Európsky plán energetickej efektívnosti sa odkladá na jar 2011

Nový akčný plán o energetickej efektívnosti zverejní Komisia až v budúcom roku. Predbežný dokument však prezrádza, že by mal obsahovať iba hrubý rámec priorít bez konkrétnych opatrení.

Dlho očakávaný európsky Akčný plán energetickej efektívnosti nebude hotový skôr ako vo februári, naznačujú posledné správy z Európskej komisie.

Komisár pre energetiku Günther Oettinger, ktorého kabinet pracuje na návrhu, chce prísť radšej s kvalitným plánom, ako by sa mal unáhliť, vyhlásil hovorca Komisie.

Zverejnený prípravný dokument popisuje „predbežné predstavy“ o budúcom akčnom pláne. Podľa posledných odhadov tiež pripúšťa, že EÚ možno nedosiahne svoj 20 % cieľ zníženia spotreby energie do roku 2020.

„Európa je iba v polovici cesty,“ píše sa v ňom.

Exekutíva EÚ odhaduje, že ak by sa podarilo splniť cieľ, európskej ekonomike by to ročne prinieslo 78 mld. eur a emisie CO2 by sa znížili o 560 mil. ton.

Dvojstranový dokument, do ktorého nahliadol EurActiv, rozoberá päť kľúčových oblastí budúcej stratégie: budovy, doprava, priemysel, energetický sektor a verejný sektor.

Prepracovaný akčný plán by mal však „upustiť od dlhého zoznamu individuálnych opatrení“, ktorý bol charakteristický pre jeho predchodcu z roku 2006, hovorí Komisia. Namiesto toho by sa mal zamerať na zvýšenie „politického významu energetických úspor.“

V duchu navrhovania „politických konceptov“ predbežný dokument neobsahuje návrhy konkrétnej legislatívy.

V oblasti stavebníctva sa dokument zaoberá plánom starej stratégie, podľa ktorej mali byť v záujme energetických úspor zavedené povinné opravy budov. Nový text však nebude presadzovať, aby členské štáty alebo Európska komisia mohli obyvateľom opravy prikázať.

Namiesto toho identifikuje hlavné prekážky modernizácie existujúcich budov, ako sú vysoké poplatky a nedostatok skúsených odborníkov. „Odpoveďou je finančná podpora a zameranie sa na odbornú prípravu,“ hovorí dokument.  

Medzi ďalšími návrhmi figuruje zavedenie tzv. bielych certifikátov, ktoré majú prinútiť energetické firmy, aby svojim zákazníkom pomáhali s úsporou energií.

V oblasti dopravy sa má nový plán jednoducho držať Bielej knihy, ktorú Komisia momentálne pripravuje.

Dokument tiež navrhuje, aby sa jedným z kritérií pre zadávanie verejných zákaziek stala energetická úspornosť. Vďaka tomu by boli verejní predstavitelia v tejto oblasti príkladom.

Právne záväzný cieľ?

V otázke, či by mal byť 20 % cieľ právne záväzný, sa dokument stručne zmieňuje, že národné ciele v energetických úsporách sú jednou „z možností, ktoré budú tiež podrobne analyzované.“

Návrh tvrdí, že je nutné dôkladne preskúmať, aké konkrétne opatrenia si vyžaduje dosiahnutie energetických úspor a či môžu byť riešením národné ciele. Samostatný údaj by nemusel byť dostatočne komplexný, dohoda musí byť založená na „stanovení cieľov a súvisiacich ukazovateľoch, ktoré sú najvhodnejšie pre odzrkadlenie situácie v každom členskom štáte,“ tvrdí.

Mnoho poslancov Európskeho parlamentu však trvá na záväznom cieli energetickej efektívnosti. Výbor EP pre priemysel bude 9. novembra hlasovať o vlastnej iniciatíve k návrhu, ktorá nalieha na Komisiu, aby navrhla záväzné ciele, založené na znižovaní spotreby energie.

Nemecký poslanec Peter Liese (EPP) z Výbor pre životné prostredie dokonca vyzval Komisiu, aby prijala podobnú legislatívu ako pri obnoviteľných zdrojoch energie, ktorá by zaviedla 25 % cieľ redukcie spotreby energie.

„Európa potrebuje záväzný cieľ energetickej efektívnosti podobne, ako (to urobila) pre OZE a znižovanie emisií. Zníženie (spotreby) energie o 20 % do roku 2020 by vytvorilo stovky tisícov pracovných miest a znížilo emisie v energetickom systéme EÚ, ktorému dominujú fosílne palivá,“ uviedol Brook Riley z Priateľov Zeme Európa.

„Záväzný cieľ je prvým krokom k zavádzaniu serióznej politiky, ktorú potrebujeme.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA