Európski lídri prijali kompromisný klimaticko-energetický balíček 2030

Slovenský premiér odíde z bruselského samitu spokojný. Rada prijala záväzný cieľ znižovania emisií uhlíka o 40%, 27% podiel OZE v energetickom mixe je záväzný iba na EÚ úrovni a energetická úspora na úrovni 27% je iba indikatívnym cieľom. Navyše budú nízkopríjmovým krajinám poskytnuté kompenzačné mechanizmy.

Lídri členských krajín EÚ včera odsúhlasili kompromisnú podobu legislatívneho rámca, ktorým sa bude riadiť klimatická a energetická politika EÚ do roku 2030. Najväčšie ústupky dosiahli nízkopríjmové štáty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, zvyšovania energetickej efektívnosti a podporných mechanizmom na plnenie cieľov.

Nová Junckerova Komisia, ktorá bola odsúhlasená Európskym parlamentom len v stredu (22. október), musí pripraviť konkrétne legislatívne opatrenia, ktoré zabezpečia plnenie dohodnutých cieľov.

Podľa environmentálnych skupín, sú dohodnuté ciele príliš nízke, spomalia úsilie na rozvoj obnoviteľných zdrojov a udržia Európu závislú od znečisťujúcich a drahých palív. „EÚ potrebovala pre rok 2030 schváliť 55%-né zníženie emisií CO2, 45% podiel obnoviteľných zdrojov a 40%-né úspory energie. Dohodnuté ciele v Bruseli sú výsmechom pre udržateľnú energetiku únie, nebudú dostatočne riešiť problém klimatickej zmeny,“ uviedol klimatický a energetický kampanier Greenpeace Slovensko Pavol Široký.

Zníženie emisií aspoň o 40%.

Lídri prijali formuláciu zníženia emisií uhlíka aspoň o 40% voči referenčnému roku 1990, ktoré presadzovalo najmä Nemecko a severské krajiny.

Slovensko a krajiny Vyšehradskej štvorky, RumunskoBulharsko podporovali záväzný cieľ znižovania emisií skleníkových plynov, v prípade, že bude zachovaný princíp solidarity a vytvorené podporné mechanizmy na pomoc nízkopríjmovým krajinám.

Emisie sa budú znižovať o 43% v odvetviach, ktoré spadajú do tzv. Systému obchodovania s emisiami (ETS), ktorý by sa mal taktiež reformovať, aby zodpovedal ekonomickej situácii v EÚ.

Zároveň bude zachovaný aj systém ochrany ťažkých odvetví pred presunom výroby do zahraničia tzv. carbon leackage. Priemysel, ktorý by zaradením do ETS systému stratil svoju konkurencieschopnosť bude dostávať časť svojich emisií zadarmo.

Približne 30% emisií sa musí znížiť v odvetviach, ktoré do systému zaradené nie sú, a to sú najmä doprava, poľnohospodárstvo, či domácnosti.

V rámci konvergenčných snách EÚ, môže Slovensko zvýšiť emisie v týchto sektoroch do roku 2020 o približne 13%. Do roku 2030 ich však musí znížiť o 10% v porovnaní s referenčným rokom 2005. So splnením tohto cieľu by Slovensko nemalo mať problém, pretože už v súčasnej dobe sa pohybujeme skôr v mínusových číslach. Môžu za to najmä nové technológie v dopravnom sektore.

Kompenzačné mechanizmy

Dosahovať ciele pomôžu krajinám aj kompenzačné mechanizmy. Približne 10% európskych emisií bude prerozdelených krajinám, ktoré nedosahujú 90% priemerného európskeho HDP. To tejto skupiny patrí aj Slovensko.

Vytvorená bude aj nová rezerva s 2% emisií EÚ, ktoré budú použité na podporu modernizácie a diverzifikácie energetických sektorov krajín, ktorých HDP nedosahuje 60% európskeho HDP. Do tejto skupiny patrí len Bulharsko a Rumunsko.

Navýšený bude aj systém na podporu zelených projektov NER 300, ktorý však Slovensko doposiaľ nevyužilo.

Podiel obnoviteľných zdrojov energie aspoň 27%

Podiel obnoviteľných zdrojov energie na energetickom mixe EÚ by sa do roku 2030 mal zvýšiť o aspoň 27%. Po nátlaku krajín ako Spojené kráľovstvo či V4 však Komisia nebude určovať národné ciele. Ešte stále nie je jasné, akým spôsobom sa tento cieľ bude dosahovať.

Slovensko má do roku  2020 stanovený podiel OZE 14%. Doposiaľ sme dosiahli úroveň približne 12%. Podľa vládnych predstaviteľov SR je náš zelený potenciál už skoro vyčerpaný.

Zníženie energetickej spotreby o 27%

Najvýraznejšia zmena v číslach nastala najmä v cieli znižovania spotreby energie, ktorý by mal byť iba indikatívny. V pôvodnom návrhu Komisie sa uvádzala 30% úspora energie. Lídri členských krajín sa napokon dohodli iba na 27% hranici, s tým, že po roku 2020 môže prísť k prehodnoteniu.

„Cieľ energetickej efektívnosti je odvodený od  súčasnej spotreby a stavu technológií. Po roku 2020 prehodnotíme, či by sa celoeurópsky cieľ nemohol zvýšiť na plánovaných 30%,“ vyjadril sa odchádzajúci predseda  Európskej rady Herman Van Rompuy.

Slovensko pritom nemá problém plniť ciele energetickej efektívnosti stanovené pre rok 2020. Ministerstva životného prostredia len v júli vyhodnotilo účinnosť opatrení, ktoré boli stanovené v druhom Akčnom pláne energetickej efektívnosti 2011-2013.

Podľa údajov Ministerstva Slovensko v tomto období naplnilo indikatívne ciele na 81%. Až 60% úspor bolo dosiahnutých izoláciou budov, 16% úspor dosiahol priemysel a za 10% majú zásluhu energeticky úsporné spotrebiče.  

Národná rada SR tento týždeň prijala aj nový zákon o energetickej efektívnosti, ktorý by mal prispieť k ešte väčšiemu zvýšeniu úspor. Zákon stanovuje požiadavky na energetickú efektívnosť pri premene, prenose, preprave, distribúcii a spotrebe energie.

Prepojenosť sietí a energetická bezpečnosť

Lídri členských štátov pridali aj štvrtý záväzný cieľ, ktorým by sa do roku 2030 mala dosiahnuť 15% prepojenosť elektrických a plynových sietí členských štátov. Slovensko má prepojenosť so susednými krajinami na úrovni približne 50%. Tento cieľ sa týka najmä Pobaltských štátov, Španielska a Portugalska kde sa pohybujeme v jednociferných číslach.

Zároveň Európska rada prisľúbila pomoc pri implementácii projektov spoločného záujmu, ktoré boli identifikované v Európskej energetickej a bezpečnostnej stratégii. Ide najmä o prepojenie  Fínska, Pobaltských štátov a energetických ostrovov, akými sú Malta či Cyprus.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA