Firmy v oblasti úspor energie hrozia presunom investícií mimo Úniu

Bez jasných ambícií EÚ v oblasti zelenej energie a zvyšovania efektívnosti strácajú firmy v týchto odvetviach dôvod investovať do inovácií, výrobných kapacít a pracovných miest v Európe. Deklarácie a štúdie o veľkom potenciáli úspor energií nestačia pre zavádzanie nových technológií do praxe.

V rámci prípravy klimaticko-energetického rámca EÚ do roku 2030 a stanovenia nových cieľov jednotlivé hospodárske sektory a záujmové skupiny zvyšujú svoje komunikačné aktivity a presadzujú vlastné argumenty.

Zatiaľ čo dosiaľ o presune výroby mimo Úniu hovorili predovšetkým energeticky náročné podniky v reakcii na prísnejšiu environmentálnu legislatívu a vyššie ceny energií v porovnaní s globálnou konkurenciou, v poslednej dobe sa do diskusií dostáva termín low-carbon leakage, čiže sťahovanie podnikov v oblasti zelených technológií a zvyšovania energetickej účinnosti.

Výkonný riaditeľ spoločnosti Knauf Insulation, ktorá sa špecializuje na výrobu izolácií, v liste adresovanom predsedovi Európskej komisie uviedol, že zvoľnenie EÚ v záväzkoch je dôvodom, prečo sa zatvára ich výrobný podnik.

„Ak by slová boli skutkami v oblasti energetickej efektívnosti, potom by som v Európe otváral nové fabriky,“ napísal Tony Robson v liste z 9. januára. „Ale keďže nie sú, rozhodli sme sa zavrieť našu fabriku v Taliansku  plánujem otvoriť tri nové v USA, Ázii a Turecku.“

Dodal, že firma nemá „žiadne plány vybudovať akékoľvek ďalšie podniky“ v Európe. Vidí totiž budúcnosť, v ktorej „nebudú existovať žiadny záväzný cieľ energetickej efektívnosti a preto naši investori jednoducho neveria, že výroky o potenciálu sa skutočne zrealizujú“.

Očakáva sa, že 22. januára Komisia navrhne pre rok 2030 záväzný cieľ znižovania emisií CO2 na úrovni 35 – 40 % oproti roku 1990, prípadne aj indikatívny cieľ pre podiel obnoviteľných zdrojov približne vo výške 25 %.

O cieľoch pre energetickú efektívnosť bude uvažovať až v perspektíve výsledkov hodnotia pokroku pri napĺňaní aktuálne nezáväzného cieľa 20 % do roku 2020. Podľa ustanovení smernice 2012/27/EÚ má toto hodnotenie uskutočniť do konca júna. Robson zdôraznil, že „energetická efektívnosť sa nedeje len tak“ a firmy nie sú v súčasnosti spokojné s návratnosťou svojich investícií. „Trh zlyháva a je nutná intervencia,“ zdôraznil.

Sťažností je viacero

Podľa informácií bruselského EurActivu majú podobné obavy viaceré firmy zaslali eurokomisárom podobné posolstvá.

Šéf írskej spoločnosti Kingspan Gene Murtagh v liste eurokomisárke pre výskum Máire Geoghegan Quinn vyjadril podporu pre „povinný a záväzný cieľ pre úspory energie“ do roku 2030. Inak „riskujeme únik nízkouhlíkových pracovných miest do rýchlo rozvíjajúcich a urbanizujúcich sa častí sveta, ktoré sú rýchlejšie pri využívaní príležitostí pred nimi,“ uviedol Murtagh.

„Je to jednoducho fakt: spoločnosti budujú fabriky a investujú do výskumu a vývoja tam, kde je dopyt,“ skonštatoval.

Komisárka Quinn obdržala list aj od šéfa ďalšej firmy, v ktorej varoval, že dokázali obstáť v konkurencii len keď bol úspešný rozbeh týchto technológií.

„Súčasná legislatíva EÚ nestačí fungovať ako katalyzátor, aby maximalizovala rozvoj dostupných technológií a služieb energetickej účinnosti,“ uviedol Manlio Valdes, ktorý zároveň vyzval na podporu záväzného cieľa.

Priemyselné fórum pre energetickú efektívnosť vo svojom liste, ktorý zaslali v utorok 14.1. eurokomisárom, vyzvali k tomu, aby úspory energie hrali „vedúcu rolu“ v pripravovanom klimaticko-energetickom balíku.

„Súčasťou jadra našich každodenných obáv ako predstaviteľov priemyslu sú zvyšovanie konkurencieschopnosti v európskej i globálnej škále, udržanie účtov za energie pod kontrolou, vytáranie a zachovanie lokálnych pracovných miest, plus zaistenie bezpečných dodávok energií,“ uviedli. „Energetická efektívnosť toto všetko umožňuje. Ako firmy pevne veríme, že energetická účinnosť je podstatou k tomu, aby boli dlhodobé klimatické ciele kompatibilné s okamžitými a rovnako urgentnými hospodárskymi a sociálnymi starosťami.“

Aké veľké je riziko?

Zástupcovia odborov sú skeptickejší voči riziku skutočného zatvárania fabrík. „Potrebujeme stimuly na podporu hodnotového reťazca a podporiť spracovateľský priemysle stimulmi, aby zostal v Európe, ale nie som si istý, či je únik firiem v oblasti čistej energie niečo skutočne vážne,“ reagoval Benjamin Dennis, poradca pre udržateľnosť v Európskej konfederácii odborových zväzov. „Myslím, že je to skôr komunikačná stratégia,“ uviedol pre bruselský EurActiv.

Connie Hedegaard, komisárka EÚ pre klimatické opatrenia, sa k tejto téme vyjadrila vo svojom nedávnom komentári. Uviedla, že tzv. carbon leakage“ bol „dôležitým rizikom“, ale EÚ ho už vyriešila.

„Možno by sme sa viac mali obávať rizika low-carbon leakage,“ poznamenala Hedegaard. „Bez ambicióznych klimatických politík, Európa nedokáže prilákať investície do rýchlo inovatívnych ekonomických odvetví pracovných miest s vysokou kvalitou, ktoré tak veľmi potrebujeme.“

Ambicióznu stratégiu s trojicou záväzných cieľov podporili minulý týždeň aj europoslanci vo výboroch EP pre energetiku a životné prostredie.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA