EÚ predstavila plán rozdelenia energetických gigantov

Začala nová bitka o ďalšie kolo liberalizácie energetiky. Návrhy Komisie na dokončenie vnútorného európskeho trhu so zemným plynom a elektrickou energiou vrhajú Francúzsko a Nemecko do zložitej situácie. EDF a E-ON čelia alebo voľbe vzdať sa výhod vyplývajúcich z transportu energií alebo zaútočiť na návrhy striktnej regulácie.

Elektrické vedenie 4, DeviantArt: Miso H.
Foto: mmisso.deviantart.com

Pozadie

Tretí balík energetickej liberalizácie bol v Bruseli v poslednom období pomerne dychtivo očakávaný aj napriek tomu, že jeho základné obsahové prvky boli známe vopred vďaka diskusiám zo summitov EÚ, výsledkom stretnutí ministrov, ale rovnako aj prostredníctvom náhodne uniknutých informácií publikovaných v médiách (EurActiv 04/09/07).

Diskusia o liberalizácii energetiky sa niečo vyše roka zameriavala prevažne na otázku vlastníctva plynovodov a elektrických transportných sietí. Komisia zastáva názor, že tie by mali byť spravované úplne nezávisle. Veľké energetické koncerny produkujúce a dodávajúce energie by tak mali stratiť vplyv na riadenie infraštruktúry.

Členské krajina, ktoré sú domovom veľkých energetických šampiónov, zvlášť Nemecko a Francúzsko, si kladú otázku, prečo musí ďalšia liberalizácia obsahovať aj rozdelenie veľkých spoločností. Nie je im celkom jasná logika postupu Komisie a tvrdia, že takýto prístup môže podkopať aj tak slabú bezpečnosť energetických dodávok, čo povedie k rastu cien a pocítia to predovšetkým koncoví spotrebitelia.

Otázky

Jadrom návrhu, ktorý predstavil sám predseda Komisie, J. M. Barroso, 19. septembra 2007, sú opatrenia zabezpečujúce „efektívne oddelenie manažmentu elektrických a plynárenských dopravných sietí od dodávateľských a produkčných aktivít.“ Komisia navrhuje dva spôsoby, ktorými je to možné dosiahnuť:

1) Rozdelenie vlastníctva

Táto možnosť, ktorá je preferovaná zo strany samotnej Komisie, by zabezpečila, aby sa spoločnosti na energetickom trhu nemohli angažovať v oboch typoch aktivít súčasne.

Inými slovami, takto regulovaný trh by prinútil mnohé firmy predať časť svojich položiek. Investori by si samozrejme mohli ponechať účasť v rozdelených firmách a to prostredníctvom systému rozdelenia podielov „share-splitting,“ kedy sú investorovi za každý jeden podiel v pôvodnej firme ponúknuté dva podiely v novej firme, ktorá vznikla rozdelením tej pôvodnej.

„Neznamená to však, že osoba alebo firma nemôže vlastniť podiely v oboch [spoločnostiach], operátorskej aj dodávateľskej.“ Komisia ďalej dodáva: „Napríklad individuálny investor [..] by mohol vlastniť menšinový podiel v oboch [spoločnostiach].“ Akokoľvek, je to dovolené len dovtedy, „pokiaľ vlastníctvo týchto podielov reprezentuje menšinu nekontrolujúcu záujmy spoločnosti.“

2) Nezávislý systémový operátor (ISO)

Vzhľadom na možnosť vetovania návrhu zo strany Nemecka a siedmych ďalších členských krajín EÚ, ktoré v júli 2007 formou listu adresovaného Komisii vyjadrili svoj nesúhlasný postoj s úplným rozdelením firiem, návrh ponúka aj „zľahčenie“ vo forme zriadenia „úplne nezávislého systémového operátora“ (ISO).

Ak by bol prijatý tento druhý variant, zachoval by sa vlastnícky status quo v oblasti energetických sietí, ale energetické giganty by na oplátku stratili možnosť ovplyvňovať ich správu. Týkalo by sa to komerčných a investičných rozhodnutí, ktoré by boli v novom systéme vyhradené pre ISO, ktorých zriaďovateľmi by sa stali jednotlivé národné vlády.

Komisia varuje, že prijatie druhej alternatívy by mohlo viesť k zvýšeniu cien v dôsledku regulačného bremena:

  • Vlastníci sietí by sa museli riadiť rozhodnutiami ISO v oblasti financovania rozširovania kapacít infraštruktúry;
  • museli by konať v súlade s 10-ročnými investičnými plánmi navrhovanými národnými regulačnými spoločnosťami.

Ustanovenie konkrétnych ISO národnými vládami by musela odobriť Komisia, ktorá by daný návrh posudzovala z hľadiska zaistenia efektivity a dostatočnej úrovne nezávislosti operátorov.

Ak sa spomenie otázka vlastníctva, myšlienka ISO je taktiež zameraná na umlčanie vlny kritiky, ktorá zrejme povstane vo Francúzsku, ktoré nepriamo obviňuje Komisiu zo snáh o privatizáciu zariadení spoločností akou je EDF.

„Je na každej krajine, aby sa rozhodla, či bude prepravná sieť v súkromnom alebo štátnom vlastníctve.“ Nemenovaný predstaviteľ Komisie dodal, že krajina „ale musí dokázať, že [siete] sú úplne nezávislé od štátu.“

Viac právomocí národným regulačným spoločnostiam a novej agentúre EÚ

Nedostatok koherencie v právomociach a kompetenciách národných regulačných spoločností bol označený za najväčšiu prekážku pre dobré fungovanie energetického trhu EÚ. Cieľom tretieho liberalizačného balíka je vyriešiť tento problém pomocou nasledovných nástrojov:

  • Harmonizácia a posilnenie právomocí a povinností národných regulačných spoločností tak, aby boli schopné vydávať pre energetické spoločnosti záväzné rozhodnutia pod hrozbou sankcií v prípade, že by ich firmy nerešpektovali.
  • Zaistenie úplnej nezávislosti od záujmov priemyslu a vládnych intervencií pre všetky národné regulačné spoločnosti. Znamená to, že by získali právomoci rozhodovať autonómne v otázke svojho rozpočtu a vnútorných pravidiel. Zároveň ľudia menovaní do vysokých výkonných funkcií by boli vyberaní na základe presne a prísne vytýčených kritérií.
  • Udelenie mandátu národným regulačným spoločnostiam s tým, že tieto by boli viazané k vzájomnej spolupráci.

Komisia tiež navrhuje vytvorenie Európskej agentúry pre spoluprácu energetických regulačných spoločností. Od jej vytvorenia si sľubuje prekonanie súčasnej „regulačnej priepasti cezhraničných transakcií v plynárenstve a elektro-energetike.“ Agentúra by mala mať právomoc rozhodovať o revízii rozhodnutí prijatých národnými regulačnými spoločnosťami. Šlo by o vynášanie verdiktov „od prípadu k prípadu.“ Exekutíva EÚ očakáva, že takýto opravný mechanizmus vytvorí dostatočne motivačné prostredie na to, aby jednotlivé regulačné spoločnosti medzi sebou naozaj spolupracovali.

Na druhej strane však budú právomoci agentúry v cezhraničných otázkach striktne limitované. Komisia hovorí: „Agentúra nie je náhradou národných regulačných spoločností, tak ako nie je európskou regulačnou spoločnosťou.“

Viac spolupráce medzi Systémovými operátormi prepravy (TSO)

Spolupráca medzi národnými TSO v oblasti plynárenstva a elektrickej energetiky, ktorá v súčasnosti funguje len na báze dobrovoľnosti, dostane podľa plánov Komisie aj svoju formálnu podobu. Pôjde o ustanovenie Európskej siete systémových operátorov prepravy. V jej náplni bude uskutočňovanie troch kľúčových úloh:

  • Rozvíjanie harmonizovaných štandardov určujúcich pravidlá pre prístup jednotlivých spoločností k energetickej infraštruktúre (k plynovodom a k elektrickej sieti). Pôjde predovšetkým o definovanie spoločného postupu podávania objednávky, vytvorenia rezervácie a pridelenia konkrétnej kapacity siete konkrétnej firme.
  • Zabezpečenie koordinácie, predovšetkým v odvetví sektora elektrickej energetiky, umožňujúcej synchronizovanie obsluhy sietí. Cieľom je eliminovať riziko možných výpadkov elektrickej energie.
  • Koordinácia a plánovanie investícií v oblasti infraštruktúry.

Zvýšenie transparentnosti trhu

V konečnom dôsledku sa od nového systému očakáva aj sprehľadnenie daného segmentu energetického trhu. Firmy operujúce na ňom budú musieť viesť podrobné záznamy o svojich denných aktivitách. Uľahčí to prácu vyšetrovateľom v tom prípade, ak by padlo na nejakú spoločnosť podozrenie zo zneužitia postavenia na trhu.

„V súčasnosti nemôžu regulačné spoločnosti efektívne posudzovať obvinenia zo zneužitia postavenia na trhu. Ak majú byť regulačné spoločnosti schopné konať, musia byť schopné študovať správanie sa účastníkov trhu v minulosti, aby mohli vyšetriť, či ich operácie boli založené na zdravých ekonomických zdôvodneniach alebo boli ich rozhodnutia pokusom manipulovať trhovými cenami.“

Komisia dodáva: „Od výrobcov elektrickej energie, operátorov plynovodných sietí a dodávateľských spoločností sa bude požadovať uchovávanie všetkých dát týkajúcich sa pracovných rozhodnutí a obchodov.“

Pozície

Predseda Komisie José M. Barroso počas tlačovej konferencie, na ktorej novinárom predstavil nový návrh, povedal, že ďalšia liberalizácie je potrebná z piatich dôvodov:

  • „Podpora spravodlivých cien energií prostredníctvom skutočných rozhodnutí dodávateľov,
  • garantovanie reálnej šance investovania do obnoviteľných zdrojov a rovnoprávneho prístupu na trh aj pre malé spoločnosti,
  • povzbudzovanie investovania do elektrární a prepravných energetických sietí,
  • stimulácia energetickej efektívnosti a investícií,
  • umožnenie schéme obchodovania s emisiami správne fungovať.“

Barroso, vysvetľujúc trvanie Komisie na úplnom rozdelení vlastníctva energetických gigantov, dodal: „Ak spoločnosť predáva elektrickú energiu a zemný plyn a súčasne vlastní [energetickú] sieť, má všetky pohnútky k zabezpečeniu, aby jej konkurenti nezískali rovnoprávny prístup do „jej“ rozvodovej siete.“

„Je to trochu ako supermarket, ktorý má svoju vlastnú značku tovarov a nechce umožniť prístup iným značkám na svoje regály, nemá záujem stavať pre ne nové police alebo [im] otvoriť nové priestory.“

Predseda Komisie na margo ISO povedal, že táto možnosť je „komplikovanejšia než rozdelenie vlastníctva a znamená zvýšené regulačné bremeno. Je to výmenný obchod s tými krajinami, ktoré sa rozhodli pre túto možnosť.“ Neubránil sa jemne zahalenej kritike Nemecka, keď povedal: „Je niečím ironickým, že niektorí z tých, čo argumentujú za ISO, sú tými, čo v iných veciach argumentujú za znižovanie miery byrokracie a zavaľujú Komisiu výčitkami pre príliš veľké administratívne bremeno.“

Michael Glos, nemecký minister hospodárstva, reagoval na návrh Komisie slovami, že balíček „striktne odmieta“ a označil ho za „vonkoncom byrokratický.“ Dodal: „Vysoká kvalita a bezpečnosť nemeckých elektrických energetických sietí nemôže byť ohrozená.“

Podobná reakcia prišla aj z Francúzska od ministerky hospodárstva, Christine Lagarde, ktorá odmietla rozdelenie vlastníctva. Pred Národným zhromaždením v Paríži vyhlásila: „Urobíme všetko, čo môžeme, aby sme sa tomu postavili.“ Lagarde taktiež prisľúbila, že Francúzskom uchovávaná regulovaná sadzba, ak keď je napadnutá Komisiou, sa zachová: „Vláda je silne oddaná regulácii cien a európske smernice k tejto téme nič neprikazujú.“ Dodala: „V roku 2010 [francúzske ceny] nezmiznú.“

Člen Výboru EP pre priemysel, výskum a energetiku, slovenský poslanec Ján Hudacký (EPP-ED/EĽS-ED) pre televíziu Markíza 23. septebra uviedol: “Cieľom tohto oddelenia by malo byť predovšetkým dostať na tento trh, či už do výroby alebo do prenosu elektrickej energie alebo plynu ďalších hráčov, čo by zase malo priniesť tlak na ceny elektrickej energie.”

Podľa Jána Hudackého je tiež dôležité zabezpečiť, aby krajiny, ktoré majú energetickú prevahu, napríkald Rusko, nezískavali určitý politický vplyv na úkor Európskej únie.

Nasledovné kroky

Vzhľadom na francúzsku a nemeckú opozíciu sa zdá, že legislatívna bitka bude pomerne dlhá. Návrh bude posunutý na schválenie Radou a Parlamentom. Ide o proces, ktorý iba zriedka trvá kratšie ako dva roky. Navyše Francúzske predsedníctvo, ktoré je naplánované na druhú polovicu roka 2008 zrejme nepomôže skoršiemu prijatiu liberalizačného balíka tak, aby bol definitívne schválený pred ukončením funkčného obdobia súčasnej Komisie, teda v roku 2009.

  • 10. október 2007: Prvá diskusia na pôde Rady ministrov energetiky.
  • Prvá polovica roka 2008: Európskej rade bude predsedať Slovinsko.
  • Druhá polovica roka 2008: Predsednícke kreslo prevezme od Slovinska Francúzsko.
  • Polovica roka 2009: skončí sa funkčné obdobie súčasnej Barrosovej Komisie.

REKLAMA

REKLAMA