Kaspický plyn naráža na ceste do Európy na ľudské práva

Nad diverzifikáciou dodávok plynu do Európy visí čoraz viac otáznikov.

Južný plynovodný koridor patrí medzi „diverzifikačné projekty strategického významu“. To sa píše vo februárovej správe o stave energetickej únie z dielne podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča.

Koridor mal pôvodne diverzifikovať zdroje aj trasy pre dodávky zemného plynu do Európy. Od roku 2020 by mal priviesť do Únie kaspický plyn.

Tento medzinárodný projekt však trápi čoraz viac komplikácií. Najnovšou je pozastavenie pridruženého členstva Azerbajdžanu v Iniciatíve pre transparentnosť ťažobného priemyslu (EITI). Tá je naviazaná na financovanie plynovodov zo strany európskych bánk.

Problémy s ľudskými právami

EITI pozastavila pridružené členstvo Baku 9. marca.

Správna rada iniciatívy rozhodla, že „Azerbajdžan neuskutočnil opravné kroky súvisiace s občianskou spoločnosťou stanovené… v októbri 2016.“

Bývalá sovietska republika bola kandidátom na plné členstvo v EITI. V roku 2015 však jej správna rada kritizovala Baku za útlak mimovládnych organizácií, opozície a novinárov. V októbri 2016 sa rozhodla dať Azerbajdžanu druhú šancu a definovala „opravné kroky“.

Tú však Baku podľa iniciatívy nevyužilo.

Baku sa cíti ukrivdené

Rozhodnutie EITI pozastaviť mu pridružené členstvo označil Azerbajdžan za „neférové“.

„Irelevantné fakty vyslovené rozličnými atavistickými organizáciami počas rôznych príležitostí ukazujú, že iniciatíve sa nepodarilo držať sa svojho pôvodného poslania a cieľov,“ reagovalo Baku.

Na protest opustilo iniciatívu úplne.

To môže skomplikovať financovanie južného plynovodného koridoru. Európska investičná banka (EIB) aj Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) sa totiž pri svojich finančných rozhodnutiach spoliehajú aj na hodnotenie EITI.

Pôžičky za miliardy eur

Eurokomisár Šefčovič tento týždeň uviedol, že dôsledky odchodu Azerbajdžanu z EITI sa ešte vyhodnocujú, napísal portál EurActiv.com.

EIB uvažuje, že poskytne pôžičku vo výške až dve miliardy eur pre európsku sekciu koridoru, TAP. Ďalšiu miliardu by mala požičať na výstavbu tureckého úseku, TANAP, píše organizácia Bankwatch.

TAP má získať ďalší úver vo výške 1,5 miliardy eur od EBRD. Banka už zafinancovala rozvoj ťažobného poľa pri pobreží Azerbajdžanu Shah Deniz II, z ktorého má plyn pochádzať.

Obe banky sú oficiálnymi partnermi EITI.

Zatykač na europoslancov

„Ak nebude pokrok v uplatňovaní štandardov EITI, môže byť celkom zložité zdôvodniť veľké finančné prostriedky povedal vlani septembri pre agentúru Anadolu Riccardo Puliti, bývalý manažér EBRD.

Vo väzení dokonca sedí spolupracovník EITI, Ilgar Mammadov.

Tento opozičný politik varoval, že sa môžu objaviť snahy oddeliť otázky vzťahu EITI-Azerbajdžan a financovania plynovodného koridoru.

Vo februári vydal Azerbajdžan medzinárodný zatykač na troch poslancov Európskeho parlamentu. Čech Jaromír Štetina, Cyperčanka Eleni Theocharousová a Luxemburčan Frank Engel (všetci traja EĽS) totiž pozorovali voľby v separatistickom regióne Náhorný Karabach.

Ruský plyn v TAP?

Ak má byť Južný plynovodný koridor naozaj diverzifikačným projektom, musí sa vysporiadať aj s ďalšími otázkami.

Jeho význam nedávno spochybnil hlavný dodávateľ plynu do Európy. Ruský Gazprom prejavil totiž záujem o dodávky do európskeho úseku. Dvaja akcionári TAP to dokonca privítali.

Xavier Sol z mimovládnej organizácie Counter Balance na portáli EurActiv.com upozornil, že plánovaný rusko-turecký projekt Turkish Stream vyúsťuje tam, kde TAP začína.

Aj z tohto dôvodu môže financovanie TAP preverovať EIB, potvrdil vtedy pre portál EurActiv.sk jej viceprezident Vazil Hudák.

Nízke ťažobné kapacity

Problémom pre koridor môže byť nedostatočný rozvoj ťažobných kapacít a infraštruktúry v Azerbajdžane. Ďalším problémom sú výdavky na prepravu plynu, ktoré znižujú konkurencieschopnosť kaspického plynu.

Oxfordský inštitút pre energetické štúdie preto vlani upozornil na obmedzenie dodávok do Únie „na maximálne 10 miliárd m3 až do roku 2025 a možno omnoho menej“.

„Je nepravdepodobné, že nové veľké objemy (35 miliárd m3) sa dostanú na väčšie európske trhy,“ napísal inštitút s tým, že plyn bude alternatívou pre menšie trhy v juhovýchodnej Európe.

Azerbajdžan potom reagoval vyjadrením, že do Južného plynovodného koridoru bude možno pumpovať plyn z ďalšieho poľa – Absheron.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA