Gazprom – všade okolo Európy

Ruský Gazprom podpísal s európskymi krajinami sériu bilaterálnych dohôd o stavbe plynovodov. Tento týždeň oznámil ambíciu vstúpiť na britský trh.

ropovod
https://euractiv.sk

Krátka správa

Ruský štátny plynárenský monopol Gazprom oznámil tento týždeň (28. januára) ambíciu získať do roku 2011 15% britského trhu so zemným plynom – čo je desaťnásobný nárast v porovnaní s jeho dnešným podielom. K tomu treba pripočítať ďalšie bilaterálne dohody o stavbe plynovodov, úspešne podpísané s viacerými európskymi krajinami. Podľa varovných hlasov je dôvod na obavy – Moskva je obviňovaná, že Gazprom využíva ako predĺženú ruku politického vplyvu.  

Posilnenie pozície na britskom trhu umožní Gazpromu dodávať energiu priamo spotrebiteľom. Odráža to širšiu snahu firmy stať sa silným hráčom na trhu so zemným plynom v EÚ, a nie ostať len vonkajším dodávateľom. Brusel požaduje, aby Rusko súhlasilo s “recipročným vzťahom” k európskym firmám – inak povedané, aby im nebránilo presadzovať sa na ruskom energetickom trhu. 

Zdá sa však, že Moskva o krok vedie. V´daka ďalším dohodám získal Gazprom 25. januára kontrolu nad prakticky celým srbským ropným a plynárenským sektorom, a dohodou s rakúskou OMV získal aj 50% podiel v plynárenskom uzle v rakúskom Baumgartene – Central Europe Gas Hub. To ruskú firmu výrazne priblížilo k realizácii projektu “Južnej vetvy” plynovodu, ktorá je v podstate priamym konkurentom projektu Nabucco. Nabucco mal byť pritom ukážkovým “európskym” plynovodom, zvyšujúcim energetickú bezpečnosť EÚ, jeho realizácia však zaostáva aj napriek finančným garanciám Nemecka a Francúzska.

Pre ruskú stranu je Južná vetva spôsobom, ako znížiť vlastnú závislosť od transportných krajín – Ukrajinu a Bielorusko. Dopĺňa ju pripravovaná Severná vetva, ktorá má prinášať plyn po dne Baltského mora z Ruska priamo do Nemecka.

Plánovaný plynovod zožal kritiku pobaltských krajín a Poľska, ktoré sa obávajú oslabenia svojej strategickej polohy tranzitnej krajiny, ale aj kvôli možným environmentálnym dopadom. Komisár pre energetiku Andris Piebalgs ho však 29. januára bránil ako “projekt v európskom záujme”.

Do európskych diskusií o dodávkach zemného plynu zasiahla aj ukrajinská premiérka Júlia Tymošenko počas návštevy v Bruseli, 29. januára. Novinárov informovala o snahe Ukrajiny posilniť energetické zväzky s EÚ a revidovať súčasnú dohodu s Gazpromom. Kyjev chce v reakcii na zvýšenie cien plynu zdvihnúť poplatky za prenos a skladovanie plynu.

Takýto krok však môže mať pre EÚ negatívne následky. Nízke prepravné poplatky boli totiž súčasťou dohody z roku 2006, ktorej predchádzal ukrajinsko-ruský konflikt o cenu nakupovaného zemného plynu. Európske krajiny, vrátane Slovenska, v ňom zažili niekoľko neistých dní obmedzených, resp. zastavených dodávok.

REKLAMA

REKLAMA