EÚ skladá „Južný plynovodný koridor“

České predsedníctvo zvoláva na 8. mája do Prahy výnimočné zasadnutie, na ktorom by sa mala riešiť otázka navrhovaného „Južného plynovodného koridoru“. Vláda v Prahe sa na stretnutí chystá tiež intervenovať za plynovod Nabucco.

Členské krajiny EÚ a Turecko by mali čo najskôr dosiahnuť medzivládnu dohodu o plynovode Nabucco, pričom by ju mohli podpísať „do júna 2009“, vyzýva České predsedníctvo v návrhu záverov mimoriadneho stretnutia, ktoré zvoláva na 8. mája do Prahy. Programom vysokej schôdzky v Prahe by malo byť riešenie celkovej skladačky plynovodov v južnej Európe – navrhovaného „Južného koridoru“.

Do Prahy sú pozvaní zástupcovia vlád Turecka, Azerbajdžanu, Gruzínska, Turkménska a Kazachstanu. Aj napriek tomu, že stretnutie nesie oficiálne označenie „summit“, nezúčastnia sa na ňom vysokí predstavitelia vlád členských krajín. EÚ budú zastupovať predstavitelia európskych inštitúcií a České predsedníctvo.

České predsedníctvo využije „summit“ i na položenie dôrazu na dosiahnutie medzivládnej dohody o plánovanom plynovode ITGI „do konca roka 2009“. Projekt by mal prepojiť plynovodnú infraštruktúru Grécka a Talianska. Hoci sa zatiaľ stále nachádza v štádiu plánovania, v júli 2007 zaň intervenovali Grécko, Taliansko a Turecko.

Ostatné plynovody, ktoré spadajú do tzv. „Južného koridoru“, budú tiež témou pražských rokovaní. Podľa návrhov záverov stretnutia, dôraz sa položí i na projekty, ktoré umožnia prepravovať zemný plyn pod hladinou Kaspického mora z Turkménska do azerbajdžanského Baku. Spomenutá „Transkaspická linka“ sa považuje za dôležitú súčasť projektu Nabucco, nakoľko umožní jeho dostatočné zásobovanie, bez ktorého by šlo viac symbolický, než hospodársky udržateľný projekt.

Koncept „Južného plynovodného koridoru“ čaká na svoju definíciu

Medzi členskými krajinami EÚ panuje rôznosť názorov, pokiaľ ide o zoznam konkrétnych projektov, ktoré by mali byť zaradené do „Južného plynovodného koridoru“. V novembri minulého roka predstavila Európska komisia „Druhé strategické preskúmanie energetickej politiky“, v ktorom vyzvala, aby sa dodávky zemného plynu z kaspického regiónu zvýšili, ak to „umožnia politické okolnosti“. V januári 2009, kedy sa viacero európskych krajín stalo rukojemníkmi sporu o dodávky plynu medzi Ruskom a Ukrajinou, Komisia viackrát pripomenula význam Nabucca, ako aj ďalších južných plynovodov, ktoré by sa mohli stať alternatívou k dodávkam z Ruska.

Koncept „Južného plynovodného koridoru“ však nie je dodnes jasne definovaný. Vysoko postavený diplomat z jednej z veľkých členských krajín EÚ pre EurActiv vyhlásil: „Stále nie je jasné, čo sa pod týmto vyjadrením skrýva.“ Česká schôdzka by mohla do definície vniesť viac svetla a návrhy jej záverov naznačujú snahu premeniť myšlienku na čo najširší koncept: „Koncept Južného koridoru je komplementárny k ostatným existujúcim energetickým partnerstvám a projektom EÚ a je otvorený pre účasť a príspevok tretích strán v závislosti od konkrétneho prípadu.“

Koridor sa v návrhu záverov popisuje „ako moderná hodvábna cesta prepájajúca krajiny a ľudí“. Dopĺňa, že by mal „slúžiť ako katalyzátor ďalšej spolupráce v iných oblastiach“.

Konkurenčné projekty

V juhoeurópskom regióne existuje viacero konkurenčných návrhov projektov v oblasti energetickej infraštruktúry. Spomedzi nich je najčastejšie skloňovaným Nabucco, ale i ostatné sa uchádzajú o priazeň a politickú podporu členských krajín EÚ.

Vo februári 2008 sa nórsky štátny koncern StatoilHydro pripojil k projektu Trans-stredozemného plynovodu (TAP), na ktorom pracuje švajčiarska energetická skupina EGL. Jej zámerom je vybudovať 520 km dlhé potrubie, ktoré by spájalo Albánsko s Talianskom. Plynovod by mal prepravovať energetickú surovinu z Albánska cez Grécko a Stredozemné more do juhotalianskeho regiónu Puglia, odkiaľ by ho bolo možné dopraviť do ďalších krajín v západnej Európe. Spojenie s infraštruktúrou v Turecku by umožnilo, aby bol do tohto plynovodu pumpovaný aj plyn od ďalších dodávateľov z kaspickej oblasti, vrátane Iránu a Azerbajdžanu.

„Prepravná kapacita plynovodu TAP bude okolo 10 mld. kubických metrov plynu ročne, s možnosťou jej ďalšieho rozšírenia na 20 mld. kubických metrov,“ konštatuje v tlačovej správe švédsky koncern StatoilHydro. Dodáva, že jeho spustenie sa očakáva „najskôr od roku 2011, čo bude závisieť od potrieb prepravy plynu lodnou dopravou“.

Účasť StatoilHydro na projekte TAP môže byť impulzom pre politickú podporu projektu. Nórska spoločnosť je v očiach členských krajín EÚ vnímaná ako spoľahlivý dodávateľ energetickej suroviny. Súčasne je po ruskom Gazprome druhým najväčším dodávateľom plynu do členských krajín EÚ. Koncern tiež vlastní 25,5 percentný podiel v Shah Deniz, čo je hlavné azerbajdžanské ťažobné pole v Kaspickom mori. Druhou spoločnosťou, ktorá má v Shah Deniz rovnako podiel 25,5 percenta, je British Oil, ktorý je súčasne jedinou firmou, ktorá pole spravuje.

Robert Klein, projektový riaditeľ TAP, hovorí, že projekt by mohol byť „chýbajúcim spojením“ v Južnom plynovodnom koridore, ktoré by sa dalo vybudovať za rozumnú cenu 1,5 mld. eur, v rozumnom čase. Podľa neho, jedinou prekážkou je postoj Turecka, ktoré zatiaľ nespravilo kroky pre rozšírenie svojej infraštruktúry a nepristúpilo k dohode o podmienkach pre jej využívanie tretími stranami.

REKLAMA

REKLAMA