Gazprom mieša karty, tentoraz na Balkáne

Len pár dní po vyriešení otázky, kto zaplatí ukrajinský účet za plyn, sa objavujú informácie o možnej expanzii ruského gigantu Gazprom na Balkán.

Krátka správa

Začiatkom tohto týždňa došlo k uzavretiu dohody medzi ukrajinským ministrom Jurijom Bojkom a predsedom Riadiaceho výboru Gazpromu, Alexejom Millerom. Ukrajina zaplatí účet vo výške 1,3 mld. USD za plyn dodaný v roku 2007 (EurActiv 09/10/07). Komisár pre energetiku, Andris Piebalgs, vyjadril uspokojenie nad dosiahnutou dohodou, avšak vyjadril varovanie, že EÚ „by mala veľmi pozorne sledovať vývoj [udalostí] v decembri, januári.“ V tomto čase sa bude diskutovať o stanovení nových cien za dodávky plynu.

Gazprom však môže zamiešať energetickými kartami v Európe oveľa výraznejšie. Pred pár dňami deklaroval svoj záujem vstúpiť do privatizácie srbskej štátnej spoločnosti NIS. Uviedla to ruská štátna televízia. Podiel a ovládanie srbského monopolu však nie však jedinými ambíciami ruskej spoločnosti. Už dlhšie sa uvažuje o vystavaní južnej vetvy plynovodu, ktorý by prechádzal aj srbským územím. V utorok, 9.10.2007, navštívil Srbsko Alexej Miller, aby diskutoval s prezidentom, premiérom a inými vysoko postavenými politikmi o možnostiach energetickej spolupráce. Rusi za záujmy svojej štátnej spoločnosti lobujú rôznymi prostriedkami. Podľa denníka Financial Times, ruský veľvyslanec v Belehrade, Alexander Alexejev, upozornil krajinu, že pri rozhodovaní sa by mala brať v úvahu aj fakt, že má veľmi blízko k dohode o voľnom obchode s Ruskom. Takejto výsade sa tešia len bývalé sovietske republiky. Dohoda o voľnom obchode je nateraz účinná len čiastočne, čaká sa na jej ratifikáciu v Štátnej dume.

Ak by Gazprom vstúpil do srbského monopolu a zároveň by vystaval južnú vetvu plynovodu, Rusko by získalo prístup s možnosťou dominantne kontrolovať energetickú infraštruktúru na Balkáne využívanú pre transport a dodávky zemného plynu.

O posilnenie energetických väzieb medzi Európou a Ruskom sa usiluje Francúzsko. Prezident Nicolas Sarkozy počas svojej prvej oficiálnej návštevy Ruska, ktorá sa uskutočnila tento týždeň, vyhlásil, že francúzske plynárenské spoločnosti majú záujem získať podiel v ruskom Gazprome. Podľa jeho slov ide o recipročné konanie: „Je celkom normálne, že naši ruskí priatelia by mali chcieť vstúpiť do istého počtu francúzskych spoločností a že opačne by to malo byť rovnako správne.“

9. októbra 2007 došlo medzi Ukrajinou, Poľskom, Litvou, Azerbajdžanom a Gruzínskom k podpisu dohody o výstavbe ropovodu obchádzajúceho ruské teritórium. Potrubie by malo dopravovať kaspickú ropu do Poľska alternatívnou cestou, čím by sa znížila celková závislosť krajín Strednej a Východnej Európy na dodávkach tejto energetickej suroviny z Ruska.

Zmluva predpokladá aj rozšírenie ropovodu Odesa – Brody až po poľský Plok, čo by umožnilo jeho napojenie na infraštruktúru schopnú poskytnúť dodávky až po Gdansk a ďalej do Litvy.

REKLAMA

REKLAMA