Gazprom zo zlyhania Južného toku viní Bulharsko, problém môže mať aj Slovensko

Ministri pre energetiku 7 členských krajín požiadali Ruskú federáciu, aby sa vyjadrila k neoficiálnym vyhlásenia o ukončení plynovodného projektu Južný tok. Gazprom oficiálne potvrdil, že sa ďalej nebude na projekte podieľať. Vina padla na Bulharsko. Slovenský Eustream pripravuje alternatívny plynovod.

Zástupcovia vlády Rakúska, Bulharska, Chorvátska, Grécka, Talianska, Rumunska a Slovinska, ako aj podpredseda Komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič, v spoločnom vyhlásení potvrdili, že „berú na vedomie“ neoficiálne vyjadrenie ruského prezidenta Vladimíra Putina o zrušení plynovodného projektu Južný tok a vyzvali ho, aby situáciu objasnil.

Vladimír Putin na oficiálnej návšteve Turecka (1. december) vyhlásil, že 63 miliárd kubických metrov plynu bude namiesto Bulharska prepravované cez Turecko. Dôvodom mali byť obštrukcie zo strany Bulharska pri výstavbe plynovodného potrubia.

Napriek neoficiálnym vyhláseniam sa predseda Komisie Juncker minulý týždeň vyjadril, že bude môcť pokračovať, len čo splní pravidlá stanovené v treťom energetickom balíčku, ktoré neumožňujú energetickému výrobcovi vlastniť aj prepravnú infraštruktúru. Na stretnutí s bulharským premiérom Bojkom Borissovom Juncker Rusko obvinil, že drží Bulharsko ako rukojemníka.

 Už dnes je však jasné, že plynovod Južný tok do Európy ruský plyn dovážať nebude. Riaditeľ energetickej spoločnosti Gazprom Alexej Miller  totiž včera (9.december)pre televíznu stanicu Russia 24 potvrdil, že rozhodnutie o zrušení projektu je právoplatné.

Na vine je Bulharsko, tvrdí Gazprom

Šéf najväčšej ruskej energetickej spoločnosti v relácii vyhlásil, že hlavný dôvod na zastavenie projektu je prístup Bulharska.

 „Bulharsko nevydalo stavebné povolenie na výstavbu plynovodu Južný tok ani vo svojich teritoriálnych vodách ani vo svojej hospodárskej zóne. Toto rozhodnutie sa netýka  tretieho energetického balíčku, a nemôžeme preto obviňovať Európsku komisiu. Bola to bulharská vláda, ktorá nám neposkytla povolenie. Preto sme projekt museli zrušiť,“ vyhlásil Miller.

Šéf Gazpromu vymenoval aj straty, ktoré zastavenie projektu Bulharsku prinesie. „V Bulharsku neinvestujeme  približne 3 miliardy eur a nebude vytvorených viac ako 6000 pracovných miest. Bulharsko navyše stratí aj status tranzitnej krajiny. V súčasnosti cez Bulharsko prepravujeme približne 18 miliárd kubických metrov plynu ročne do Turecka, Macedónska a Grécka. Po vystavaní nového plynovodu, bude celý objem prechádzať iba cez Turecko,“ podotkol Miller.

Potom, čo bude nový rusko-turecký plynovod spustený do prevádzky, status Ukrajiny, ako významnej tranzitnej krajiny, bude „zredukovaná na nulu….Plyn už nepôjde cez Ukrajinu alebo Bulharsko. Dodávky budú do Európy plynúť z inej strany. Európsky spotrebitelia budú môcť plyn odoberať na turecko-gréckej hranici. Vyhneme sa tak ďalším problémom v súvislosti s tretím energetickým balíčkom.“ dodal šéf Gazpromu.

Odstavené by bolo aj Slovensko

V prípade, že status tranzitnej krajiny stratí Ukrajina, odstavené by bolo aj Slovensko.  Slovenská spoločnosť Eustream preto do konca roku Ministerstvu hospodárstva SR predstaví projekt Eastring, ktorý by mal spojiť Slovensko s bulharsko-tureckou hranicou.

Podľa predbežných prepočtov Eustreamu by projekt nového plynovodu Eastring mohol stáť približne 750 miliónov eur. Plynovod by začínal vo Veľkých Kapušanoch, kde spoločnosť prevádzkuje a vlastní kompresorovú stanicu a ústil by na bulharsko-tureckej hranici.

Projekt počíta s vybudovaním dodatočných kapacít na území Rumunska. Fyzická doba výstavby by mala trvať tri roky od finálneho rozhodnutia o začatí stavby.  

„Celý projekt sa zatiaľ nachádza iba v prípravnej fáze. V súčasnosti sa uvažuje, že by bol realizovaný v dvoch fázach. Po dokončení prvej by sa ročne mohlo novým plynovodom prepravovať 10 miliárd metrov kubických plynu. Po dokončení druhej fázy by sa prepravovalo ďalších 10 miliárd kubíkov plynu. Plyn by sa mohol prepravovať v oboch smeroch. Išlo by teda o obojsmerný plynovod,“ povedal pre EurActiv.sk hovorca spoločnosti Vahram Chuguryan.

Spoločnosť Eustream v súčasnosti hľadá pre projekt partnerov. Na rokovania o projekte a na technické diskusie boli pozvaní zástupcovia spoločnosti prepravujúcich plyn z Rumunska a Bulharska. Slovenská spoločnosť dúfa, že sa pridajú aj ďalší veľkí plynárenskí hráči podnikajúci na trhu v Rumunsku, ako je napríklad francúzsky GdF, či rakúsky OMV.

EurActiv.com/EurActiv.sk

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA