Investori siahajú po rumunskej veternej energii

Veterná energia ponúka investorom váhajúcim nad partnerstvom so štátom v konvenčných projektoch prijateľnejší prístup na potenciálne lukratívny rumunský energetický trh.

Uhoľné, plynové, jadrové a veľké vodné elektrárne sú prevažne pod kontrolou štátu. Investori sa ocitli v ťažkej pozícii na energetických trhoch EÚ najmä po tom po tom, čo vlády postupne zastavili reformy, privatizácie a verejno-súkromné partnerstvá.

Bukurešť spravila z obnoviteľných zdrojov energie prioritu so snahou dosiahnuť európske emisné ciele. Podľa nich sa má do roku 2020 produkovať 20 % energie z OZE.

Dotácie na trhu s približne 22 mil. ľuďmi sú dostatočným impulzom pre viacerých zahraničných investorov, aby zabojovali s rumunskou byrokraciou a spustili projekty veternej energie kým sú ostatné elektrárenské plány sú pozastavené, hovoria analytici.

„Nové (konvenčné) elektrárne sa nebudujú a všetky plány sa pozastavili, takže investori vstupujú na trh s veternými parkami, pretože podľa zákona musia do systému pribudnúť obnoviteľné zdroje energie,“ povedala Doina Visa, energetická analytička Svetovej banky v Bukurešti.

„Toto im zaručuje garanciu trhu. Okrem vetra nebudú iné veľké investície dovtedy, pokým sa nezačne reforma energetiky.“

Rumunská asociácia pre veternú energiu odhaduje očakávanú veternú kapacitu ku koncu roka 2010 na 600 MW. Pre porovnanie, na konci minulého roka bola táto kapacita 14 MW.

Česká energetická skupina ČEZ, ktorá v tomto roku ukončila dva konvenčné energetické projekty, počíta ešte v roku 2010 s dokončením polovice svojho veterného parku na juhovýchode územia Rumunska. Obrovský projekt bude mať kapacitu 600 MW a celkové náklady dosiahnu 1,1 mld. eur.

Množstvo ďalších energetických spoločností, ako je taliansky Enel, španielska Iberdrola a nemecké firmy RWE a E.ON, chce pokryť prašnú oblasť Dobrogea na juhovýchode Rumunska veternými turbínami.

Začatie projektov, ktoré predstavujú ďalších zhruba 300 MW sa očakáva na konci roka 2010.

Rumunsko má veľký veterný potenciál a certifikáty udelené na každý megawatt veternej energie sú veľmi atraktívne,“ povedala Joanna Kazak z Greenmax Capital Advisor, ktorá má prístup k budúcim plánom investovania na rumunskom trhu s veternou energiou.

„Stále tu existuje priestor, veľmi dobré veterné podmienky a implementácia legislatívy obnoviteľných zdrojov energie, ktoré budú priťahovať viac investorov.“

Prekážky

Schéma, ktorá dáva výrobcom veternej energie dva zelené certifikáty za každú megawatt hodinu vyprodukovanej elektrickej energie, je kľúčová v priťahovaní investícií.

Rumunský energetický cieľ je zdvojnásobiť podiel OZE z 8,3 % v roku 2010 na 16 % do roku 2015.

Producenti veternej energie zarobia hneď dva krát. Prvý krát pri predaji certifikátov dodávateľom (každý za 27 až 55 eur) a druhý krát predajom vyprodukovanej elektriny.

Zelené certifikáty lákajú investorov do Rumunska aj napriek zložitej byrokracii a nekompletnej legislatíve. Krajina sa tak približuje vedúcemu Poľsku, ktoré malo na konci roku 2009 inštalovanú kapacitu 725 MW z veternej energie.

Rumunská asociácia pre veternú energiu odhaduje, že do roku 2015 by mohlo byť v Rumunsku inštalovaných až 3600 MW. Iné odhady sú však viac konzervatívne – berúc do úvahy zložitý proces schvaľovania a limitovanú kapacitu elektrickej siete.

„Trvá dva roky, kým sa získajú všetky povolenia pre inštalovanie takéhoto projektu,“ povedal Razvan Grecu, analytik konzultačnej spoločnosti Candole Partners. „Projekty, ktoré sa riešia teraz, budú na papieri o tri alebo štyri roky neskôr.“

(Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA