„Klauzula Gazprom“

Po veľkom množstve neúspešných úsilí dohodnúť sa na finálnom znení zmlúv definujúcich energetickú spoluprácu medzi EÚ a Ruskom navrhla Komisia tvrdú „recipročnú klauzulu“ pre energetické vzťah s tretími krajinami. Mnohí sa domnievajú, že tento krok je zameraný predovšetkým proti ruskému gigantu Gazprom.

Pozadie

Predchádzajúce úsilia o formalizovanie energetických vzťahov s Ruskom v sústave bilaterálnych obchodných zmlúv sa skončili neúspechom. Ukázalo sa, že Rusko odmieta podpísať akúkoľvek zaväzujúcu dohodu, akou je napríklad Energetická charta (EurActiv 06/02/07).

Potreba koherentnejšej energetickej politiky EÚ a predovšetkým formalizovanie vzťahov s Ruskom, teda čiastočne aj so štátom kontrolovanou spoločnosťou Gazprom, sa stali aktuálnejšími po januári 2006, kedy Rusko neváhalo hrať voči bývalým sovietskym satelitom energetickou kartou a Gazprom z politickej vôle Kremľa rozhodol o krátení dodávok energetických zdrojov (EurActiv 04/01/06).

Nie celkom spravodlivé podmienky zmlúv medzi Ruskom a európskymi energetickými spoločnosťami podnikajúcimi v ruskom teritóriu (napríklad British Petrol) a stále častejšie sa vynárajúce obavy o bezpečnosť energetických dodávok pre Európu vytvárajú silný politický tlak na európskych lídrov, aby sa snažili prijať také opatrenia, ktoré by v budúcnosti dokázali zabrániť Moskve v zneužití svojho energetického statusu proti Európe.

Otázky

Recipročná klauzula bola vložená do textu návrhu tretieho energetického liberalizačného balíka navrhnutého Komisiou. Ide o súčasť komplexnejšej stratégie. Nosnou myšlienkou balíka je rozdelenie vlastníctva veľkých európskych energetických spoločností. To vyvoláva obavy o znevýhodnenie európskych spoločností v obchodných vzťahoch s tretími krajinami a rovnako aj znepokojenie nad ľahším prístupom spoločností z tretích krajín do európskej energetickej infraštruktúry. V tejto súvislosti sa hovorí predovšetkým o ruskom Gazprome (EurActiv 31/08/07, EurActiv 19/09/07 a EurActiv 20/09/07).

Predseda Komisie José M. Barroso vo svojom prejave pri predstavovaní tretieho energetického balíka 19. septembra 2007 uviedol: „Aby sme ochránili otvorenosť nášho trhu, ochránili benefity, ktoré prináša rozdelenie vlastníctva, potrebujeme stanoviť prísne podmienky vlastníctva aktív firmami [pochádzajúcimi] nie z EÚ, aby sme si boli istí, že budú hrať podľa tých istých pravidiel.“

Podľa spomenutej klauzuly, tak ako ju definuje návrh Komisie, sa nebude musieť žiadna zo spoločností pochádzajúcich z tretích krajín „preukázateľne a jednoznačne podrobiť rovnakým požiadavkám na rozdelenie vlastníctva ako spoločnosti z EÚ.“

Ďalší paragraf určuje, že „jednotlivci z tretích krajín a [samotné] krajiny nemôžu získať kontrolu nad energetickou infraštruktúrou Spoločenstva alebo nad operátorom danej infraštruktúry, pokiaľ to nebude umožnené v nejakej zmluve medzi EÚ a konkrétnou treťou krajinou.“

Podľa Christophera Jonesa, zástupcu šéfa Kabinetu komisára pre energetiku Andrisa Piebalgsa, ak bude tento paragraf v legislatívnom procese prijatý, prevezme národnú rozhodovaciu právomoc v oblasti a zabezpečí, že dojednávanie akýchkoľvek energetických dohôd s tretími krajinami bude musieť prebiehať výlučne na komunitárnej úrovni.

Pozície

Komisár pre energetiku, Andris Piebalgs, vo svojom prejave počas konferencie konanej 19. septembra 2007 v Bruseli označil recipročnú klauzulu za nástroj, ktorý stanoví dodávateľským firmám z tretích krajín „jasné pravidlá“ investovania na európskych trhoch.

Christopher Jones, zástupcu šéfa Kabinetu komisára pre energetiku, počas tej istej konferencie vo svojom vystúpení uisťoval najmä ruskú verejnosť, že sa nejedná a akúsi „Gazprom klauzulu.“ Takúto prezývka dostala len od úradníkov z bruselského prostredia.

V odpovedi na novinársku otázku, ako bude EÚ garantovať legitimitu energetickým firmám pochádzajúcim z tretích krajín, s ktorými bude mať Spoločenstvo podpísané energetické dohody, Jones odpovedal: „Zajtra. To sa uvidí zajtra.“

Podľa tlačových správ, na energetické návrhy Komisie reagoval ruský Gazprom miernym spôsobom hovoriac, že spoločnosť je „pripravená na konštruktívnu diskusiu o spoľahlivosti Ruska ako energetického dodávateľa Európy.“ 19. septembra 2007 podal novinárom toto vyhlásenie tlačový hovorca firmy, Sergej Kuprianov.

Na druhej strane nemenovaný zdroj z prostredia Ministerstva hospodárstva a obchodu Ruskej federácie pre ruský denník Novosti uviedol, že „ujmy z takejto politizácie v otázkach investícií budú recipročné, ale vážnejšie zasiahnu Európsku úniu.“

Leigh Hancher, právny zástupca Allen & Overy, sa pri odpovedi na otázku, či klauzula zabezpečí pokračovanie prílevu investícií do energetickej infraštruktúry, oprel o skúsenosť z telekomunikačného trhu: ak „telekomunikácie tretích krajín získajú [naše] telekomunikačné siete, stále potrebujeme prijať množstvo nariadení na zabezpečenie, aby táto spoločnosť investovala aj do rozširovania siete.“ Hancher si položil rečnícku otázku: Ak je v tomto smere nevyhnutné prijať ďalšie nariadenie na zabezpečenie garancie investícií, „je situácia potom niečím odlišná od tej, ako keby sme ponechali spoločnosti vertikálne integrované?“

REKLAMA

REKLAMA