Európa potrebuje smernicu o obnove budov

Smernica o obnove budov by mohla zvrátiť trend v plytvaní energiami v sektore stavebníctva. Dozor nad energetickou efektívnosťou by mohlo prebrať nové generálne riaditeľstvo pre efektívne využívanie zdrojov. V oblasti energetickej efektívnosti by sa mala väčšia pozornosť venovať vykurovaniu.

Sektor stavebníctva sa v súčasnosti podieľa až 43 % na celkovom znížení emisií CO2 v EÚ. Preto bude mať pre blok krajín EÚ pri plnení cieľa dekarbonizácie ekonomiky najmenej o 80 % do roku 2050 zásadný význam.

Iba 16 z 28 krajín EÚ transponovalo dôležitú smernicu o energetickej hospodárnosti budov (EHB) do vnútroštátneho práva.

"Pri súčasnom prístupe, založenom na naťahovaní trhu prostredníctvom viacerých, predovšetkým dobrovoľných opatrení, sa ďalej nepohneme," povedala pre EurActiv.com Ingrid Holmes, zástupkyňa riaditeľa think tanku E3G.

"Teraz potrebujeme prostredníctvom smernice o obnove budov zmeniť prístup. Smernica môže podčiarknuť význam efektivity za použitia direktív a regulácií slúžiacich k zefektívneniu fungovania trhu."

Podľa stavebnej spoločnosti Balfour Beatty, nie je pre kupujúcich v súčasnom období energetická efektívnosť v porovnaní s faktormi ako je lokalita, vybavenie, dizajn, dispozičné riešenie a bytové zariadenie taká dôležitá.

"Pre ďalšie investície do opatrení v oblasti energetickej efektívnosti pri renovačných projektoch, by bolo treba zvýšiť cenu za energie," povedal Paul Toyne, vedúci oddelenia pre udržateľnosť v Balfour Beatty.

"Energetické opatrenia, založené na hodnotovej analýze bývajú z dôvodu potreby prístupu ku kapitálu v konečnej fáze  potláčané," pokračoval.

"Ďalším nástrojom je legislatíva. Vo Veľkej Británii sa národná legislatíva podrobne prispôsobuje predpisom EÚ, revízie stavebných predpisov neustále zvyšujú latku v oblasti energetickej efektívnosti," dodal.

Smernica o EHB, ktorej plnenie by malo byť posúdené v budúcom roku, vyžaduje aby boli od roku 2015 vydávané energetické certifikáty aj pre budovy verejných orgánov, ktoré majú celkovú úžitkovú plochu od 250 metrov štvorcových.

Do roku 2021 by sa malo u všetkých nových budov v Európe podľa záväzného cieľa vypúšťanie emisií blížiť k takmer nulovej hodnote.

Nové stavby sa však na celkovom stavebnom fonde kontinentu podieľajú ročne zhruba 1 %. Z existujúceho stavebného fondu únie (180 miliónov budov) sa smernica vzťahuje iba na väčšie renovácie. Význam slovného spojenia "takmer nulová" je tiež otázny.

Profesor Christian von Hirschhausen, Technická univerzita v Berlíne, pre EurActiv.com povedal, že kľúčový problém predstavujú nerovnaké podmienky v rámci krajín EÚ.

Opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti by mohli byť posilnené "kombináciou európskych noriem – možno smernica o obnove budov a silnejší záväzok zo strany členských štátov," povedal pre EurActiv.com

Medzery v smernici

Pri posúdení plnenia energetickej efektívnosti môže Európska komisia s ohľadom na návrhy posilniť smernicu o EHB. To by mohlo priniesť prísnejšie stavebné predpisy, ktoré by poslúžili k dosiahnutiu cieľa energetických úspor pre rok 2030.

Nejasnosti by mali byť odstránené aj zo smernice o energetickej efektívnosti, ktorá nariaďuje orgánom verejnej správy, aby každoročne obnovovali 3 % z celkovej podlahovej plochy budov, ktoré vlastnia. Napríklad v Írsku spadá do pôsobnosti tohto nariadenia iba 81 budov.

Dánsko sa zasadzuje za to, aby verejný sektor v EÚ "povinne implementoval opatrenia (zamerané na hospodárnosť budov), ktoré sú ekonomicky rentabilné."

"Je jasné, že potenciál na zlepšenie energetickej efektívnosti v sektore budov je značný, chýba ale spúšťač," hovorí Samuele Furfari poradca Dominique Ristoriho, generálneho riaditeľa na Generálnom riaditeľstve pre energetiku.

"Ak chceme znížiť spotrebu, obnova budov poslúži ako hlavný nástroj," pokračoval.

„Je nemožné dosiahnuť zmenu v spotrebe energií iba s pomocou novopostavených budov. To, či potrebujeme novú smernicu o obnove budov, je už iný druh otázky," dodal.

V dôsledku nedostatočnej implementácie smernice o EHB na vnútroštátnej úrovni, a nedostatku dôvery v jej hlavné nástroje, certifikáty o energetickej hospodárnosti, audity a kontroly systémov, sa v oblasti energetickej hospodárnosti budov uprednostňuje legislatívny prístup.

Adrian Joyce, generálny tajomník Európskej aliancie pre energeticky hospodárne budovy (EuroACE), pre EurActiv.com povedal, že EuroACE bude "veľmi šťastná", keď uvidí smernicu o obnove budov, ktorá by zjednodušila zložitý regulačný režim v odvetví.

"Na jednom mieste by sa dali vymenovať všetky rôzne aspekty prameniace z dobrého návrhu budov, počnúc od energetickej efektívnosti a končiac pri budovách, ktoré sú vysoko výkonné, veľmi kvalitné a s klímou vo vnútri, ktorá je vhodná na život ľudí aj po zdravotnej stránke," povedal.

Generálne riaditeľstvo pre efektívne využívanie zdrojov?

"To sa určite nestane," predikuje Joyce. Balík energetickej efektívnosti EÚ podlieha pod jurisdikciu niekoľkých riaditeľstiev – Energetika, Oblasť klímy, Podnik a priemysel a Životné prostredie. Predstava integrovanejšieho a štrukturálneho prístupu ostáva v rovine fantázie, dodal.

Namiesto toho, EuroACE navrhuje "klasterizáciu", teda prepájanie úradníkov Komisie, ktorí by mohli bližšie spolupracovať na prekrývajúcich sa dokumentoch.

Ingrid Holmes oponuje, že "veci nebudú nikdy fungovať, pokiaľ už nefungujú" a povedala, že s blížiacim sa príchodom novej Komisie a návrhom v oblasti hospodárstva využívajúceho odpad – dozrel čas na vytvorenie riaditeľstva pre efektívne využívanie zdrojov, ktoré by malo zodpovednosť aj za oblasť úspor energií.

"Vytvorením centrály, je možné tieto problémy uchopiť a vyslať signál, že už sa nejedná o osamotený problém, ale centrálny záujem vlád a Európy," pokračovala.

Podľa Furfariho by sa pri posúdení plnenia cieľov v oblasti energetickej efektivity mala pozornosť venovať vykurovaniu – "chudobnému príbuznému energetickej politiky", v neposlednom rade preto, že sa podieľa na emisiách budov.

Marie Donnelly, úradníčka Komisie pre energetickú efektivitu a inovácie, vo svojom prejave na konferencii počas týždňa trvalo udržateľnej energie povedala: „Je ťažké predstaviť si spoľahlivú stratégiu energetického prechodu v prípade, že problematika vykurovania sa dostane do centrálnej pozície v rámci širšieho európskeho energetického rámca, bez toho, aby bola premyslene a jasne adresovaná.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA