Gazprom asi nezastavia. Otázky a odpovede o amerických sankciách

Posledné slovo pri uplatňovaní protiruských sankcií má Donald Trump.

„Politikou Spojených štátov je… pomôcť Ukrajine a svojim spojencom a partnerom v Európe znížiť ich závislosť na ruských energetických zdrojoch, zvlášť na zemnom plyne, ktorý vláda Ruskej federácie používa ako zbraň pre útlak, zastrašovanie a ovplyvňovanie iných krajín,“ píše sa v novom Zákone o boji proti nepriateľom Ameriky prostredníctvom sankcií.

Zákon z dielne Kongresu prináša viacero noviniek v sankčnom režime nielen proti Rusku, ale aj proti Iránu a Severnej Kórei.

Tie najzásadnejšie zmeny sa však týkajú práve protiruských sankcií, to najmä v oblasti zemného plynu. Nový sankčný režim bude mať dopad na údržbu a stavbu projektov pre vývoz ruského plynu – Nord Stream, Turkish Stream a Baltic LNG. Zrejme ich však nezastaví.

Dôvodom je aj fakt, že posledné slovo o podobe a terčoch sankcií má americký prezident Donald Trump. Ten síce zákon 2. augusta podpísal, podľa vlastných slov ho však považuje za chybný.

Ako mení zákon americký sankčný režim?

Zákon podľa právnickej firmy Freshfields Bruckhaus Deringer zavádza niekoľko zmien v sankčnom režime Spojených štátov proti Rusku, Iránu a Severnej Kórei.

Nová legislatíva sprísňuje sektorové sankcie proti Rusku, ktoré platia od roku 2014. Ich cieľom je spolupráca amerických s ruskými osobami vo finančných službách, obrane, železniciach, energetike a ťažbe nerastných surovín ako kovy a ropa.

Nové americké sankcie a odpoveď Kremľa: Čo na to Únia?

Sankcie sa navyše špecificky uvaľujú na ťažbu ropy z bridlice, v hlbokomorských podmienkach, ako aj v Arktickom oceáne.

Najvýznamnejšími zmenami, s ktorými zákon prichádza, je však obmedzenie právomocí prezidenta pri zmierňovaní protiruských sankcií a možnosť ich rozšírenia na firmy podieľajúce sa na infraštruktúre pre vývoz ruského plynu.

Aké právomoci má americký prezident?

Zákon obmedzuje možnosti prezidenta zvoľniť alebo ukončiť aktuálne sankcie proti Rusku, píšu právnici z kancelárie Freshfields Bruckhaus Deringer. Ak bude chcieť Donald Trump sankcie obmedziť, bude musieť predložiť správu o tom, že správanie Ruska sa zmenilo. To sa týka ruských aktivít na Ukrajine a kybernetických útokov proti Spojeným štátom. Kongres bude mať potom 30 dní, aby prezidentov návrh odsúhlasil alebo zamietol.

Pred prijatím zákona mohol prezident sankcie zvoľniť alebo ukončiť sám – výkonným nariadením.

„Hoci prezident už nemôže jednostranne uvoľniť program protiruských sankcií, jeho administratíva stále môže vydať nariadenia a usmernenia, ktoré významne obmedzia rozsah a dopad zákona,“ upozorňujú právni experti.

Je možné, že Trump bude sankcie uplatňovať selektívne len na niektoré firmy. Hoci zákon podpísal, povedal o ňom, že má „vážne chyby“.

Ako môže uvalenie sankcií ovplyvniť Brusel?

Kongresmani upravili pôvodný návrh zákona najmä pod diplomatickým tlakom Európskej únie. Schválená podoba prikazuje exekutíve „zabezpečiť koordináciu s Európskou úniou a jej inštitúciami, vládami krajín, ktoré sú členmi NATO a EÚ“.

Právnici z Freshfields Bruckhaus Deringer však upozorňujú, že „je nejasné, čo to bude znamenať v praxi.“ Rozhodujúca bude podľa nich interpretácia a uplatňovanie sankcií, ako aj rozhodnutie o entitách na sankčnom zozname. Oboje bude v réžii administratívy.

V prípade, že sankcie poškodia európske spoločnosti, môžu nasledovať odvetné opatrenia, varoval šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Po ruke bude mať blokovacie nariadenia, ktoré postavia dodržiavanie amerických sankcií mimo zákona. V minulosti už takto EÚ proti americkým sankciám zakročila. Ďalším zvažovaným prostriedkom je sťažnosť na pôde Svetovej obchodnej organizácie.

Nie všetky členské štáty však sankcie kritizujú. Napríklad LitvaPoľsko s nimi otvorene súhlasia.

Aké aktivity sú cieľom nových sankcií?

Legislatíva otvorene hovorí, že zmyslom sankcií nie je len posilnenie energetickej bezpečnosti EÚ, ale aj „uprednostnenie vývozu energetických zdrojov zo Spojených štátov s cieľom vytvoriť americké pracovné miesta“.

Jedným z prostriedkov, ako to dosiahnuť, je obmedzenie vývozu zemného plynu z Ruska. Zákon dáva prezidentovi možnosť trestať americké aj neamerické firmy, ktoré sa podieľajú na infraštruktúrnych projektoch pre export ruského plynu. Nejde len o stavbu nových plynovodov, ale aj o prevádzku tých existujúcich.

Sankcie majú trestať firmy, ktoré poskytnú jednak „investíciu, ktorá priamo a významne prispeje k posilneniu schopnosti Ruskej federácie postaviť exportné plynovody,“ a jednak „tovary, služby, technológiu, alebo podporu“ pre „údržbu, rozšírenie, modernizáciu a opravu“ ruských plynovodov.

Sankcie sa uplatnia, ak je trhová hodnota účasti na úrovni aspoň milión dolárov alebo päť miliónov dolárov v priebehu roka.

Aký je praktický dopad nových sankcií?

„Zoznam druhotných sankcií, ktoré môže uvaliť administratíva, je dlhý,“ píšu odborníci z Freshfields Bruckhaus Deringer.

Prezident môže sankcionovaným firmám zablokovať bankové transfery v Spojených štátoch. Americkým firmám môže zakázať investície do alebo kúpu dlhu od sankcionovaných firiem.

Predstaviteľov a podielnikov sankcionovaných firiem, ak nie sú americkí občania, môže vyhostiť zo Spojených štátov. Rovnaké opatrenia môže uplatniť na firmy, ktoré do sankcionovaných firiem investujú alebo od nich kupujú dlh.

Právnici však upozorňujú, že „praktický dopad sankcií nemusí byť známy, až kým administratíva nezačne interpretovať alebo implementovať tieto sankcie.“

Ktoré plynové projekty nové sankcie postihnú?

Nové sankcie majú za cieľ obmedziť vývoz ruského plynu, a to cez blokovanie existujúcej alebo novej infraštruktúry. Presnú podobu sankcií a zoznam firiem určí až americký prezident. Sankcie môžu postihnúť

  • Nord Stream 1, ktorý od roku 2011 prepravuje plyn z Ruska priamo do Nemecka pod hladinou Baltského mora. Plynovod prevádzkovaný Gazpromom má ročnú prepravní kapacitu 55 BCM.
  • Nord Stream 2 a Turkish Stream. Oba plynovody stavia Gazprom a do Európskej únie majú priviesť od roku 2019 ruský plyn mimoukrajinskou trasou. Náklady na Nord Stream 2, ktorý má zdvojnásobiť kapacitu pod Baltským morom, sa odhadujú na 9,5 miliardy eur. Cena Turkish Stream, ktorý Gazprom stavia pod Čiernym morom, je približne 5,1 miliardy eur. Plánovaná ročná kapacita vetvy určenej pre európsky trh je 15,7 BCM.
  • Baltic LNG. Prvý terminál Gazpromu na vývoz skvapalneného zemného plynu má stáť pri Petrohrade a má byť namierený na európsky trh. Jeho cena nie je známa, jeho spustenie sa postupne odsunulo na roky 2022-2023.

Maďari trhajú V4. Spolupracujú na ruskom plynovode

Ako sankcie poškodia ruské projekty?

Agentúra Reuters píše, že „väčšina pozorovateľov Bieleho domu si myslí, že (Donald Trump) nepodnikne kroky proti ruskej energetickej infraštruktúre.“

Právnici z Freshfields Bruckhaus Deringer však upozorňujú, že „len samotná hrozba sankcionovania… môže mať medzičasom dopad na obchody firiem súvisiace s ruskými exportnými plynovodmi.“

Sám Gazprom ešte pred schválením zákona varoval, že „sankcie môžu viesť k odkladom alebo inak poškodiť či znemožniť dokončenie (jeho) projektov.“ Aj agentúra Reuters priznáva, že nový zákon zrejme nezastaví výstavbu ruských projektov, môže ju však spomaliť a predražiť. Finanční partneri Gazpromu si budú účtovať dodatočnú rizikovú prirážku. A Gazprom bude musieť hľadať technológie a financovanie inde ako na západných trhoch.

Týka sa to najmä prevádzky Nord Streamu 1 a výstavby Nord Streamu 2 a Turkish Streamu. Ak sa oddiali spustenie posledných dvoch, ruskému energetickému gigantu môžu vzniknúť dodatočné náklady spojené s pokračovaním prepravy plynu cez Ukrajinu, upozorňuje agentúra.

Aký dopad budú mať sankcie na európske firmy?

Na výstavbu Nord Streamu 2 prispieva Gazpromu pätica európskych firiem: Shell, Engie, Wintershall, OMV a Uniper. Ich celkový finančný podiel na projekte dosahuje podľa denníka The Financial Times 4,75 miliardy eur. Na Baltic LNG sa zase z 50 percent podieľa Shell podľa memoranda, ktoré tento rok na jar podpísal s Gazpromom.

Európski partneri Gazpromu návrh sankcií od začiatku kritizovali. Teraz dúfajú, že konkrétne opatrenia, o ktorých rozhodne americký prezident, ich obídu.

Americké sankcie môžu naozaj spomaliť výstavbu Nord Streamu 2

Gazprom má však aj menších partnerov, ktorí nemajú taký silný finančný a politický výtlak, upozorňuje Reuters. Agentúra uvádza, že na výstavbe Nord Streamu 2 sa podieľa vyše 200 neruských firiem zo 17 krajín. Dodávajú oceľ alebo zabezpečujú logistiku.

Reuters informuje, že Gazprom sa teraz snaží urýchliť stavbu Nord Streamu 2 a Turkish Streamu tak, aby dokončil maximum ešte pred Trumpovými nariadeniami.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA