Grécko sa pripojí k ruskému plynovodu

Grécko sa pripojí k projektu Južnej vetvy – ruského plynovodu považovaného za konkurenta európskeho Nabucca.

Grécky premiér Kostas Karamanlis podpísal v utorok s Moskvou dohodu o začiatku stavby plynovodu Južná vetva. Konkurenčný európsky Nabucco tak zaostal o ďalší krok.

Južná vetva bola spustená v roku 2007 ako konzorcium talianskeho Eni a ruského Gazpromu. Do Európy by mal privádzať 30 miliárd metrov kubických ruského plynu ročne. Trasa vedie popod Čierne more, Bulharsko, Grécko, SrbskoChorvátsko do Talianska. Jedna z vetiev by mala prechádzať cez Maďarsko, ktoré sa k projektu pripojilo nedávno, do Rakúska.

Prezident Putin sa na tlačovej konferencii po podpise zmluvy vyjadril voči projektu Nabucco veľmi skepticky: „Prosím vás, ak dokáže niekto nájsť iný podobný projekt s ekonomicky akceptovateľnými podmienkami, ktorý dokáže garantovať pre plynárenské systémy produkt v dostatočných množstvách, budeme len radi“, cituje Putina agentúra AP.

„Realizácia Južnej vetvy neznamená, že bojujeme proti nejakému alternatívnemu projektu“, dodal prezident.

Geopolitické záujmy

Nabucco mal privádzať plyn z Blízkeho a stredného východu a strednej Ázie do Európy, cez Turecko, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko a Rakúsko. Pre EÚ je projekt dôležitý aj geopoliticky, obchádza totiž Rusko, čím môže znížiť jej závislosť. Dokončenie plynovodu je plánované na 2013, čelí však finančným problémom a nedostatku politickej vôle niektorých členov.

Pre Rusko je Južná vetva, ktorá má stáť asi 10 miliárd eur, dôležitá tiež z geopolitických dôvodov. Obchádza Ukrajinu, čím Moskve rozväzuje ruky pri exporte. Rusko sa tiež snaží predísť európskym plánom dovážať plyn priamo zo strednej Ázie, mimo ruskej infraštruktúry. Výkonný riaditeľ Gazpromu Alexej Miller o európskom projekte povedal: „Nabucco je opera, nie plynovod.“

Potenciál projektu odmietol nedávno aj ruský veľvyslanec pri EÚ Vladimír Chyžov, najmä plány priviesť plyn priamo z Turkmenistanu alebo Azerbajdžanu. Zdroje týchto dvoch krajín označil za nedostatočné. Podľa veľvyslanca by tak bolo možné ropovod naplniť len plynom z Iránu.

Ruská ofenzíva na Balkáne

Gazprom postupne uzatvára všetky potrebné dohody. Zakrátko uzavrie zmluvu so Srbskom, cez ktoré pôjde 400 kilometrov plynovodu. Za 400 miliónov eur okrem toho dcérska firma Gazpromneft získa 51% podiel v srbskej, štátom kontrolovanej ropnej spoločnosti NIS.

Hospodárske záujmy podporuje aj ruská zahraničnopolitická stratégia. Ruská vláda má tradične dobré vzťahy so Srbskom a Gréckom, vzťahy s Maďarskom a Bulharskom sa v poslednom čase výrazne zlepšili.

Hľadanie “celebrity“

Gazprom hľadá známeho európskeho politika, ktorého by postavil na čelo projektu Južná vetva. Odchádzajúci taliansky premiér Romano Prodi ponuku odmietol, pozícia je teda stále otvorená. Presne taký istý krok urobila ruská firma v sesterskom projekte, Severná vetva. Na jeho čelo postavil bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schroedera.

REKLAMA

REKLAMA