Jadrová energia: nevyhnutná budúcnosť energetiky

Obnoviteľné energie samé nedokážu zabezpečiť splnenie ambicióznych cieľov pri znižovaní emisií CO2, na ktorých sa dohodli lídri EÚ, povedal pre EurActiv predstaviteľ Komisie. Potrebná bude aj jadrová energia a „čisté“ spaľovanie uhlia, spojené so zachytávaním a uskladňovaním CO2, tvrdí Matthias Ruete, generálny riaditeľ DG pre dopravu a energetiku.

Pozadie

Hlavným záverom Strategického prehľadu energetiky, ktorý Komisia zverejnila v januári 2007, bolo že žiaden zdroj energie nemôže sám vyriešiť dvojitý cieľ zníženia emisií, a súčasne udržania ekonomickej konkurencieschopnosti a energetickej bezpečnosti. Správa uprednostňuje „diverzifikované portfólio čistých, efektívnych a nízkoemisných technológií“.

Obnoviteľné zdroje boli identifikované ako ústredná časť tohto portfólia, no sú stále nákladnejšie než väčšina konvenčných zdrojov. Európska exekutíva preto necháva otvorené všetky možnosti – podporu „čistých“ fosílnych palív, využívanie jadrovej energie a podpora rozvoja využívania obnoviteľných zdrojov.

Otázky

  • Znižovanie emisií CO2: dôvod pre jadrovú energiu?

Komisia sa očividne rozhodla vzdať doterajšej neochoty akokoľvek sa vyjadrovať k využívaniu jadrovej energie. Stále verejnejšie o nej hovorí ako o sľubnom zdroji, ktorého využívanie nevedie k vysokým emisiám CO2.

„Ak chceme v EÚ výrobu energie, ktorá nespôsobí emisie CO2, máme tri možnosti: obnoviteľné zdroje, jadrovú energiu, potenciál zachytávania a uskladňovania CO2 (CCS)“, tvrdí Matthias Ruete, generálny riaditeľ na DG pre dopravu a energetiku (DG TREN) v interview pre EurActiv.

Komisia je pravdepodobne znepokojená tým, že zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov nemusí stačiť na zníženie emisií CO2, ku ktorému sa lídri EÚ zaviazali v marci 2007 (minimálne 20% do 2020).

„Ak odstavíme jadrovú energiu, nakoniec možno budeme obnoviteľnými zdrojmi iba kompenzovať odstavenie jadrových elektrární, takže pokiaľ ide o CO2, neprinesie nám to žiadne zlepšenie“, vysvetľuje Ruete. V prípade ak nejaká členská krajina zníži svoju závislosť na jadrovej energii o 5% a zvýši obnoviteľné zdroje o 5%, „skutočným výsledkom (v emisiách CO2) bude nula“.

„Musíme jasne vidieť, čo môžeme dosiahnuť ďalšími dvoma spôsobmi“, teda jadrovou energiou a zachytávaním CO2.

Mapa: Jadrové reaktory v Európe
Zdroj: European Nuclear Society

Pár dní po Rueteho interview sa traja významní členovia Komisie – vrátane komisárky pre konkurenciu Nellie Kroes – vyslovili za využívanie jadrovej energie. Ich slová vyvolali prudkú kritiku Zelených v Európskom parlamente, podľa ktorých podpora jadrovej energie zo strany Kroes „vrhá vážne pochybnosti na jej schopnosť nestranného rozhodovania v prípadoch konkurencie, ktoré sa týkajú jadrovej energie“.

V krajinách EÚ sa v roku 2005 vyrobilo z jadra 35% elektrickej energie. Na prvom mieste je Francúzsko s podielom 78,5%, nasleduje Litva so 70%, Belgicko a Slovensko s 56% a Švédsko s 46.7%.

Jadrové reaktory v európskych krajinách, január 2007

krajina

funkčné vo výstavbe
počet kapacita (MWe) počet kapacita (MWe)
Belgicko 7 5 824
Bulharsko 2 1 906 2 1 906
Česká rep. 6 3 523

Fínsko 4 2 696 1 1 600
Francúzsko 59 63 260
Nemecko 17 20 425
Maďarsko 4 1 755
Litva 1 1 185
Holandsko 1 482
Rumunsko 2 1 310
Ruská fed. 31 21 743 5 4 585
Slovensko 5 2 034
Slovinsko 1 666
Španielsko 8 7 450
Švédsko 10 9 034
Švajčiarsko 5 3 220
Ukrajina 15 13 107 2 1 900
Británia 19 10 222
Spolu 197 169 842 12 9 991

    Zdroj: European Nuclear Society

    • Zachytávanie CO2 a uskladňovanie (technológia CCS)

    Popri jadrovej energii pozerá Komisia s nádejou aj na technológie umožňujúce zachytávanie a uskladňovanie CO2 – vďaka nim by bolo možné využívať naďalej fosílne palivá a súčasne znižovať emisie.

    Vysoké náklady a skeptický postoj verejnosti však vyvolávajú otázky, či sa technológie CCS môžu stať ekonomicky udržateľnými dosť rýchlo na to, aby EÚ pomohli splniť jej emisné ciele. „Čím viac pracujeme na CCS, tým viac zisťujeme, že je v skutočnosti nákladná“, priznáva Ruete.

    Komisia chce podporiť ďalšie investície do elektrární, ktoré by umožňovali využitie CCS, aj prípadnou revíziou pravidiel štátnej pomoci, ktorá by členským krajinám umožnila podporiť takého projekty z verejných zdrojov.

    „Musíme zabezpečiť správny rámec štátnej pomoci a verejných financií. Je jasné, že pokiaľ ide o financovanie CCS, je potrebný silný tlak zo strany verejnosti“, povedal Ruete a dodal: „Potrebujeme zistiť, či členské krajiny dávajú peniaze naozaj tam, kde je to potrebné.“

    • Slovensko: ďalšie atómové elektrárne

    Podľa správ v médiách zvažuje hlavný slovenský výrobca elektrickej energie Slovenské elektrárne – Enel úvery vo výške 900 miliónov eur, ktorými chce financovať nový jadrový projekt.

    Interaktívna mapa: Elektrárne na Slovensku

    Slovenské elektrárne, v ktorých má dominantný balík (66%) taliansky energetický gigant Enel a zvyšok slovenská vláda, chce do roku 2013 dokončiť tretí a štvrtý blok jadrovej elektrárne v Mochovciach. Slovenské elektrárne chcú však v najbližších niekoľkých rokoch do jadrových projektov investovať celkovo 72 miliárd eur – na zlepšenie kapacity starších blokov Mochoviec a do atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice.

    Slovenská vláda, ktorá sa pri viacerých príležitostiach vyslovila za rozvoj jadrovej energie, zvažuje v perspektíve roku 2025 výstavbu dvoch nových blokov v Jaslovských Bohuniciach a jednej úplne novej jadrovej elektrárne na východe Slovenska, kde sa hovorí o lokalite Kecerovce.

    O pozícii jadrovej energie v slovenskom kontexte hovoria napríklad aj údaje Západoslovenskej energetiky o podiele druhov primárnych energetických zdrojov na vyrobenej a dodanej elektrine do spoločnosti v roku 2006. Jadro tvorilo 60,2%, uhlie 19,85%, plyn 5,77%, voda 14,1% a vietor 0,17%. Ako pozitíva jadrovej energie uvádza ZSE fakt, že spôsobuje “minimálne znečistenie ovzdušia”, a je to “najlacnejší spôsob energie”, negatívum vidí v probléme uskladnenia jadrového odpad a vysokých nárokoch na bezpečnosť prevádzky.

    Ďalšie kroky

    • 20. november 2007: Komisia predstaví Strategický plán energetickej technológie (SET-Plán), vrátane finančných podmienok.
    • 5. december 2007: Komisia by mala predložiť návrh legislatívy o obnoviteľných zdrojoch, ktorý bude súčasťou balíka zahŕňajúceho oznámenie o CCS technológiách.
    • Marec 2008: Európska rada by mohla prijať SET-Plán.

    REKLAMA

    REKLAMA