Jadro: stále kontroverzná téma

Aké nie miesto jadra v budúcej európskej energetickej politike? Ako ho financovať, čo s bezpečnosťou a odpadom? Týmto otázkam sa venovala bruselská konferencia 2. júla.

Pozadie

Z jadra sa vo svete vyrába asi 17% elektrickej energie, v EÚ až 30%. Najviac reaktorov majú Spojené štáty (104), za nimi nasleduje Francúzsko s 59, Británia (33) a Nemecko (19). Masívny rozvoj jadra vyvolala najmä ropná kríza v 1973, jeho obraz v očiach verejnej mienky však naštrbila černobyľská katastrofa a menšie, menej tragické incidenty. Krajiny ako Rakúsko sa jadrovej energie úplne vzdali, Nemecko či Taliansko vyhlásili moratórium na stavbu nových reaktorov a postupné odstavenie existujúcich.

Rýchly rast cien ropy, obavy o energetickú bezpečnosť a snaha znížiť emisie skleníkových plynov však menia tón diskusií. Taliansko moratórium na reaktory stiahlo, zmenu postoja nemeckej vlády blokuje iba nesúhlas menšieho koaličného partnera, sociálnych demokratov. Británia plánuje stavať v najbližších rokoch nové reaktory, rovnako tak ďalšie krajiny, vrátane Slovenska.

Bruselská konferencia

Konferenciu o jadrovej energetike organizovalo Európske hnutie. Medzi panelistami boli viacerí europoslanci, zástupcovia priemyslu a mimovládne organizácie, ktoré podporujú rozvoj jadra. Väčšina z niekoľkých stoviek účastníkov podporila jadrovú energiu ako najdôležitejšiu časť budúceho energetického mixu v EÚ, hoci „silná menšina“ bola jednoznačne proti.

Na konferencii zazneli aj emotívne vystúpenia a príspevky. Za desaťročia sa však diskusia zásadne nezmenila – často opakovanými slovami sú stále bezpečnosť a nakladanie s odpadom. Najnovší Eurobarometer (3. júl) ukázal, že ak by sa podarilo uspokojivo vyriešiť problém s rádioaktívnym odpadom, mnohí Európania by svoj názor k jadrovej energii zmenili.

Vo viacerých príspevkoch zaznela ľútosť, že podobné diskusie často nestoja na faktoch a vedeckých dôkazoch, ale na „ideológii“.

Jadrová fúzia

Isté nádeje sa vkladajú aj do procesu jadrovej fúzie – jej proces je známy už niekoľko desiatok rokov, možnosti priemyselného využitia sa však stále ešte skúmajú. Európske krajiny hrajú dôležitú úlohu v medzinárodnom projekte stavby fúzneho reaktora ITER.

V júni bol na Slovensku v rámci projektu Excelentná univerzita prof. David Ward z Organizácie pre jadrovú energiu Veľkej Británie, ktorý prednášal o možnostiach jadrovej fúzie. V rozhovore pre televíziu TA3 povedal, že rozvoj experimentovania s fúznou energiou vyvolala rovnako ropná kríza v 70. rokoch. Existujúce študijné reaktory sú schopné zatiaľ vyrobiť energiu, ktorá by stačila na zásobovanie malého mesta.

Podľa Warda je jadrová fúzia environmentálne výhodná. Nevytvára emisie skleníkových plynov, nie sú s ňou spojené bezpečnostné riziká. “Ak by sa jadrová fúzia využívala už dnes, bola by dokonalou odpoveďou na naše energetické problémy”. Zároveň je možné projektovať takú fúznu elektráreň, ktorá nebude vytvárať rádioaktívny odpad a tým ani riziko pre budúce generácie.

Prof. Ward odhaduje, že komerčné, širšie využitie fúznej energie je možné do 30 rokov, závisí to však od množstva investícií do nových technológií.

Pozície

Komisia, ktorá sa snažila v tejto diskusii ostať dlho neutrálna, v poslednom čase aktívne podporuje využitie jadrovej technológie ako „nízkouhlíkovej“ energetickej alternatívy.

Nina Commeau, poradkyňa zástupcu generálneho riaditeľa na DG pre energetiku, vyhlásila, že atómová energia je riešením na rastúci dopyt i klimatické zmeny.

Giancarlo Aquilanti zo spoločnosti ENEL, ktorá plánuje stavbu viacerých reaktorov, označil cenu za hlavný faktor rozhodnutia formy investovať do tejto technológie. Zatiaľ čo cena fosílnych palív narástla od roku 2000 asi o 800%, cena uránu ostala v zásade rovnaká. Taliansky priemysel platí za elektrickú energiu viac, ako napríklad francúzsky, stavba jadrových elektrární by to mala podľa Aquilantiho zmeniť.

Talianska europoslankyňa za Zelených Monica Frassoni však považuje jadrovú cestu za „príliš nákladnú“. EÚ a členské krajiny si podľa nej musia vybrať – buď investujú veľké sumy peňazí do obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, alebo do jadra a iných „tradičných“ zdrojov. Diskusie o atómovej energii za posledných 25 rokov podľa nej „nevyriešili jediný z problémov spojených s bezpečnosťou a odpadom“.

Maďarská europoslankyňa Edit Herczog (Socialisti) podporila jadrovú energiu. Argumentovala širšími súvislosťami zamestnanosti a prístupu občanov k lacnej elektrickej energii. Pokiaľ ide o jadrovú bezpečnosť, Herczog si nemyslí že „politici vedia viac ako inžinieri“ a vedci.

Najväčším advokátom jadra bol Bruno Comby, ktorý založil organizáciu Environmentalisti za jadrovú energiu (EFN). „Jadro je hlavnou časťou riešenia.“ Jeho odporcovia robia „historickú chybu“. „Nemôžeme strácať čas riešeniami, ktoré nefungujú“, povedal na margo obnoviteľných zdrojov.

Komentátor a žurnalista Willy De Backer zhrnul argumenty za i proti. Reaktory považuje za dôležité „premosťovacie riešenie“, pokiaľ sa podarí naštartovať „revolúciu obnoviteľnej energie“. Upozornil ale, že podpora jadrovej energie z verejných peňazí nemôže ísť na úkor subvencií obnoviteľným zdrojom.

O jadrovej energetike hovoril na svojich prednáškach v rámci projektu Excelentná univerzita aj Prof. Vladimír Slugeň. Jadrovú energetiku považuje z dlhodobého hľadiska za najefektívnejšiu, pričom pri obnoviteľných zdrojoch energie vidí ako najväčšiu prekážku vysokú investičnú náročnosť. Do roku 2030 budú podľa neho jadrové elektrárne pokrývať 55,5% spotreby, u obnoviteľných zdrojov predpokladá len 18,6% podiel. Predpokladá, že okolo roku 2020 nastúpi využívanie reaktorov IV. generácie, ktoré budú vysoko ekonomické, bezpečnejšie a budú produkovať minimum rádioaktívneho odpadu. V polovici tohto storočia je možné uvažovať o masívnom využívaní jadrovej fúzie (celú prezentáciu si môžete stiahnuť na tejto linke).

Iný názor má ďalší z hostí Excelentnej univerzity, prof. Miro Zeman. Ten vo svojej prezentácii tvrdí, že dlhodobo najperspektívnejším zdrojom je fotovoltaika a rozvoj jadrovej energie brzdia nedostatočné kapacity a neschopnosť ich rozširovania tempom, ktoré by sa mohlo vyrovnať rastúcemu dopytu po elektrickej energii.

REKLAMA

REKLAMA