Gréci pokračujú v predaji plynárenskej infraštruktúry

Grécko očakáva do konca septembra záväzné ponuky na kúpu štátnej plynárenskej spoločnosti a prevádzkovateľa siete. Do naplánovaného rozvrhu predaja zasiahli voľby, rezignácia šéfa privatizačného fondu i sťažnosť na súd zo strany jedného z ruských záujemcov.

Predstaviteľ gréckej vlády v pondelok pre agentúru Reuters potvrdil, že predaj plynárenskej spoločnosti DEPA s trhovou hodnotou asi 1 miliarda eur a jej dcérskej spoločnosti DESPA, ktorá je prepravcom plynu na území Grécka a má hodnotu asi 500 miliónov eur, sa opäť rozbieha. Dokončiť by sa mal v priebehu jesene.

Vláda, na čele s konzervatívnou stranou Nová demokracia, sa snaží medzinárodných veriteľov ubezpečiť o tom, že jej prioritou zostáva dohodnutá urýchlená privatizácia štátneho majetku. Zároveň ale priznala, že v dôsledku opakovaných parlamentných volieb došlo k určitým oneskoreniam.

Nemenovaný vládny predstaviteľ uviedol, že po pondelkovom stretnutí politických lídrov a ministra financií v otázke privatizácie je medzi prioritami aj predaj stávkovej spoločnosti OPAP, starého aténskeho letiska a tiež viacerých budov v metropole a na ostrovoch Korfu a Rodos.

„Okrem tvorby príjmov sa privatizáciou snažíme zmeniť rolu štátu v ekonomike,“ povedal vládny predstaviteľ. Dodal, že o firmy DEPA a DESPA prejavili záujem ruské, talianske, americké a francúzske spoločnosti.

Helénska republika má v spoločnosti DEPA 65-percentný podiel, zvyšok vlastní Helénska ropná spoločnosť (HELPE). V nej zase štát vlastní 35,5 % akcií, ktoré budú tiež predmetom privatizácie.

Súd a rezignácia

Do konca marca prejavilo záujem o ich kúpu DEPA a DESPA 17 firiem, vrátane českého ČEZu. Už v priebehu apríla, sa do ďalšej fázy procesu kvalifikovalo len 14 investorov.

Medzi troma vyradenými firmami bol aj ruský investičný fond Energiya, ktorý však voči svojmu vypadnutiu z hry podal sťažnosť na súd. Šéf fondu Igor Jusufov, bývalý minister pre energetiku a súčasný člen predstavenstva Gazpromu, požiadal o anuláciu tendru alebo o vydanie rozhodnutia, že eliminácia Energiye bola „nelegálna a neoprávnená“ z dôvodu netransparentnosti tendra.

Aténsky súd ale odmietol vydať dočasný príkaz na zastavenie procesu privatizácie. V júli sa žiaden zástupca ruskej firmy nedostavil na zasadnutie súdu, preto prerokovanie prípadu zrušili.

Atény pôvodne chceli privatizáciou do roku 2015 získať 50 miliárd eur, ale po pomalom rozbehu privatizačného programu tento cieľ znížili na sumu 19 miliárd eur.

Dňa 20. júla odstúpil z funkcie šéfa privatizačného fondu HRADF Costas Mitropoulos. Vládu obvinil z brzdenia jeho snahy o predaj majetku a zároveň odhadol, že Atény v roku 2012 privatizáciou nezískajú viac ako 300 miliónov eur. Grécko si pritom naplánovalo predať tento rok štátny majetok za 3 miliardy eur.

Lietadlá predali za „skromných 40 miliónov“

Viac než 90 % privatizačného programu tvorí prenájom a predaj koncesií štátnej pôdy a infraštruktúry.

Minulý rok Grécko pokročilo v predaji dvoch veľkých prístavov Piraeus v regióne Attica a v meste Thessaloniki. Štát v nich vlastní po 74 % akcií.

Začiatkom augusta ministerstvo financií informovalo o tom, že predalo štyri lietadlá typu Airbus A340-300, ktoré vlastnil už nefunkčný prepravca Olympic Airways. Za „skromných 40 miliónov eur“ sa novým majiteľom stala americká skupina Apollo Aviations.

„Tento predaj patrí do privatizačných plánov ako súčasť strednodobej stratégie pre grécke financie požadované medzinárodnými veriteľmi,“ uviedlo ministerstvo vo svojom stanovisku.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA