Európske elektrárne sú „environmentálnou hrozbou“

Napriek vyššej efektívnosti výroby elektrickej energie a tepla, a čistejším zdrojom, vytvára energetika v EÚ stále 80% emisií skleníkových plynov. Vážne tým zaťažuje životné prostredie, tvrdí Európska environmentálna agentúra.

„Energia z fosílnych palív je základným dôvodom klimatických zmien spôsobovaných človekom. Pre energetickú bezpečnosť a riešenie klimatických zmien je nevyhnutný záväzok Európy rozvíjať postuhlíkovú ekonomiku a udržateľnú obnoviteľnú energetiku“, vyhlásila výkonná riaditeľka EEA Jacqueline McGlade pri predstavovaní Európskej správy o energetike a životnom prostredí v Parlamente v Štrasburgu (20. november 2008).

Správa tvrdí, že ak Európa nič nezmení na svojom správaní, spotreba energie narastie do roku 2030 o 26% a Európa bude ťažko závislá na fosílnych palivách.

Pozitívnym znakom je, že v EÚ prebiehajú zmeny v energetickom mixe. Obnoviteľné zdroje zaznamenávajú najvyššiu mieru rastu a uhlie je nahrádzané plynom. EÚ dokázala znížiť emisie z výroby energie v období 1990-2005 o asi 3%, napriek priemerného 2,1% rastu HDP. V tom istom období sa emisie v USA zvýšili o 20% a v Číne zdvojnásobili.

Únia má však ďaleko k dosiahnutiu 20% podielu obnoviteľných zdrojov v roku 2020. V 2005 tvorili v celkovom energetickom mixe iba 8,5%. Okrem toho, vyššia spotreba elektrickej energie čiastočne neguje pozitívne dopady vyššieho podielu obnoviteľných zdrojov, tvrdí správa.

EEA tiež naznačuje problémy súvisiace so zvyšujúcou sa spotrebou plynu. Jeho spaľovanie emituje menej emisií než napríklad uhlie, rastie však závislosť Únie od zahraničných dodávateľov. V roku 2030 môže pochádzať až 84% spotreby plynu z nečlenských krajín. V roku 2005 to bolo 54%, hlavným dovozcom bolo Rusko.

Hlavným zdrojom pre výrobu elektrickej energie na Slovensku je jadro. Atómové elektrárne majú v súčasnosti 55% podiel na celkovej produkcii.

Ambiciózny energeticko-klimatický balík, ktorý mal hľadať odpoveď na podobné výzvy, sa dostal medzičasom do slepej uličky. Taliansko a viaceré nové členské krajiny navrhnuté opatrenia odmietajú. Obávajú sa, že pre ich priemysel prinesú privysoké náklady.

Francúzske predsedníctvo ponúka kompromis. Poľsko a niektoré ďalšie krajiny by dostali výnimku z pravidiel systému obchodovania s emisiami (EU ETS) a svojim výrobcom energie by mohli prideľovať bezplatné emisné povolenky.

Ak sa EÚ nedohodne na balíku na decembrovom summite (11.-12. december), jej medzinárodná dôveryhodnosť „vyletí von oknom“, varoval v Bruseli (19. november) Michael Zammit Cutajar, maltský veľvyslanec pre klimatické zmeny a bývalý šéf sekretariátu OSN pre klimatické zmeny.

To by vážne ohrozilo šance na prijatie globálnej klimatickej dohody do decembra 2009. ďalší veľkí znečisťovatelia – najmä USA a Čína – totiž čakajú na európske kroky.

REKLAMA

REKLAMA