty prekážka, ak chcú budovať (veterné) parky alebo iné projekty obnoviteľnej energie,“ povedal Ron Van Erck, politický referent Európskej komisie na bruselskej konferencii v utorok (5. októbra).

Predbežné výsledky ich štúdie ukazujú, že existuje viacero spôsobov ako situáciu zlepšiť. Ide napríklad o kompenzačné mechanizmy, ako sú komunitné fondy, ktoré poskytnú prostriedky miestnemu spoločenstvu na využije podľa vlastného uváženia. Ďalším môže byť ponuka majetkovej účasti na projekte pre miestne obyvateľstvo. Medzi týmito mechanizmami sú tiež klasické priame kompenzácie.

Ďalšie spôsoby – tvorba pracovných miesta a nepriame spoločenské výhody (väčší význam lokality a ekoturizmus) sa tiež javia ako „dosť efektívne“ pri zvyšovaní akceptácie týchto projektov, povedal Van Erck.

„Ukázalo sa, že pokiaľ sa rozhodnete pre individuálne kompenzácie – zaplatiť iba jednej alebo dvom osobám, ktoré by mohli mať s projektom problémy – malo by sa to robiť opatrne pretože to vedie k problémom,“ dodal.

Štúdie správania

„Je dobré, že sme uchopili problematiku správania sa ľudí,“ povedala komisárka pre opatrenia na ochranu klímy Connie Hedegaard.

Jej rodné Dánsko, ktoré začalo s rozvojom veternej energie v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia, vyžadovalo od projektantov, aby ponúkali účasť miestnym obyvateľom, zdôraznila Hedegaard. „Už toto samo o sebe výrazne pomáha,“ dodala s tým, že miestni občania nebudú robiť ťažkosti s veternými turbínami vo svojich dvoroch, pokiaľ budú mať podiel na zárobkoch.

Komisárka súhlasí, že individuálne kompenzácie sú stále „jedným z najkomplikovanejších bodov,“ ale tiež zdôraznila, že môžu byť užitočné, ak miestni občania prídu s dôkazom, že hodnota ich pozemku sa znížila v dôsledku projektu.

Nick Pidgeon, profesor environmentálnej psychológie na Univerzite v Cardiffe, povedal, že kompenzácie nefungujú vždy. Napríklad vtedy, keď ľudia vo svojich pochybnostiach nehľadajú kompenzáciu, ale zamietnutie projektu kvôli iným dôvodom. Objavujú sa aj otázky spravodlivosti, dodáva.

„Musíte poznať spoločenstvo, aby ste pochopili, ktorý typ procesu treba využiť,“ zdôraznil Pidgeon. Ďalej dodal, že niektorí ľudia môžu byť podráždení z ponúkania peňazí, keď v skutočnosti protestujú proti spoľahlivosti veternej energie alebo nedostatku miestnej demokracie v schvaľovacom procese.

Verejná akceptácia predstavuje pre Komisiu problém. Hoci je táto otázka na zodpovednosti členských štátov, môže stáť v ceste spoločným energetickým cieľom Únie. Exekutíva EÚ sa tiež pokúsi vyrovnať s omeškaniami v schvaľovaní projektov energetickej infraštruktúry pomocou zjednodušenia procedúr pre projekty európskeho záujmu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA