Európa sa pozerá po Arktíde

Komisia navrhuje vytvorenie jednotnej politiky voči Arktíde. V centre pozornosti nie je len ochrana krehkého ekosystému, ale aj obrovské zdroje energií.

Podľa Amerického geologického ústavu obsahuje Arktída 30% zo svetových neobjavených, technicky vyčerpateľných zásob plynu a 13% ropy. Na oblasť, o ktorú mali donedávna záujem predovšetkým vedci, sa upriamuje pozornosť globálnych mocností.

Európska komisia prijala včera oznámenie o „Európskej únii a arktickej oblasti“, v ktorom navrhuje prijatie systematickej a koordinovanej odpovede na rýchlo vznikajúce výzvy. Má byť „prvým krokom smerom k vytvoreniu politiky EÚ pre Arktídu a významným príspevkom k realizácii integrovanej námornej politiky EÚ“.

Európska „arktické politika“ má mať tri hlavné ciele:

  • ochrana a zachovanie Arktídy spolu s jej obyvateľstvom,
  • podporovanie udržateľného využívania prírodných zdrojov,
  • prispievanie k posilneniu mnohostrannej správy v Arktíde.

Posledný bod sa môže ukázať ako rozhodujúci. Roztápajúci sa polárny ľadovec môže čoskoro uľahčiť ťažbu nerastných surovín. Zároveň sa tým otvoria nové námorné trasy. Mocnosti sa predbiehajú v tom, ktorá bude kontrolovať väčšiu časť regiónu. Rusko si nárokuje väčšiu časť Arktídy, vrátane oblasti okolo Severného pólu, s argumentom, že dno je súčasťou „jeho“ kontinentálneho šelfu. Ďalšie krajiny – najmä USAKanada – nesúhlasia a prichádzajú s vlastnými verziami toho, ako je morské dno rozdelené.

Vedci varujú, že ak nebude využívanie zdrojov v regióne prísne kontrolované, môže spôsobiť zrútenie jeho krehkého ekosystému.

Tri členské krajiny EÚ hraničia s arktickou oblasťou – Švédsko, FínskoDánsko – len Dánsko tam však má priamo územie (Grónsko). Ďalšími arktickými krajinami sú Rusko, USA, Kanada a Nórsko.

REKLAMA

REKLAMA