IEA: Systémy zvládnu vysoký podiel OZE pri minimálnych nákladoch

Podľa novej štúdie Medzinárodnej energetickej agentúry je možné, aby systémy zvládli viac než 30% podiel elektriny z vetra či slnka ročne a zároveň si udržali spoľahlivosť, a to všetko pri „malých dodatočných dlhodobých nákladoch“ v porovnaní so systémom bez variabilných obnoviteľných zdrojov.

Môžu zostať elektrické systémy spoľahlivé a nákladovo efektívne a zároveň podporovať vysoký podiel variabilných obnoviteľných zdrojov (OZE) a ak áno, ako?

Akákoľvek krajina môže dosiahnuť vysoký podiel elektriny z vetra či slnka nákladovo efektívnym spôsobom, uviedla Medzinárodná energetická agentúra (IEA) v publikácii s názvom Sila transformácie, ktorú zverejnila v stredu (26.2.).

V súčasnosti tvoria veterná energia a fotovoltika len asi 3 % svetovej výroby elektriny. Zopár krajín, predovšetkým v Európe, už ale dosiahlo vysoké podiely. Ku koncu roka 2012 boli najvyššie podiely výroby elektriny zo slnka a vetra v Dánsku (34 %), Portugalsku (23 %), Španielsku (20 %), Írsku (15 %), Nemecku (12 %) a Taliansku (11 %).

Autori vychádzali z dlhodobých skúseností v 15 krajinách vrátane európskych štátov ako je Dánsko, Nemecko, Írsko, Španielsko či Portugalsko. Súčasťou analýzy bolo približne 50 rozhovorov s prevádzkovateľmi sústavy a trhov, regulátormi, predstaviteľmi vlád i priemyslu a tiež akademikmi.

 

Zdroj: IEA

Transformácia systémov elektriny je nevyhnutná, aby mohla garantovať dlhodobú flexibilitu, avšak náročnosť to dosiahnuť sa na jednotlivých trhoch líši.

Veterná energia a solárna fotovoltika sú kľúčové pre naplnenie budúcich energetických potrieb a dekarbonizáciu odvetvia energetiky. Zavádzanie oboch technológií v posledných rokov rýchlo expandovalo, čo je podľa IEA jeden z mála svetlých bodov v inak pochmúrnom obraze pokroku v čistej energii. Avšak inherentná variabilita veterných i solárnych technológií vyvoláva jedinečné a zároveň pálčivé otázky.

5 – 10 % bez problémov, ak…

Zo správy vyplýva, že pre žiadnu krajinu nepredstavuje integrovanie  5 – 10 % variabilných OZE technickú alebo ekonomickú výzvu, ak sa splnia 3 podmienky: pri ich nasadzovaní je potrebné vyhnúť sa nekontrolovaným lokálnym „horúcim miestam“, variabilné OZE musia v prípade potreby prispieť k stabilizácii siete  a predpovede pre variabilné obnoviteľné zdroje sa musia využívať efektívne.

Tieto nižšie úrovne je možné dosiahnuť v rámci existujúcich systémov, pretože tie isté flexibilné zdroje, ktoré už systémy využívajú na zvládnutie premenlivosti v dopyte sa môžu fungovať aj pri integrovaní variability zo slnka a veta. Tieto zdroje  môžu mať formu flexibilných elektrární, sieťovej infraštruktúry, skladovania a reakcie na strane dopytu.

Avšak dostať sa cez týchto pár percent na viac než 30 % už bude vyžadovať transformáciu systému, ktorá vyžaduje 3 veci: zavádzanie variabilných OZE systémovo priaznivým spôsobom za použitia najnovšej technológie, – zlepšenie každodennej prevádzky systémov elektriny a trhov a investovanie do dodatočných flexibilných zdrojov.

Autori tvrdia, že integrácia vysokých podielov, t.j. 30 % ročnej produkcie elektriny a viac, môže z dlhodobého hľadiska znamenať len malé dodatočné náklady. To však závisí od aktuálnej flexibility systému a dlhodobej stratégie rozvoja flexibility systému.

„Integrácia vysokých podielov variabilných obnoviteľných zdrojov je skutočne o transformácii našich systémov elektriny,“ uviedla výkonná riaditeľka IEA Maria van der Hoeven. „V klasickom prístupe sa variabilné obnoviteľné zdroje pridávajú do existujúceho systému bez zváženia všetkých dostupných možností pre jeho adaptáciu ako celku. Tento prístup stráca pointu.“

„Musíme transformovať systém ako celok, aby sme to urobili nákladovo efektívne,“ dodala.

Stabilné vs. dynamické systémy

Výzvy transformácie pritom závisia od toho, či sú systémy stabilné, ako tie v Európe, a na naplnenie dopytu v krátkodobej perspektíve nie sú potrebné žiadne významné investície alebo dynamické, ako napr. v Indii, Číne, Brazílii a iných rozvíjajúcich sa ekonomikách, a na uspokojenie dopytu alebo nahradenie starých zdrojov vyžadujú výrazné investície už v krátkodobej perspektíve.

Pri absencii rastu dopytu v stabilných systémoch ale čoraz vyššia výroba z variabilných OZE znamená ujmu pre úradujúcich producentov, čím sa celý systém dostáva pod ekonomický stres. To vyplýva zo základných ekonomických princípov a trhové efekty tak nie sú len dôsledkom variability.

Vlády v krajinách so stabilnými systémami čelia ťažkým politických otázkam ako zvládnuť distribučné vplyvy, najmä ak je ešte pred koncom prevádzkovej životnosti treba odstaviť iné elektrárne a kto za to zaplatí.

V každom prípade by však podľa šéfky Medzinárodnej energetickej agentúry tieto vzmáhajúce sa výzvy „nemali viesť k tomu, aby sme z dohľadu stratili prínosy, ktoré môžu obnoviteľné zdroje priniesť pre energetickú bezpečnosť a boj s nebezpečnou klimatickou zmenou.“

„Ak si krajiny OECD chcú udržať svoju pozíciu favoritov v tomto priemysle, musia sa riešeniu týchto otázok postaviť čelom,“ uviedla van der Hoeven.

Slovenská realita pre pripájanie všetkých nových zdrojov energie je však menej pozitívna než vyznieva štúdia IEA. Popri finančných nákladoch v diskusii rezonujú najmä schopnosti prenosovej sústavy. Práve technické dôvody majú byť podľa distribučných spoločností dôvodom pre tzv. stop stav, ktorý trvá už od decembra minulého roku. (viac Energia.sk, 27.2.2014)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA