Investície do energetickej efektívnosti: buď – alebo

Pri investíciách do energetickej efektívnosti budov dosiahla Európa bod, kedy buď dôjde k ich významnému navýšeniu alebo sa záujemcovia stiahnu. Analýza skupiny finančných inštitúcií varuje pred pokračovaním aktuálneho nedostatku verejných i súkromných prostriedkov v tejto oblasti.

„Sme v bode zvratu, investície do energetickej efektívnosti majú jasný potenciál rozvinúť sa do hlavného prúdu ako kľúčový hnací mechanizmus pre konkurencieschopnosť EÚ, ekonomickú hodnotu, inováciu a zamestnanosť naprieč Európou,“ uvádza sa v novej štúdii, ktorú predstavila Skupina finančných inštitúcií pre energetickú efektívnosť (EEFIG).

Skupina vznikla minulý rok na základe spoločnej výzvy Európskej komisie a Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) a jej členmi sú odborníci z mnohých významných finančných inštitúcií vrátane EIB a EBRD, bankových asociácií, priemyslu a služieb v oblasti energetickej efektívnosti i občianskej spoločnosti.

Autori štúdie zároveň poukázali na aktuálne „nedostatočné verejné a súkromné investície“ v tomto sektore a varovali, že „ak bude tento trend pokračovať, potom členské štáty riskujú, že nesplnia ciele pre energetickú efektívnosť do roku 2020 a dlhodobo“.

Investície v stavebníctve majú pritom „strategicky významný“ charakter z dôvodu rastúcich cien energií, prílišnej závislosti Európy na ich dovoze spoza hraníc Únie a tiež nevyhnutnosti ambiciózneho globálneho klimatického rámca.

Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC) koncom marca zdôraznil, že vplyvy zmeny klímy môžu byť vážne, ďalekosiahle a nezvratné. (EurActiv, 31.3.2014)

Odporúčania

Štúdia predstavila niekoľko odporúčaní:

  • Kľúčovým rozhodovateľom (verejné orgány, majitelia a manažéri budov) je nutné vysvetliť všetky prínosy energetickej obnovy budov, ktoré zahŕňajú nielen úspory energie, ale aj lokálnu zamestnanosť, zvýšenie produktivity, zlepšenie zdravia, hlukovú izoláciu a mnohé sociálne a environmentálne benefity);
  • Je potrebné posilniť a zlepšiť procesy a štandardy energetických certifikátov a energetických kódov a tiež ich uplatňovanie;
  • Treba uľahčiť získavanie správnych údajov a zlepšiť dátový tok o energetickej efektívnosti v budovách, tak aby sa dostali k hlavným tvorcom rozhodnutí;
  • Mali by sa vytvoriť štandardy pre každý prvok procesu investície do energetickej efektívnosti a prijať najlepšie postupy;
  • Prioritné a náležité využitie Európskych štrukturálnych a investičných fondov (ESIF) a príjmov z obchodovania s emisiami (EÚ ETS) prostredníctvom verejno-súkromných finančných nástrojov v období 2014 – 2020 povzbudí objem investícií a pomôže urýchliť záujem súkromného sektora.

Prostriedky vyčlenené na prechod k nízkouhlíkovej ekonomike z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) v novom programovom období by mali zaistiť investície najmenej vo výške 23 miliárd eur. Ďalšie investície sa môžu naviazať na spolufinancovanie z Európskeho sociálneho fondu (ESF). Tieto eurofondy sa môžu použiť na projekty energetickej efektívnosti, obnoviteľnej energie a investície do verejnej infraštruktúry.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA