Europoslanci schválili smernicu o úsporách energie

Európsky parlament odsúhlasil smernicu, ktorá zavedie povinné opatrenia na úsporu energie. Zároveň ale umožňuje veľa výnimiek. Zníženie spotreby energie o 20 % by mohlo EÚ priniesť ročnú úsporu až 50 miliárd eur.

Vďaka rekonštrukciám verejných budov, schémam pre úspory energie, energetickým auditom vo veľkých spoločnostiach či inteligentnými meračmi by EÚ mohla ročne ušetriť výdavky na energie až do výšky 50 miliárd eur.

Novú smernicu o energetickej efektívnosti schválil v utorok (11.9.) Európsky parlament pomerom hlasov 632 (za): 25 (proti): 19 (zdržalo sa). Členské štáty budú mať 18 mesiacov od jej vstupu do platnosti na transpozíciu opatrení do vnútroštátnej legislatívy.

„Tento zásadný právny predpis je nielen nevyhnutný pre dosiahnutie energetickej bezpečnosti a klimatických cieľov, ale zároveň dodá našej ekonomike reálny impulz a vytvorí pracovné miesta. Kľúčové je, že zníži značnú a neustále rastúcu cenu našej závislosti na dovoze energie. Tá v roku 2011 predstavovala 488 miliárd eur alebo 3,9% HDP a obzvlášť vypuklá je najmä v krajinách postihnutých krízou," uviedol spravodajca legislatívy poslanec Claude Turmes (Zelení/EFA, Luxembursko) počas rozpravy v predvečer hlasovania.

Dodal, že v roku 2011 EÚ a dovoz energie zaplatila 488 miliárd eur, čiže 3,9 % HDP. Vysoká dovozná závislosť je pritom podľa Turmesa „obzvlášť drsná v krajinách postihnutých krízou“.

Rekonštrukcie budov

Smernica o energetickej účinnosti vyžaduje, aby členské krajiny každoročne energeticky rekonštruovali 3 % percentá z celkovej podlahovej plochy vykurovaných a/alebo chladených budov, ktoré vlastní a využíva ústredná vláda (úrady štátnej správy, ktorých právomoci sú viazané na celé územie členského štátu).

Opatrenie sa týka len budov s celkovou úžitkovou podlahovou plochou nad 500 m2. Od júla 2015 sa táto povinnosť bude týkať budov nad 250 m2.

Členské štáty však budú môcť dosiahnuť porovnateľnú úsporu energie aj inými prostriedkami, napríklad dôkladnými renováciami. Do januára 2015 budú členské štáty musieť pripraviť dlhodobú stratégiu pre národný stavebný fond s cieľom „zmobilizovať investície“ v stavebnom fonde rezidenčných a komerčných budov, verejných i súkromných.

Schémy energetickej efektívnosti

Od energetických spoločností spadajúcich do pôsobnosti smernice sa do 31. decembra 2020 očakáva dosiahnutie kumulatívneho cieľa úspor konečnej energetickej spotreby. Tento cieľ zodpovedá každoročnej novej úspore v období 2014-2020 na úrovni minimálne 1,5% celoročného objemu energie predanej koncovým odberateľom, ktorý sa stanoví ako priemer za posledné tri roky pred vstupom smernice do platnosti.

Predaj energie využívanej v doprave môže byť z výpočtu vyňatý. Taktiež môžu štáty povoliť alternatívne spôsoby dosiahnutia úspor a predpokladu, že výsledný efekt bude rovnaký.

Členské krajiny môžu z tejto kalkulácia vyňať energiu použitú pri priemyselných aktivitách, ktoré spadajú do emisnej schémy ETS alebo započítať do dosiahnutého cieľa predchádzajúce aktivity na úsporu energie, ktoré sa implementovali od decembra 2008 a majú stále dopad až do roku 2020. Spomínané flexibilné opatrenia nemôžu spolu presiahnuť 25 % celkového národného cieľa pre úsporu energie.

Európska komisia v roku 2016 preskúma toto opatrenie o výnimkách zo schém energetickej efektívnosti.

Energetické audity veľkých firiem

Všetky veľké podniky budú musieť absolvovať energetické audity, ktoré každé štyri roky vykonajú kvalifikovaní a akreditovaní odborníci.  Energetické audity by sa mali začať do troch rokov od vstupu smernice do platnosti. Domácností, malých a stredných podnikov sa táto povinnosť netýka.

Veľké firmy, ktorý už zaviedli systém energetického alebo environmentálneho riadenia certifikovaný nezávislým orgánom podľa relevantných európskych alebo medzinárodných noriem budú mať tiež výnimku, v prípade, že tento systém riadenia obsahuje aj energetický audit.

Individuálne meranie spotreby

Krajiny EÚ budú musieť zaistiť, že koncoví odberatelia elektriny, zemného plynu, diaľkového vykurovania, chladenia a ohrevu vody majú k dispozícii individuálne meracie prístroje (smart metre), ktoré odrážajú skutočnú spotrebu energií a poskytujú informácie v aktuálnom čase. Ich zavedenie ale musí byť technicky a finančne opodstatnené a samotné prístroje majú byť dostupné za konkurenčnú cenu.

V prípade nových budov alebo uskutočnenie veľkej renovácie podľa smernice 2010/31/EÚ, sa tieto cenovo konkurenčné smart metre majú vždy poskytovať.

Individuálne merače spotreby sa budú musieť inštalovať aj v budovách s viacerými bytovými jednotkami a s centrálnym zdrojom vykurovania/chladenia alebo s dodávkami z centrálneho systému, a to do 1.1.2017. V prípade, že by to nebolo technicky uskutočniteľné alebo nákladovo efektívne, na každom radiátore sa nainštalujú individuálne alokátori nákladov tepla, pokiaľ štáty nepreukážu, že ani takéto opatrenie by nebolo efektívne. V tom prípade sa môžu zaviesť iné alternatívne metódy merania spotreby tepla.

Financovanie a iné

Ďalšie opatrenia sa týkajú dôrazu na energetickú efektívnosť pri verejnom obstarávaní ústrednej štátnej správy, poskytovania informácií o skutočnej spotrebe energií na účtoch pre spotrebiteľov, komplexného vyhodnotenia rozsahu aplikácie vysoko efektívnej kogenerácie a diaľkového vykurovania a chladenia do decembra 2015 a tiež dopadu smernice na sektor priemyslu aj v súvislosti so zmenami v ETS a rizikom presunu podnikov do zahraničia.

Súčasťou smernice sú aj osobitné ustanovenia, ktoré vymenúvajú nástroje na financovanie cieľov energetickej účinnosti. Ich zriadenie alebo využívanie existujúcich zdrojov bude v kompetencii členských štátov.

Pozície

Komisár EÚ pre energetiku Günther Oettinger označil smernicu za „pragmatickú“ a „inovatívnu“. Zároveň ale varoval: „Dúfame, že nespôsobí hospodársku žiadnu škodu a bude sa implementovať bez prílišnej byrokracie.“

„Obávame sa o túžbu alebo schopnosť Komisie postaviť sa členským štátom,“ uviedol Brook Riley z organizácie Priatelia Zeme Európa. „Nie je žiadnym tajomstvom, že štáty nútili Komisiu k zmiereniu smernice pred a počas rokovaní. Je veľmi pravdepodobné, že sa budú snažiť využiť vágne znenie textu – za vytvorenie ktorého majú sú zväčša sami zodpovední – na ešte ďalšie oslabenie smernice.“

Generálna tajomníčka spotrebiteľskej asociácie BEUC Monique Goyens sa obáva, že prínosy pre spotrebiteľov nebudú také ako mohli byť. „Spotrebitelia riskujú dvojitú prehru. Je jasné, že energetické spoločnosti budú náklady za túto schému prenášať na odberateľov. Táto legislatíva dáva energetickému sektoru voľnú ruku v tom, že úspory žiada dosiahnuť nástrojmi, ktoré mu najviac vyhovujú,“ povedala. Na to, aby mali spotrebitelia z úspor úžitok, musia sa podľa nej uskutočniť transparentným a nákladovo efektívnym spôsobom.

Europoslanec Herbert Reul (Nemecko, Európska ľudová strana) uviedol: „Uprednostnil by som iný výsledok – taký s jasne záväzným cieľom, menej pravidlami a reguláciami a menšou politikou EÚ. Pravdepodobne by bolo lepšie dohodnúť sa na stimuloch pre investície namiesto pravidiel.“ Podľa neho spravodajca Turmes „nebol dostatočne flexibilný“ a žiadal „všetko alebo nič“.

Jeho stranícka kolegyňa Pilar del Castillo Vera (Španielsko) si však myslí, že flexibility majú štáty dosť: „Je to je jeden z najdôležitejších legislatívnych kúskoch o energetike v tomto parlamentnom období. Členské štáty majú flexibilitu pri implementácii alternatívnych opatrení, čo je dôležité vzhľadom na veľkú diverzitu v EÚ.“

Slovinská europoslankyňa Romana Jordan (EPP) podotkla, že „investori sa v týchto časoch krízy hľadajú ťažko“.

Rakúsky europoslanec Richard Seeber (EPP) poznamenal, že rámec smernice je „veľmi komplikovaný a zložitý pre implementáciu. Nezabudnime na sociálne problémy spojené s energetickou efektívnosťou, uvidíme ako bude implementácia prebiehať“.

Podľa dánskeho europoslanca Bendt Bendtsena (EPP) smernica pomôže miestnym firmám, napr. v stavebníctve. „To je veľmi pozitívny výsledok,“ skonštatoval.

Talianska poslankyňa EP Amalia Sartori (EPP) uviedla: „Bol to jediný možný kompromis, ktorý sme mohli dosiahnuť. Teraz je na členských štátoch urýchliť procesy poskytnutia stimulu verejným a súkromným firmám.“

„Je to ambiciózny cieľ pre členské štáty, ale my neposkytujeme žiadne financovanie. Mali sme to spojiť s rokovaniami o rozpočte EÚ,“ uviedla Adriana Ţicău (Rumunsko, Socialisti & Demokrati).

Holandský europoslanec Bas Eickout (Skupina zelených/Európska slobodná aliancia) povedal: „Energetická efektívnosť je najdôležitejšou cestou šetrenia energie v EÚ. Kedy uvidíme smernicu o ekodizajne a kotloch? Vieme, že niečo sa predložilo, ale kedy bude smernica zverejnená?“

Marisa Matias, portugalská poslankyňa Európskej zjednotenej ľavice – Severskej zelenej ľavice, uviedla: „Toto investičné úsilie musíme brať vážne. Energetická účinnosť by nemala byť niečím periférnym, v skutočnosti je to cesta ako bojovať s krízou.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA