Investície do obnoviteľných zdrojov potrebujú podporu štátu

Hrozba globálneho otepľovania sa zväčšuje. Riešením môžu byť obnoviteľné zdroje – do ich rozvoja však musíme viac investovať.

solárna, Flickr: Kevin T. Houle (CC)
Zdroj: Kevin T. Houle, www.creativecommons.org

Pozadie

Solárna energia, zachytávanie a uskladňovanie CO2, či využitie energie mora – ak majú pomôcť riešiť problém klimatických zmien, sú potrebné masívne investície do technológií. Účastníci zasadnutia mimoriadneho výboru EP pre klimatické zmeny (19. november 2007) sa zhodli aj na tom, že súkromné investície potrebujú podporu jasného politického rámca.

Otázky

Začiatkom decembra sa v indonézskom Bali zídu predstavitelia štátov aby hľadali globálny rámec boja proti klimatickým zmenám. Platnosť Kjótskeho protokolu vyprší v roku 2012 a podoba jeho „nástupcu“ zatiaľ nie je jasná. EÚ presadzuje záväzné globálne limity emisií, iné krajiny – napríklad USA, či Austrália – zatiaľ uprednostňujú dobrovoľné záväzky a investície do technológií. Európsky parlament prijal pred časom nezáväznú rezolúciu, v ktorej žiada, aby všetky priemyselné krajiny prisľúbili zníženie emisií skleníkových plynov o 50% do polovice 21. storočia (v porovnaní s úrovňou v 1990).

Boj proti klimatickým zmenám úzko súvisí s budúcnosťou energetiky. EÚ sa zaviazala zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na 20% do roku 2020, splnenie sľubu si však vyžiada obrovské investície.

Pozície

Komisár pre priemysel Günther Verheugen na stretnutí mimoriadneho výboru EP pre klimatické zmeny povedal, že sa EÚ musí stať „lídrom a pionierom“ nových technológií. Podporil stanovenie záväzných cieľov pre znečisťovateľov.

Spravodajca mimoriadneho výboru Karl-Heinz Florenz (EPP-ED) zdôraznil, že fosílne palivá nemôže nahradiť jeden zdroj, ale ich širšie spektrum. „Neexistuje jeden typ energie, ktorý by nás mohol zachrániť. Potrebujeme širšie riešenie, ktoré bude obsahovať napríklad zo solárnu energiu, ale nevylúči ani iné druhy energie, ani jadrovú, ani uhlie.“

Podľa europoslanca Philippe Busquina (Socialisti) musí Európa zvážiť „poskytovanie incentív priemyslu pre rozvoj nových technológií“.

Hlavný hosť stretnutia výboru, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Carlo Rubbia, varioval, že „napriek topiacim sa ľadovcom a predpovediam zvyšovania hladiny morí si verejnosť ešte neuvedomuje, že človekom spôsobené emisie uhlíka ovplyvňujú klímu zeme na stovky tisíc rokov“. Budúcnosť vidí v solárnej energii. Podľa profesora Rubbia len na 0,1% celej plochy púští na Zemi (asi 40 000 km2) dopadá asi toľko slnečnej energie, aká je celoročná energetická spotreba celej planéty. „Sahara nie je tak ďaleko“, povedal europoslancom a povedal, že Európa by mohla dovážať cez Stredozemné more asi 30% energie zo slnka. Podmienkou rozvoja je podľa profesora správny legislatívny rámec.

Greame Sweeney z firmy Shell podčiarkol potrebu „jasného politického rámca“, ktorý umožní spoločnostiam plánovať a investovať do nových technológií.


Diskutujte: Hrozí nám globálna environmentálna katastrofa?

REKLAMA

REKLAMA