Európa sa pripravuje na plynovú krízu, Rusku sa to nepáči

Energetickí experti a komentátori v Moskve kritizujú včerajšie (2. júl) odporúčanie EÚ, aby krajiny čo najrýchlejšie naplnili zásobníky, pokiaľ je cena plynu nízka, a pripravili sa tak na pravdepodobné prerušenie dodávok v zime, keď sa očakáva opätovné vypuknutie ukrajinsko-ruského sporu.

Po stretnutí Koordinačnej skupiny pre plyn, 2. júla, Komisia odporučila členským krajinám čo najlepšie sa pripraviť na zimné obdobie a naplniť zásobníky plynu zo všetkých dostupných zdrojov.

Ruský denník Vremja Novosti rozhodnutie zosmiešňuje ako „ďalší dôkaz bezmocnosti európskych byrokratov“.

Komentátor Alexej Grivač tvrdí, že naplnenie zásobníkov v západnej Európe, zatiaľ čo východná Európa a balkánske krajiny stále trpia nedostatočnými dodávkami a neexistenciou alternatívnych prepravných ciest, v žiadnom prípade nezlepší situáciu najzraniteľnejších krajín.

Bulharsko, SlovenskoGrécko, ako aj nečlenovia EÚ z krajín bývalej Juhoslávie, ostávajú najbezmocnejšími tvárou v tvár očakávaným problémom s tranzitom plynu cez Ukrajinu. A pokusy Sofie zlepšiť svoje zásobovacie kapacity zvýšením ich objemu, podpísanie dohody medzi slovenským SPP a nemeckým E.ON Ruhrgas o dodávkach 500 miliónov metrov kubických plynu ročne, a snahy Atén rozvinúť dovoz LNG, neprinesú úľavu.“

Podľa novín je skutočný dôvod hospodársky: na začiatku roka boli ceny Gazpromu veľmi vysoké, dosahovali 430-470 dolárov za 1000 metrov kubických, a počas toho obdobia využívali krajiny radšej plyn zo zásob, vybudovaných predchádzajúce leto. V druhom štvrťroku však ceny klesli, až na úroveň 230-250 dolárov od 1. júla, a spoločnosti opäť začali plniť svoje zásobníky.

Kríza na obzore

Už na summite 19. júna predseda Komisie Barroso varoval, že EÚ nesmie slepo vojsť do ďalšej krízy. Keďže napätie medzi Ruskom a Ukrajinou rastie, jej hrozba sa zvyšuje. Problémom je rastúca neschopnosť Ukrajiny platiť účty za spotrebovaný plyn.

Ukrajina zabezpečuje väčšinu prepravy ruského plynu do EÚ. V zime však nedokáže pokryť dopyt bez čerpania plynu zo zásobníkov, ktoré napĺňa v lete. Na to však nemá peniaze, preto sa snaží získať vonkajšie zdroje z EÚ.

Gazprom nie je ochotný ukladať plyn do ukrajinských zásobníkov na zimu bez toho, aby bol zaplatený. Tvrdí, že existuje príliš veľké riziko, že ho Kyjev proste použije.

Rozhovory medzi Ukrajinou, Ruskom, medzinárodnými veriteľmi a EÚ o zabezpečení financií a odvrátení krízy začali 29. júna.

Vysoká politická cena rusko-ukrajinského sporu

Iní experti však upozorňujú, že Rusko platí vysokú politickú cenu za opakované spory s Ukrajinou, ohrozujúce vývoz plynu do EÚ.

Bulat Nigamutin, zástupca riaditeľa ruského Inštitútu pre problémy prirodzených monopolov (http://ipem.ru/) konflikt odsudzuje. „Pokiaľ budeme v konflikte s Ukrajinou, EÚ bude strácať dôveru v nás, a naše predaje klesnú.“

Konstantin Simonov, riaditeľ ruského Fondu pre národnú energetickú bezpečnosť, varoval, že podiel Ruska na trhu s plynom v EÚ nie je tak veľký, ako si mnohí myslia. „Minulý rok bol 25%, v prvom štvrťroku tohto roku klesol na 16%.“ Potvrdil zlé predpovede vývoja ruských tržieb.

Simonov tvrdí, že pre Rusko je najlepším spôsobom maximalizácie ziskov v EÚ predaj priamo koncovým spotrebiteľom. Odsúdil, že Gazpromu povolilo takýto prístup zatiaľ len Nemecko.

„V Európe sú niektorí ľudia, nazvem ich „liberálni Talibanci“, ktorí si myslia, že cestou k prosperite je liberalizácia všetkých trhov. No títo „fundamentalisti“ nám môžu v skutočnosti pomôcť, pretože ich požiadavkou v konečnom dôsledku je, aby mohol predajca plynu podpisovať dohodu priamo s konečným spotrebiteľom.“

Zásobníky kontra pôžička?

Ukrajinský expert Genadij Riabcev pre denník Kommersant povedal, že výzva Komisie na naplnenie zásobníkov znižuje šanci, že Kyjev dostane od európskych finančných inštitúcií pôžičku na zaplatenie vlastného plynárenského účtu.

„Pochybujem, že Európska komisia bude aktívne zapojená do hľadania fondov pre ukrajinské potreby. Skôr to bude niečo, čo sa bude musieť riešiť medzi európskymi bankami a Naftogazom.

Ruská ekonomika je závislá od plynu

Ruská ekonomika je dnes omnoho závislejšia od vývozu plynu a ropy, než bola v roku 2009, tvrdí Katinka Barysh, zástupkyňa riaditeľa v think-tanku The Cetre for European Reform. V roku 1998prinášali 44% exportných príjmov, dnes viac ako dve tretiny, píše v štúdii „Russia: A tale of two crises”. Na sektor je napojených aj mnoho výrobných odvetví, či služieb.

REKLAMA

REKLAMA