Jadrová energetika v strednej a východnej Európe stráca dych

Nedostatok financií a neistota ohľadom cien energií vedú k meškaniu či úplnému rušeniu výstavby nových jadrových reaktorov v strednej a juhovýchodnej Európe. Môže to ohroziť dodávky elektriny a plány predstaviteľov krajín znížiť závislosť na fosílnych palivách.

Viaceré členské štáty, vrátane Slovenska, vsádzajú pri znižovaní dovozu fosílnej energie a redukovaní emisií CO2 na podporu jadrovej energetiky. Zahraniční investori sa v strachu, že kvôli budúcemu vývoju cien energií by návratnosť projektov nebola dostatočne výnosná, sťahujú z trhov.

Vysoké kapitálové náklady, klesajúci záujem energetických firiem, neistota budúcich cien emisných povoleniek a komplikované získavanie stavebných povolení v poslednej dobe zabrzdili hneď niekoľko projektov v nových členských štátoch.

S tým, ako niekoľko významných projektov naberá meškanie a uhoľné elektrárne sa buď zatvárajú alebo sa ich prevádzka predražuje, krajinám teraz hrozí, že v budúcnosti budú musieť dovážať viac energie.

Investori opustili Rumunsko

Rumunsko v posledných mesiacoch jasne pocítilo odliv investorov. V septembri 2010 sa z projektu dostavby atómovej elektrárne stiahol český energetický gigant ČEZ a minulý týždeň oznámili spoločnosti GdF Suez, RWE a Iberdola, že taktiež odstupujú od plánu dokončiť do roku 2017 dva bloky jedinej rumunskej jadrovej elektrárne.

Bukurešti tak zostali len dvaja zahraniční partneri – Enel a ArcelorMittal. Vláda teraz čaká či zvyšné spoločnosti prejavia záujem o vyšší podiel v plánovanom projekte alebo bude musieť nájsť nových záujemcov, čo pravdepodobne spôsobí meškanie projektu.

„Otvoríme prípadne ďalší tender pre nových investorov,“ uviedlo rumunské ministerstvo financií, ktoré zároveň počíta so záujmom ďalších firiem.

O tom by mu ale mohla hovoriť Litva, ktorá nedávno pre nezáujem investorov zrušila tender na výstavbu novej jadrovej elektrárne. Litovská prezidentka Dalia Grybauskaitė oznámila, že se budú musieť znovu zamyslieť nad možnými alternatívami.

Odhaduje sa, že Rumunsko, kde väčšina energetického sektora je stále v rukách štátu, bude musiež do roku 2020 zavrieť alebo nahradiť tretinu súčasných elektrární. Dopyt po elektrine bude dovtedy rásť priemerne o 2% ročne. Ale s výnimkou niekoľkých nových malých vodných elektrární, sa v krajine naposledy do elektrickej siete veľká elektráreň zapojila v roku 2007, kedy jadrová elektráreň Cernavodă spustila druhý reaktor s kapacitou výroby 706 MW.

Tendre sa odkladajú

V Česku oznámila minulý rok spoločnosť ČEZ odklad tendru na rozšírenie jadrovej elektrárne Temelín.

Začiatkom roku 2012 chce vyhlásiť tender na rozšírenie jedinej maďarskej jadrovej elektrárne v meste Paks aj maďarská vláda. Parlament pritom o tejto otázke rokoval už v roku 2008. Vyhodnotenie výberového konania by malo byť v priebehu roku 2013, s tým že realizácia projektu by sa dokončila do roku 2030. Pôvodný termín dokončenia projektu bolo obdobie 2020 – 2025.

Poľsko, ktoré vyrába väčšinu elektriny z uhlia, sa snaží o výstavbu jadrovej elektrárne, čelí problému s nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov a jasnou legislatívou, ktorá schválenie projektu brzdí.

V Slovinsku sa minulý rok malo prijať rozhodnutie o výstavbe druhej atómovej elektrárne do roku 2020, ale rozhodnutie bolo odložené.

Chorvátski predstavitelia určia, či partnerom výstavby elektrárne na svojom území bude Slovinsko alebo Maďarsko, pravdepodobne až po roku 2011.

„Svet sa zmenil“

„Musia prísť nové investície do výroby elektriny, [elektrárne] sa musia postaviť a musí to byť teraz,“ urguje Michael Labelle, nezávislý energetický expert v Budapešti. Podľa neho má veľký vplyv na vývoj zmena prostredia európskeho trhu s energiami a prístup vlád.

„Výstavbu tlmia viaceré faktory…Problémom je financovanie, menšia ochota vlád podieľať sa na projektoch. Aj plány EÚ o konkurenčných cenách berú investorom istotu o tom, aké budú ceny v budúcnosti,“ konštatoval Labelle.

„Svet sa zmenil…každý je teraz opatrnejší pri utrácaní veľkých peňazí,“ uviedol Stephan Werthschulte, vedúci obchodno-energetickej sekcie spoločnosti Accenture.

„Tieto projekty sú komplexnejšie než v minulosti…chuť riskovať klesá, takže potrebujete viacerých partnerov,“ dodal.

Mochovce napredujú podľa plánu

Na Slovensku pokračuje dostavba 3. a 4. bloku atómovej elektrárne Mochovce, ktorú Slovenské elektrárne obnovili v novembri 2008, podľa plánu a v stanovenom harmonograme. Tretí blok by sa mal do prevádzky uviesť koncom roka 2012 a štvrtý blok o osem mesiacov neskôr.

Ide o najväčšiu súkromnú investíciu u nás, dosahuje asi 2,8 miliardy eur. Dostavba reaktorov sa začala ešte v roku 1985, ale pre nedostatok financií boli v roku 1992 práce zastavené. Talianska spoločnosť ENEL, ktorá sa v roku 2006 stala majoritným vlastníkom akcií SE výstavbu blokov s výkonom 470MW obnovila. Výroba elektriny všetkými štyrmi blokmi pokryje 45% spotreby na Slovensku.

Prípadná výstavba ďalšieho reaktora v Jaslovských Bohuniciach závisí tiež od záujmu zahraničného investora, pretože vláda s financovaním zo štátneho rozpočtu nepočíta.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA