EÚ spustila iniciatívu pre vodíké pohony. Priemysel chce viac

Európska komisia včera sputila verejno-súkromné partnerstvo pre rýchejšiu komercionalizáciu vodíkových palivových článkov. No zástupcovia priemyslu kritzujú jej malé ambície.

Spoločné technologické iniciatívy (JTIs), vytvorené pod 7. rámcovým programom pre vedu a výskum, sú dlhodbými verejno-súkromnými partnerstvami v oblastiach vybraných ako strategické pre výskum v EÚ.

Predstavujú odklon od tradičného financovania projektov „prípad od prípadu“ k dlhodobejším programom.

Za posledný rok boli spustené čtyri JTIs – inovatívne liečebné postupz (IMI), zabudované počítačové systémy (ARTEMIS), nanoelektronické technológie (ENIAC) a aeronautika a letecká doprava (CLEAN SKY).

Nová vodíková JTI

Novovytvorená JTI „Palivové články a vodík“ dostane počas nasledujúcich šiestich rokov zo Siedmeho rámcového programu pre výskum 470 miliónov eur. Súkromný sektor musí ponúknuť minimálne takú istú sumu.

Urýchlenie komercionalizácie

Podľa Komisie pomôže nová štruktúra spájajúca verejné financie a súkromný kapitál urýchliť vývoj a využitie novej technológie. Spájajú sa ňou verejné a súkromné záujmy, všetci partneri majú slovo pokiaľ ide o smerovanie výskumných programov.

Palivové články a motory spaľujúce vodík sú považované za potenciálne dôležitý príspevok k energetickej bezpečnosti a klimatickým snahám EÚ. Môžu byť čistejšou alternatívou fosílnzch palív. Stále však pretrvávajú pochybnosti o ich životaschopnosti na trhu – ich zavádzanie spomaľujú technologické problémy a vysoká cena spomaľujú.

Podľa komisára pre výskum Janeza Potočnika by však JTI malo uspieť a uviesť na trh do roku 2010 nové aplikácie, ako sú prenosné generátory. „Stacionárne aplikácie“ by mali byť dostupné v 2012-2015.

Pri konkrétnych riešeniach pre dopravu to však bude trvať o niečo dlhšie, očakávajú sa okolo roku 2020. Paul Luchcese, predseda Európskeho výskumného zoskupenia pre vodík a palivové články zdôrazňuje, že potrebný čas bude závisieť aj od podpory tých, ktorí rozhodujú o infraštruktúre. „Nemá zmysel mať auto bez čerpacích staníc, na ktoré by sme s ním mohli ísť“, povedal pre EurActiv.

Priemysel chce viac

Herbert Koehler, šéf výskumu v Daimler AG označil spustenie novej JIT ako „významný moment pre priemysel“, v ktorom „kulminuje šesť rokov spoločných snáh o posunutie komercializácie vpred“. Iní však boli menej optimistickí.

Marcus Nurdin z Fuel Cell Europe pre EurActiv povedal, že väčšina z členov asociácie je „frustrovaná a nahnevaná z toho, ako sa k iniciatíve pristupovalo a aký bude jej výsledok“.

Podčiarkol, že podľa Európskej platformy vodíkových pohonov a palivových článkov, ktorú Komisia spustila v roku 2004 s cieľom definovať spoločnú strategickú výskumnú agendu, bude Európa potrebovať v období 2007-2015 asi 7,4 miliardy eur na to, aby mohla vážne premýšľať o reálnom využití vodíkových technológií.

„V skutočnosti nám však Komisia nedala o nič viac peňazí, než predtým.“ Podľa Nurdina bol mierny nárast fondov v FP7 určených na vodíkové pohony, oproti FP6 (z 315 miliónov na 470 miliónov eur) negatívne vyvážený tým, že firmy, ktoré chcú čerpať podporu z niektorých fondov, musia platiť členský poplatok 35 000 eur (17 000 pre MSP).

„Mysleli sme si, že to bude skutočný pokus pomôcť európskemu priemyslu dobehnúť náskok USA“, povedal Nurdin. Komisiu vyzval, aby vysvetlila, „ako chce tento rozdiel prekonať“.

Komisár Potočnik však pripomína, že „systém, ktorý máme v Európe, je veľmi rozdielny od USA“ – minimálne 85% fondov na výskum je poskytovaných cez členské krajiny.

„Cieľom EÚ je vyhnúť sa fragmentácii a nepotrebnému duplikovaniu“, dodal komisár.

REKLAMA

REKLAMA