Jadrová energia – ako presvedčiť skeptickú verejnosť

Druhý deň Európskeho jadrového fóra za zameral na problém „imidžu“ jadrovej energetiky. Väčšina účastníkov nemala pochýb o dôležitej úlohe jadra v európskej energetickej budúcnosti, a tak ostala iba otázka, ako to „predať“ verejnosti.

jadrový odpad
Zdroj: www.greenpeace.org.uk

Pozadie

Zatiaľ čo prvý deň rokovania Fóra sa zameral najmä na prezentáciu pozícií aktérov (EurActiv.sk, 27. november 2007), druhý deň bol venovaný trom špecifickým okruhom – miestu jadrovej energetiky, rizikám jej využívania a postojom verejnej mienky.

Otázky

Tieto tri témy odrážajú súčasnú diskusiu v sektore. V kruhoch priemyselných a politických lídrov v EÚ možno v poslednom čase badať posun k väčšej akceptácii jadrovej energie, verejná mienka vo viacerých krajinách je však skeptická. Prieskumy ukazujú, že oblasťou, ktorá najviac zhoršuje „imidž“ jadra, je problém nakladania s jadrovým odpadom a bezpečnosti zariadení.

Väčšina účastníkov troch panelov – zástupcovia európskych a národných inštitúcií pôsobiacich v jadrovej energetike, a predstavitelia priemyslu – nemala žiadne pochybnosti o tom, že význam jadra v európskej energetike musí ostať minimálne zachovaný. Venovali sa preto najmä problémom, ako vytvoriť dostatočné kapacity (finančné, infraštruktúrne, ľudské) pre rozvoj jadrovej energetiky, a ako o jeho potrebnosti presvedčiť verejnú mienku. Kritické hlasy proti jadru ako takému sa ozvali od zástupcov environmentálnych mimovládnych organizácií a niektorých prítomných politikov.

Vo viacerých príspevkoch sa objavila aj téma rozdelenia právomocí. Prevládol názor, že hoci sú potrebné spoločné európske štandardy, rozhodovanie o využívaní atómovej energie má ostať na národnej úrovni.

Zasadnutie fóra nebolo jednorazovou iniciatívou, má sa uskutočňovať dva krát ročne striedavo v Prahe a Bratislave. Fórum ako také tiež nebude prijímať žiadne rozhodnutia, ale byť len platformou na diskusiu o budúcnosti jadrovej energetiky.

Pozície

Hans Gruenfeld, prezident Medzinárodnej federácie priemyselných spotrebiteľov energie (IFIEC) vyzval odporcov jadrovej energie aby „prestali snívať“ – veterná energia, biomasa a iné obnoviteľné zdroje podľa neho nedokážu plne pokryť potreby. Preto považuje jadrovú energiu za nevyhnutnú súčasť budúcnosti. Pokiaľ ide o problém s potrebnými vysokými investíciami, priemyselní spotrebitelia sú pripravení znížiť finančné bremeno partnerstvom s energetickými firmami. Zdôraznil však, že je potrebné zachovať princíp konkurencie na energetických trhoch.

Podľa Philippa Pradela, predsedu Technologickej platformy pre udržateľnú jadrovú energiu (SNETP) bude možné mnoho zo súčasných problémov vyriešiť zavádzaním nových technológií, ako je napríklad štvrtá generácia jadrových elektrární.

Podľa Chistophera Hursta z Európskej investičnej banky (EIB) je nevyvrátiteľným faktom, že svet bude potrebovať nové atómové reaktory. V Európe ich síce funguje relatívne vysoké množstvo, väčšina z nich sa však blíži ku koncu svojej životnosti a na stole je len málo plánovaných nových projektov. EIB zaujíma podľa Hursta k jadrovej energii rovnaké stanovisko ako Komisia či Rada – atómová energia má svoje miesto v budúcnosti, rozhodnutie o miere jej využívania je však v rukách členských krajín. Banka vyčlenila prostriedky na nové projekty v tejto oblasti, bude k ním však pristupovať ako ku akýmkoľvek iným projektom – hodnotiac ich z ekonomickej, environmentálnej i technickej stránky a analyzujúc riziká ich návratnosti.

Bruno Lescouer, zástupca EDF, prikladá mimoriadnu dôležitosť trom oblastiam: harmonizácii pravidiel na európskej úrovni, vládnych garanciách stability sektora jadrovej energie, ktorá zvýši dôveru investorov a tým zabezpečí potrebné financie, a podpore vzdelávania vo vedeckých a technických odboroch, pretože jedným z problémov jadrovej energetiky je aj nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.

Tomáš Hüner, zástupca českého ministra hospodárstva, konštatoval, že žiaden zo spôsobov výroby elektriny a tepla nie je bez environmentálnych dopadov. Rozvoj obnoviteľných zdrojov je podľa neho potrebný, ale aj pri dodržaní 20% cieľa ostáva otázka, ako vyrobiť zvyšok. Tu má podľa Hünera nezastupiteľné miesto jadrová energia. Súčasne pripomenul, že EÚ nebude schopná uspieť v globálnej konkurencii, pokiaľ nebude európsky záujem povýšený nad individuálne národné, a to aj v takých otázkach, ako je ukladanie vyhoreného jadrového odpadu, či investície do vedy a výskumu.

Europoslankyňa Rebecca Harms (Zelení) tvrdí, že „zo sna by sa mali zobudiť zástancovia jadrovej energie“. Odvoláva sa na správu o stave jadrovej energetiky v EÚ, ktorú jej skupina predložila v Európskom parlamente, podľa ktorej nie je na výstavbu nových jadrových zariadení dostatočný potenciál – nedostatočné sú výrobné kapacity pre kľúčové technologické komponenty, panuje nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Preto má aj väčšia časť garantovania postavenia jadra v energetickom mixe v skutočnosti stáť na predlžovaní životnosti starých zariadení, nie stavbe nových. To však so sebou prináša bezpečnostné problémy, čo dokazuje viacero incidentov, ktoré sa odohrali v európskych atómových elektrárňach. Harms spomenula aj dva ďalšie problematické body: väčšina krajín má katastroficky malé fondy pre riešenie problému jadrového odpadu, a šírenie jadrových zbraní je výsledkom nášho obrovského podcenenia potenciálu zneužitia technológií civilnej jadrovej energie na vojenské účely.

Ronald Schenkel, generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra (JRC), bol v otázke nechceného šírenia jadrových technológií optimistickejší. Podľa neho sme vďaka výskumu a vývoju stále úspešnejší v ich vypátraní, nové technologické postupy tiež v zásade vyriešili otázku nakladania s odpadom, či už jeho bezpečným ukladaním, alebo spracovaním.

Patricia Lorenz z organizácie Priatelia Zeme však takýto optimizmus odmieta, pretože napríklad pokiaľ ide o šírenie jadrovým zbraní, vypátranie jadrových aktivít neznamená, že budú zastavené – ako dokazuje prípad Iránu. Okrem toho, predlžovanie životnosti starých elektrární prináša problémy s technologickými a bezpečnostnými štandardmi, ktoré nie sú tak vysoké, ako sa proklamuje. Jej najostrejšia kritika však smerovala voči údajnej neochote jadrového priemyslu diskutovať a počúvať opačné názory.

Karol Janko, podpredseda Úradu jadrového dozoru SR, varoval stratou ľudského a technologického jadrového know-how spôsobeného útlmom atómovej energetiky. Aj on vidí riešenie bezpečnostných rizík v zavádzaní nových technológií.

Podľa Jean-Pierre Le Rouxa z Komisariátu pre jadrovú energetiku (CEA – francúzska verejná organizácia pre výskum a vývoj v oblasti jadrovej energie) aj v prípadoch, že sa akceptuje nevyhnutnosť využívania jadrovej energie, ostávajú pochybnosti kvôli odpadu. Tento problém však už má svoje technologické riešenia. Za posledné roky sa vďaka výskumu a vývoju podarilo znížiť rádioaktivitu uloženého odpadu a skrátiť dobu jej návratu na prirodzenú úroveň na 300 rokov, súčasne sa vďaka spracovaniu a recyklácii znížil jeho celkový objem. Gerd Jäger zo spoločnosti RWE nepovažuje už dnes problém odpadu a bezpečnosti za technický, ale politický. Väčšia akceptácia verejnosti by sa mohla dosiahnuť aj zviditeľňovaním úspešných príkladov.

Vince Novak, riaditeľ EBRD, konštatoval, že bezpečnosť atómových zariadení sa oproti minulosti mimoriadne zlepšila. Napriek tomu treba byť veľmi opatrný – pretože akýkoľvek incident znehodnotí v očiach verejnosti všetku vykonanú prácu.

Podľa Eduardo Gonzalesa Gomez, prezidenta organizácie FORATOM, je jadrová energia pre Európu nevyhnutná aj preto, že štiepny materiál je prakticky jediný energetický zdroj, ktorého má dostatok. Pre udržanie podielu atómovej energie ale treba čeliť trom výzvam:

  • technologické a technické kapacity európskeho jadrového priemyslu, v ktorých je Európa stále svetovým lídrom, no musí ísť ďalej
  • poznatkové a vedecké kapacity, aj keď to nie je problém ktorý trápi iba jadrový priemysel, existuje všeobecná potreba posilnenia technického vzdelávania
  • zlepšenie bezpečnosti a dlhodobé riešenie problému jadrového odpadu, aj keď tu už technické riešenia existujú, problém je viac politický.

Michael Weightman, hlavný britský jadrový inšpektor, považuje za najlepší spôsob zlepšovania imidžu jadrovej energetiky otvorenosť a transparentnosť. Upozornil, že žijeme v ére, v ktorej je verejnosť skeptická, nedôveruje tvrdeniam len preto, že pochádzajú od oficiálnych expertov. S tým treba pri informovaní počítať. Citoval príklad Británie, kde regulačný úrad využíva inovatívne spôsoby komunikácie, či už prostredníctvom internetu so širokou verejnosťou, alebo seminárov pre špecifické skupiny.

Janos Toth Hospodárskeho a sociálneho výboru považuje za najdôležitejšiu úprimnosť – verejnosť musí byť informované o všetkých kladoch i záporoch jadrovej energetiky.

Prezident Slovenského jadrového fóra Tibor Mikuš je presvedčený, že atómová energia je dobrým riešením pre väčšinu štátov EÚ. Spoločná európska energetická politika ale bude podľa neho úspešná len vtedy, ak bude stáť na pilieroch národných energetických politík, ktoré zodpovedajú národným špecifikám.

Ďalšie kroky

  • Ďalšie stretnutie Európskeho jadrového fóra sa bude konať v prvom polroku 2008 v Prahe.

REKLAMA

REKLAMA