Europarlament žiada zahraničnú energetickú politiku EÚ

V stredu schválili europoslanci iniciatívnu správu, v ktorej okrem iného vyzývajú na vytvorenie postu Vysokého úradníka pre zahraničnú energetickú politiku Únie.

Pozadie

Rastúce ceny energie a opakujúce sa problémy s bezpečnosťou dodávok energetických surovín priviedli členské krajiny v posledných rokoch k pokusom o spoločný postup pri realizácii vonkajšej energetickej politiky.

Napriek tomu je však energetika stále primárne v rukách členských krajín, a tie majú často rozdielne názory na to, ako si zaistiť bezpečnosť dodávok energií.

Zvyšovanie energetickej bezpečnosti, hľadanie alternatívnych zdrojov surovín (napríklad v Strednej Ázii) a dopravných ciest (ako je Čiernomorská cesta) patrili aj medzi priority Nemeckého predsedníctva v prvej polovici 2007. Z toho istého dôvodu sa EÚ snaží o rozvoj vzťahov s krajinami Severnej Afriky.

Otázky

  • Spoločná politika a predstaviteľ:

Nelegislatívna správa vypracovaná predsedom Zahraničného výboru EP Jacekom Saruysz-Wolskim (EPP-ED, Poľsko) navrhuje vytvorenie spoločnej európskej zahraničnej energetickej politiky a postu Vysokého úradníka pre zahraničnú energetickú politiku Únie, ktorého vymenovanie by mala schvaľovať Rada a Komisia. Má zodpovedať za koordináciu všetkých politík v tejto oblasti, vrátane rokovaní so zahraničnými partnermi mimo EÚ.

  • Energetická solidarita:

Správa vyzýva Radu a členské štáty Únie, aby vytvorili „mechanizmus solidarity“, ktorý by pomáhal zvládať krízy vyplývajúce z prerušenia dodávok energie, poškodenia energetickej infraštruktúry či z akejkoľvek inej kritickej udalosti. Po potrebe takejto „energetickej solidarity“ sa začalo intenzívne hovoriť začiatkom tohto roku po tom, čo rusko-bieloruský spor ohrozil dodávky zemného plynu do Poľska aj Nemecka.

  • Znižovanie energetickej závislosti:

Správa mapuje rôzne možnosti znižovania európskej závislosti na zahraničných zdrojoch energie. Píše sa v nej, že „podporuje každé úsilie zamerané na prekonanie existujúcej závislosti členských štátov od dominantných dodávateľov a dovozu energie z krajín, ktoré systematicky nedodržiavajú literu a ducha Charty OSN“. Európsku komisiu poslanci vyzývajú, aby podnikla kroky „na zabránenie nekontrolovaným investíciám štátom vlastnených zahraničných spoločností do odvetvia energetiky EÚ“, najmä do rozvodných sietí plynu a elektriny. Tieto slová sa týkajú najmä „kauzy Gazprom“ – snaha ruského energetického gigantu kontrolovaného štátom o investície do európskej energetiky vyvolávajú v poslednom čase v Európe obavy.

Čo sa týka Ruska, správa uvádza, že energetické partnerstvo medzi Ruskou federáciou a EÚ môže byť založené „len na zásade nediskriminácie, spravodlivého zaobchádzania a rovnakých trhových podmienkach“. Okrem toho dodáva, že Rusko by malo ratifikovať Zmluvu o energetickej charte a EÚ by mala rokovať o formálnom rámcovom dokumente o energetických vzťahoch s Ruskom v kontexte novej Dohody o partnerstve a spolupráci.

  • Životné prostredie:

Diverzifikáciu zdrojov správa nepodporuje len kvôli zníženiu závislosti na vonkajších dodávateľoch, ale aj z environmentálnych dôvodov. Odporúča diverzifikáciu energetických zdrojov, predovšetkým zdrojov plynu, a upozorňuje, že prioritou by mali byť environmentálne bezpečné a obnoviteľné zdroje energie. EÚ musí podľa europoslancov pokračovať vo vedení celosvetového boja proti klimatickým zmenám a propagovať technológie šetriace energiu vo všetkých jej externých vzťahoch.

Pozície

Europoslanec Miroslav Mikolášik (EPP-ED) počas svojho vystúpenia uviedol, že energetická bezpečnosť a energie ako také sú „osou, okolo ktorej sa krúti vnútorná aj zahraničná politika každého spoločenstva a vitálnou otázkou jeho fungovania, blahobytu, a pri kritickom nedostatku, aj otázkou jeho holého prežitia“. Pripomenul, že, „už včera bolo neskoro prijať také opatrenia, ktoré by nás vymanili zo surovinovej a neskôr možnej politickej závislosti od Ruska“.

Vyslovil podporu rozvoju Čiernomorskej dimenzie a spolupráci s krajinami Južného Kaukazu, ako aj posilneniu zapojenia Nórska, krajín Maghrebu a Mashreku a tzv. Európsko-Stredomorského partnerstva. Predvídateľnosť trhu s energiou treba podľa Miroslava Mikolášika „zmluvne poistiť s Čínou, Indiou, a Brazíliou a vytvoriť partnerstvo s vládou USA“.

REKLAMA

REKLAMA