Hľadá sa päť miliárd na záchranný balík

Balík piatich miliárd eur, ktoré chce Komisia minúť na energetické projekty a širokopásmový internet, má už väčšiu šancu na schválenie. Podľa informácií EurActivu ustúpila Komisia niektorým požiadavkám členských krajín. Stále sa však nevie, odkiaľ peniaze prídu.

vejar eurobankoviek
Zdroj: Flickr, by Inequity2007

Pozadie

Komisia 28. januára navrhla, aby sa 5 miliárd eur neminutých v poľnohospodárskom rozpočte vyčlenilo na podporu energetických projektov (3,5 miliardy) a rozvoja vysokorýchlostného internetu (1 miliarda). Pol miliardy malo ísť na riešenie výziev v poľnohospodárstve, súvisiacich s klimatickými zmenami, obnoviteľnými zdrojmi energie, vodným hospodárstvom a reštrukturalizáciou mliekarenstva.

Návrh však vyvolal kritiku viacerých členských krajín. Taliansko či Francúzsko nesúhlasili s geografickým rozdelením peňazí, niektorým štátom sa nepáčilo vynechanie projektov modernizácie miest („smart cities“), iné, ako Bulharsko, priamo protestovali proti malému množstvu peňazí, ktoré sa im ušli.

Potrebné ďalšie úpravy

„Vo všeobecnosti je revidovaný zoznam projektov široko vítaný, no stále môžu byť potrebné niektoré ďalšie úpravy“, píše sa v dokumente pripravenom Českým predsedníctvom zo stredajšieho (4. marca) stretnutia veľvyslancov členských krajín.

Päť miliárd áno – ale odkiaľ?

Neisté ostáva, odkiaľ prídu peniaze. „Väčšina delegácií vylúčila použitie prebytkov z roku 2008 z politických i právnych dôvodov… Podľa predsedníctva je možnosť financovania z prebytkov z roku 2008 definitívne uzavretá.“

Potvrdila to aj nemenovaná francúzska diplomatka z Bruselu, podľa ktorej táto možnosť „už neexistuje“. Pozitívnejšie však videla celkový cieľ iniciatívy Komisie. „Hlavný cieľ piatich miliárd eur ostáva.“

„Väčšina členských krajín teraz jasne podporuje balík piatich miliárd eur“, tvrdí Claude Turmes, europoslanec zo skupiny Zelených, ktorý v rokovaniach zastupuje Európsky parlament. „Británia, ŠvédskoHolandsko sú proti, no omnoho menej energicky, ako predtým.“

Podľa europoslanca sa diskusie teraz týkajú najmä trvania navrhovaného plánu na hospodársku obnovu. Väčšina členských krajín dala jasne najavo, že v ňom chcú vidieť projekty, ktoré je možné rýchlo implementovať. Výdavky majú byť koncentrované na roky 2009 a 2010, aby dokázali pomôcť odvrátiť recesiu.

Iní členovia, napríklad Británia, sú skôr naklonení dlhodobejším plánom. Dôvodom je, že projekty zachytávania a uskladňovania emisií CO2, ktoré sú súčasťou plánu Komisie, nebudú pripravené tak skoro.

„Možno uvažovať o kompromise 2009, 2010 a 2011“, tvrdí Turmes. Potvrdila to aj francúzska diplomatka, podľa ktorej bude plán určený na trojročné obdobie.

České predsedníctvo má pripraviť nový dokument pre stretnutie veľvyslancov krajín EÚ v stredu, 11. marca.

Ďalší problém – Európsky parlament?

Barroso môže naraziť na problémy aj v Európskom parlamente. Ten bude schvaľovať plán po tom, ako mu dajú zelenú zástupcovia členských štátov (pravdepodobne na summite, 19.-20. marca).

Podľa Turmesa sa Socialisti (SES), Liberáli (ALDE) a Zelení spojili a vytvorili väčšinu žiadajúci „obmedzené množstvo dodatkov“, ktoré sa sústredia na zabezpečenie väčšieho efektu 3,5 miliardy eur určených na energetické projekty, s využitím „inovatívnych finančných nástrojov“.

Dodatky by mali umožniť, aby sa do balíka dostalo financovanie „zelených“ projektov a energeticky efektívnych miest, ktoré žiada BelgickoDánsko, ako aj využívania obnoviteľných zdrojov energie.

Dodatky však podľa Turmesa budú rešpektovať detailný zoznam projektov, o ktorých bude rokovať Rada, aby sa predišlo potrebe ďalšieho diskutovania členskými štátmi.

Ďalšie kroky

  • 11. marec: stretnutie zástupcov členských krajín v Bruseli (Coreper)
  • 19.-20. marec: summit EÚ by mal prijať revidovaný zoznam projektov
  • koniec apríla: očakávaný súhlas Parlamentu

REKLAMA

REKLAMA