Klimatická dohoda na dosah

Dnes začal kľúčový summit EÚ. Diplomati sa pokúšali nájsť kompromis v posledných otvorených bodoch klimaticko-energetického balíka. Šance na dohodu sa zvýšili, nič však zatiaľ nie je isté.

Sarkozy - Merkelová - Topolánek
Zdroj: The Council of the European Union

Dnes začal v Bruseli zásadný európsky summit. Diplomati sa pokúšali do poslednej chvíle nájsť spoločnú pozíciu k ostávajúcim otvoreným otázkam klimaticko-energetického balíka. Napriek pokroku vo viacerých kľúčových bodoch ostáva niekoľko problémov nedoriešených a všetko bude závisieť od zajtrajších vyjednávaní lídrov EÚ.

Uhoľná výnimka

Podľa neoficiálnej verzie záverov summitu, ktorú sa podarilo získať EurActivu, elektrárne v krajinách, v ktorých viac ako 30% elektriny pochádza z uhlia, môžu dostávať v 2013-2016 obmedzené množstvo emisných povoleniek bezplatne. Do tejto skupiny bude spadať aj Slovensko, čo by malo vyhovovať našim výrobcom elektriny. Tí upozorňovali, že prechod na plné kupovanie povoleniek na aukciách zvýši ceny energie pre spotrebiteľov.

Uplatnenie výnimky je však spojené s podmienkou investovať do diverzifikácie „energetického mixu a zdrojov dodávok minimálne v sume rovnej bezplatným alokáciám (emisných povoleniek)“.

“Odmena” pre nových členov

Slovensko šlo na summit s požiadavkou, aby nové členské krajiny získali časť povoleniek ako “bonus” za to, že v období 1990-2005 v dôsledku reštrukturalizácie priemyslu výrazne znížili množstvo emisií. Francúzske predsedníctvo je ochotné súhlasiť s vyčlenením 2% povoleniek, ktoré by boli rozdelené len medzi tieto krajiny.

Financovanie CCS

Až 150 miliónov povoleniek EU ETS, za normálnych okolností rezervovaných pre krajiny, ktoré vstúpia do systému neskôr, môže byť použitých na financovanie technológií CCS (zachytávanie a uskladňovanie uhlíka) a ďalších technológií druhej generácie obnoviteľných zdrojov.

Projekty v nečlenských krajinách

Pokiaľ ide o sektory, ktoré nespadajú pod systém obchodovania s emisiami (EU-ETS), členské krajiny budú môcť splniť až dve tretiny svojich záväzkov znižovať emisie investovaním do „čistých rozvojových projektov“ v tretích krajinách. Mali by využívať systém koordinovaný OSN, nazývaný Mechanizmus čistého rozvoja (CDM – Clean Development Mechanism).

Cena solidarity

Ústrednou otázkou bude „fond solidarity“. Bude tvorený z 10% súm získaných z celoeurópskych aukcií EU-ETS a má byť rozdelený medzi chudobnejšie členské krajiny na modernizáciu výroby energie. Objavujú sa časté špekulácie, že sa jeho výška zmení na 12%.

Niektoré členské krajiny však návrh popudil. Stály zástupca Británie v EU Kim Darroch včera novinárom v Bruseli povedal, že jeho krajina ním „nie je nadšená“.

Objavili sa tiež obavy, že snaha Francúzska uzavrieť rokovania za každú cenu do konca roka vytvára rokovania, v ktorých „všetko prejde“. Mnohé členské krajiny presadzujú asertívne vlastné záujmy.

Zastaviť útek za hranice Únie

Najhlasnejšie protesty proti pôvodnému návrhu balíka sa ozývali zo sektorov ťažkého priemyslu – oceliarní, železiarní, cementární, sklární a podobne. Varovali, že EU ETS zvýši cenu elektriny a produkčné náklady do tej miery, že budú musieť preniesť výrobu, a tým aj pracovné miesta a emisie, za hranice Únie. Celkový globálny objem emisií CO2 tak ostane nedotknutý, zmení sa len miesto produkcie. Z environmentálneho hľadiska by to nebol žiaden pokrok.

Podľa neoficiálneho návrhu však budú môcť takto ohrozené sektory získavať emisné povolenky bezplatne aj po roku 2013. Do roku 2020 sa budú aukcie týkať maximálne 70%. „Ohrozené sektory“ budú vybrané na základe komplexnej metodiky, popísanej na takmer troch stranách dodatkov k záverom. Kombinuje percentuálne vyhodnotenie odhadovaného rastu cien elektriny a rizika konkurencie zo strany krajín s menej prísnymi environmentálnymi reguláciami.

Výnimka by mala potešiť našich oceliarov a iné energeticky náročné sektory, ktoré protestovali, že povinnosť kupovať povolenky ich v skutočnosti neprinúti inovovať, len obmedzí ich rast.

Náhradné košele

Konečnej dohode môžu predchádzať intenzívne a najmä dlhé vyjednávania. Pozorovatelia očakávajú, že sa budú ťahať do neskorej noci, až skorého rána, a niektoré časti predbežnej verzie záverov sa môžu podstatne zmeniť.

Ak by skončilo zasadnutie Rady EÚ napriek tomu neúspechom, podľa neoficiálnych zdrojov by Francúzske predsedníctvo zvolalo na posledný decembrový týždeň mimoriadny summit.

Európsky parlament – neznámy faktor

Dohodu členských krajín bude musieť schváliť Európsky parlament. Hlasovanie na plenárnom zhromaždení prebehne 17. decembra. Niektorí kľúčoví europoslanci už vyjadrili frustráciu nad smerom, ktorým sa rokovania uberajú.

Britského liberála Chrisa Daviesa, parlamentného spravodajcu k smernici o CCS, ktorý presadzoval financovanie technológií cez „rezervné povolenky“ v EU-ETS pravdepodobne navrhovaných 200 miliónov nijak neoslní.

Fínska europoslankyňa zo skupiny Zelených, Satu Hassi, zas odmieta „neokolonialistickú politiku“ – možnosť naplniť až 70% emisných záväzkov v sektoroch nepokrytých ETS cez projekty v tretích krajinách. Environmentálne skupiny ako WWF vyzývajú parlament, aby balík zamietol, pokiaľ nebude toto percento zmenené a legislatíva posilnená tak, aby prinútila ťažký priemysel kupovať si viac povoleniek.

Írska kresťanská demokratka Avril Doyle, spravodajkyňa k návrhu EU ETS, vyhlásila, že neakceptuje žiadne vopred dohodnuté kompromisy členských krajín. Chce žiadať obmedzené ústupky pre priemysel, na základe prísnych kritérií.

Viacerí bruselskí pozorovatelia však pochybujú, že sa nájde väčšina europoslancov ochotných vetovať kompromis, komplikovane dohodnutý medzi členskými krajinami.

Ďalšie kroky

  • 11.-12. december. Európsky summit, Brusel
  • 13. december: posledné trilaterálne stretnutie medzi Radou, Komisiou a Parlamentom
  • 17. december: plenárne hlasovanie v parlamente

REKLAMA

REKLAMA