EÚ znepokojuje nová plynová kríza

Európska únia je „veľmi znepokojená“ hrozbou novej plynovej krízy. Rusko Ukrajine opäť hrozí, že ak nezaplatí účty za január, vypne plyn.

„Sme veľmi znepokojení najnovšími správami z Ukrajiny a poznámkami (ruského) premiéra“, vyhlásil predseda Komisie José Manuel Barroso na tlačovej konferencii po návšteve bulharského premiéra Sergeja Staniševa.

Len niekoľko hodín predtým totiž ruský premiér Vladimír Putin varoval, že ak do soboty nepríde ukrajinská platba, Moskva zavrie dodávky. Podobne ako v januári by tým mohli byť postihnuté aj dodávky do Európy.

„Ak nastane ďalšia plynová kríza, myslím si, že dôveryhodnosť Ruska a Ukrajiny bude určite ovplyvnená“, povedal Barroso pred novinármi.

Európska únia má na Ukrajine stále pozorovateľov dohliadajúcich na tranzit plynu. Podľa Barrosa môže byť ich počet v prípade potreby zvýšený.

Podľa bulharského premiéra Staniševa je situácia krajín, ktoré sú rukojemníkmi napätých vzťahov, neprijateľná. V prípade prerušenia dodávok plynu by sa v ťažkej situácii ocitlo aj Slovensko. Zásobníky nie sú po predchádzajúcich problémoch dostatočne naplnené, a tak by mohol pomôcť opäť iba reverzný tok z Českej republiky.

Politické dusno

Putinove hrozby nasledovali po tom, ako sa ukrajinská štátna bezpečnosť opäť pokúsila dostať do kancelárií spoločnosti Naftogaz, ktorá spravuje ukrajinské plynovody. Údajne sa snažia získať originál zmluvy o dodávkach plynu, ktorú v januári podpísal Naftogaz s ruským Gazpromom, pod patronátom premiérky Timošenkovej a premiéra Putina.

Policajné razie sú znakom vyostrenia vzťahov medzi bývalými politickými spojencami – polícia podlieha prezidentovi Viktorovi Juščenkovi, zatiaľ čo v Naftogaze má mať vplyv premiérka Timošenková.

Premiérka vo vláde vyhlásila, že sa bezpečnostné sily vymkli spod kontroly a konajú podľa vôle prezidenta. Juščenkov hovorca však tvrdí, že prvá razia polície v stredu, ktorá bola spojená s vypočúvaním šéfa Naftogazu, prebehla plne podľa zákona.

Časť zaplatená, no dlhy ostávajú

Podľa Gazpromu zaplatila ruská štátna firma Naftogaz za februárové dodávky plynu zatiaľ 310 miliónov dolárov, ďalších 50 miliónov stále dlží.

Žiadne spúšťanie starých reaktorov

V súvislosti s hroziacou krízou dal Barroso jasne najavo, že nebude akceptovať znovuotvorenie jadrovej elektrárne Kozloduj. Taký istý postoj by mal takmer určite aj na k možnosti opätovného spustenia Jaslovských Bohuníc. Oznámil však, že Komisia preskúma žiadosť Sofie o poskytnutie dodatočných peňazí na pomoc pri odstávke. Podľa Staniševa sú ich požiadavky plne oprávnené, pretože Slovensko a Litva dostali na odstávku reaktorov štedrejšiu pomoc.

REKLAMA

REKLAMA