Greenpeace sa snaží zachrániť Arktídu pred ropou

Aktivisti organizácie Greenpeace od piatku protestujú v okolí ropnej plošiny ruskej spoločnosti Gazprom, ktorá chce ako prvá spustiť ťažbu ropy a plynu v arktickej oblasti.

Dlhodobá kampaň Greenpeace s názvom Zachráňme Arktídu v piatok (24.8.) vyústila do okupácie zariadení ruského koncernu Gazprom a jeho dcérskej spoločnosti Neft Shelf, ktoré sa v oblasti Pečorského mora (juhovýchod Barentsovho mora) snažia spustiť produkciu uhľovodíkov v arktickej šelfovej oblasti.

Aktivisti, medzi ktorými je aj výkonný riaditeľ Greenpeace Kumi Naidoo, sa najprv priviazali k samotnej vrtnej plošine Prirazlomnaya, neskôr k zásobovacej lodi Anna Akhmatova. Podľa vlastných slov a fotografií ich pracovníci oboch zariadení polievajú prúdom ľadovej vody z hadíc, zatiaľ čo ruská pobrežná stráž sa prizerá a vyhodnocuje situáciu.

„Jediný spôsob ako predísť katastrofickému úniku ropy v tomto jedinečnom prostredí je teraz permanentne zakázať všetky vrty,“ vyjadril sa Kumi Naidoo. „Boj za záchranu Arktídy je maratón, nie šprint,“ uviedla organizácia na svojom blogu, kde aktualizuje informácie o priebehu akcie.

Agentúra Reuters informovala o stanovisku Gazpromu, podľa ktorého aktivisti narušili 500 metrovú bezpečnostnú zónu okolo plošiny. Spoločnosť dodala, že protestujúcich pozvala, aby vyliezli na plošinu a viedli „konštruktívny dialóg“, čo však odmietli. Práce na plošine podľa Gazpromu pokračujú.

Nálezisko Prirazlomnoye sa nachádza 55 kilometrov od pobrežia a hĺbka mora sa pohybuje medzi 19 – 20 metrami. Pole objavili ešte v roku 1989 a podľa odhadov by mohlo obsahovať až 526 miliónov barelov ropy. Jeho rozvoj sa však neustále odkladal z dôvodu nadmerných nákladov a problémov s konštrukciou plošiny.

(Ne)Bezpečnosť

Hoci environmentalisti upozorňujú na riziká ťažby uhľovodíkov po celom svete, v prípade arktickej oblasti varujú pred extrémnymi podmienkami, ktoré nebezpečenstvo ešte viac zvyšujú. Patria medzi ne krehkosť ekosystémov, odľahlosť oblasti, tma súvisiaca so striedaním polárneho dňa a noci, veľmi nízke teploty, ľad a silné vetry.

Preto sa aj na pôde OSN snažia presadiť rezolúciu, ktorá by Arktídu obdobne ako Antarktídu pred 20 rokmi vyhlásila za globálne chránenú prírodnú oblasť.

Podľa odhadov sa v Arktíde nachádza najmenej 32 % neobjavených svetových zásob ropy a zemného plynu, ktorý sa vďaka topiacemu sa ľadu stáva prístupnejší. V regióne preto popri ruských firmách Gazprom a Rosneft plánujú svoje aktivity rozšíriť aj mnohé európske a americké firmy, ako Exxon, Eni, Statoil, BP, Shell či Total, ktoré aktívne lobujú u svojich vlád proti podpore deklarácie OSN.

Šance a alternatívy

Vzhľadom na klesajúcu produkciu ropy a plynu na západnej Sibíri sa Arktída zdá byť jedinou dlhodobou alternatívou pre Rusko, ak sa chce udržať na čele rebríčka producentov ropy. Rozvoj týchto zdrojov potvrdil ako strategickú prioritu energetickej politiky aj prezident Vladimir Putin.

„Ak stále chceme byť jedným z hlavných hráčov na globálnom energetickom trhu, nemáme inú alternatívu ako myslieť na Arktídu a pripraviť tieto projekty, samozrejme s pomocou zahraničných firiem, pretože tieto projekty budú extrémne zložité,“ uviedol pre portál New Europe riaditeľ ruského Národného fondu pre energetickú bezpečnosť Konstatin Simonov.

Dodal, že Gazprom sa musí naučiť dialógu s globálnymi environmentálnymi skupinami a akcia Greenpeace je pre nich „dobrá skúsenosť“, avšak takéto akcie podľa Simonova „nezastavia ani nezmenia štátnu politiku Ruska v arktickej zóne“.

Podľa webovej stránky Gazpromu si spoločnosť uvedomuje špeciálnu environmentálnu ochranu v okolí náleziska Prirazlomnoye a moderné technológie na „jedinečnej plošine“ sú pripravené na prevádzku v „najnepriaznivejšej klíme“.

Ruské ministerstvo pre núdzové situácie v polovici augusta listom pre Greenpeace potvrdilo, že v júli vypršala platnosť plánu prevádzkovateľa ropnej plošiny Prirazlomnaya pre mimoriadne situácie, ako je únik ropy.

Na výročnej schôdzi akcionárov koncom júna šéf Gazpromu Alexej Miller uviedol, že rok 2011 bol v rozvoji arktického šelfu Ruska prevratný a potvrdil, že ďalším míľnikom má byť rozvoj náleziska Shtokman, kde spolupracuje s nórskym Statoilom.

V oblasti Arktídy sa angažuje aj Európska únia. Začiatkom júla Európska komisia predstavila hlavné črty politiky EÚ v tejto oblasti, medzi ktorými je aj podpora a rozvoj ekologických technológií, ktoré by sa mohli využiť v ťažobnom priemysle v Arktíde.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA