G7 podporili ambicióznu klimatickú dohodu

Ministri siedmich najrozvinutejších krajín sveta (G7) zodpovední za energetiku vyjadrili jednoznačnú podporu ambicióznej klimatickej dohode.

„To, čo máme spoločné je, že všetky štáty sledujú rovnaký cieľ a to je do konca roka úspešne uzavrieť medzinárodnú dohodu o ochrane klímy,“ vyhlásil po dvojdňovom stretnutí predstaviteľov USA, Nemecka, Talianska, Japonska, Kanady, Francúzska a Británie v Hamburgu nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel.

„Účastníci tohto stretnutia sa dohodli, že všetky iniciatívy jednotlivých krajín budú smerovať k uzavretiu globálnej klimatickej dohody,“ Gabriel. „Nikdy som nezažil takúto zhodu pokiaľ ide o ciele krajín G7,“ dodal nemecký minister.

Americký minister energetiky Ernest Moniz poukázal najmä na rastúce náklady klimatických zmien, ktoré podľa jeho slov si uvedomujú všetci účastníci stretnutia. „Vyhliadky sú pozoruhodne oveľa lepšie ako boli pred šiestimi či siedmimi mesiacmi,“ vyhlásil na margo uzavretia ambicióznej dohody.

G7 v záveroch stretnutia vyzvali krajiny, aby „predložili svoje národné príspevky v dodatočnom predstihu pred COP21 v Paríži.“ KanadaJaponsko na rozdiel od ostatných krajín G7 ešte sekretariátu OSN nezaslali svoje záväzky, v ktorých krajiny definujú, ako chcú prispieť k znižovaniu emisií skleníkových plynov.

Nový protokol má zabezpečiť obmedzenie globálneho otepľovania a udržať ho pod dvoma stupňami v porovnaní s hodnotami v dobe pre industriálnou revolúciou. Prvý pokus obmedziť emisie skleníkových plynov, ktoré sú podľa vedcov zodpovedné za drastický nárast teploty, zlyhal v roku 2009 v Kodani.

Dôvodom bola obmedzená spolupráca dvoch najväčších emitentov, Číny a USA. Tie tento krát prisľúbili úzku spoluprácu.

Záveroch stretnutia krajiny znovu potvrdili „ že znižovanie globálnych emisií skleníkových plynov je v súlade s vedeckými zisteniami a zdôrazňujú potrebu ďalej oddeľovať hospodársky rast od emisií uhlíka.“

Nemecko, ktoré v súčasnosti drží predsedníctvo G7, udržiava klimatickú problematiku v pracovnom programe. Na rokovacom stole sa opäť objaví v júni v Elmau na zasadnutí hláv štátov najrozvinutejších krajín sveta.

Nemecký minister hospodárstva na stretnutí vyzval krajiny, aby sa nebáli ukázať rozvojovým krajinách, že prechod na čistú energiu môže ísť ruka v ruke s hospodárskym rozvojom.  „Iba ak budeme môcť ukázať, že sme schopný zosúladiť environmentálne politiky s priemyselným a hospodárskym úspechom, nájdeme aj nasledovníkov a potom možno rozvojové a rozvíjajúce sa krajiny podporia globálnu dohodu v Paríži,“ vyhlásil Gabriel.  

Napriek pozitívnemu vývoju klimatický analytik Oxfam Nemecko Jan Kowalzig tvrdí, že stretnutie ministrov bola „premárnená príležitosť.“

„Nestačí jednoducho povedať, že skleníkové plyny sú škodlivé a že by sme mali tlačiť na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Potrebujeme jasný záväzok od veľkých priemyselných krajín, že úplne opustia fosílne palivá a to najmä uhlie, ktoré je veľmi nebezpečné pre životné prostredie,“ naznačil.

RuskoUkrajina a energetická bezpečnosť

Stretnutie ministrov G7 sa venovalo aj bezpečnosti energetických dodávok. Pracovnej večere sa na osobné pozvanie Sigmunda Gabriela zúčastnil aj slovenský diplomat a podpredseda Komisie Maroš Šefčovič, ktorý ministrov informoval o situácii na energetickom trhu EÚ.

Šefčovič uviedol, že ministrom energetiky skupiny G7 ozrejmil posledný vývoji v trojstranných rokovaniach medzi Ukrajinou, Ruskom a EÚ ohľadom spôsobu akým sa budú realizovať dodávky plynu na Ukrajinu a tranzit cez Ukrajinu do EÚ v budúcom období.

V záveroch stretnutia ministri G7 následne vyjadrili svoju podporu mierovému riešeniu krízy a vyzvali strany konfliktu, aby nevyužívali „energiu ako nástoj politického nátlaku alebo ohrozenia bezpečnosti.“

Podpredseda Komisie ďalej hovoril aj o plánoch, ktoré má únia v oblasti budovania Južného koridoru, vzhľadom na jeho nedávne štvorstranné rokovania v Turkmenistane, kde boli aj delegácie Azerbajdžanu a Turecka. Treťou dôležitou tému bol najnovší vývoj pri zaisťovaní energetickej bezpečnosti pre oblasť juhovýchodnej Európy, ktorá je v zložitej situácii z hľadiska plynovej prepojenosti na energetické štruktúry zvyšku Európy.

EurActiv/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA