Komisia avizuje silnejšiu kontrolu čínskych investícií, Slovensko to nerieši

Slovenská vláda vidí v Číne možnosť znížiť závislosť na západných investíciách.

„Nie sme naivní fanúšikovia voľného obchodu. Európa musí vždy obhajovať svoje strategické záujmy,“ povedal v správe o stave Únie šéf Európskej komisie.

V prejave, ktorý Jean-Claude Juncker predniesol v stredu 13. septembra, avizoval vytvorenie nového rámca EÚ pre kontrolu investícií. V nasledujúci deň prišla Komisia s konkrétnym legislatívnym návrhom.

Hoci tlačová správa hovorí len o „tretích krajinách,“ z bruselskej diskusie je jasné, že v tomto momente ide predovšetkým o Čínu. O ochrane „kritickej národnej infraštruktúry“ pred „investičnými rizikami“ sa zmieňuje aj strategický dokument o Číne, ktorý v júni 2016 predstavila šéfka európskej zahraničnej služby Federica Mogheriniová.

Slovenské ministerstvo hospodárstva má však iný prístup. Na medzirezortné pripomienkovanie predložilo na začiatku septembra akčný plán pre budúce vzťahy s Čínou, ktorý sa naopak hlási k spolupráci na „strategických projektoch v rámci infraštruktúry a energetiky“. O ochrane strategických firiem sa vôbec nezmieňuje. Žiadny alebo takmer žiadny priestor nevenoval ani ľudským právam, čínskemu dumpingu či ochrane duševného vlastníctva, ktorými žije spoločná európska politika voči Číne.

Francúzi si dávajú pozor

Štvrtkový návrh Európskej komisie je odpoveďou na požiadavku Francúzska, Nemecka a Talianska. Tie vo februárovom liste Európskej komisii žiadali pre Úniu „väčší priestor vyšetrovať jednotlivé transakcie a, keď je to relevantné, zablokovať ich.“

Číňania sa totiž čoraz viac zaujímajú o investície do strategických európskych firiem. A európske vlády sa ich čoraz viac obávajú.

Európa bojuje s protekcionizmom vo svete, na svojej ochrane sa nedohodla

Francúzska vláda v júli zablokovala zmenu vlastníka lodeníc STX, ktoré vyrábajú aj lietadlové lode. Ich juhokórejský vlastník krachuje, na kúpe sa dohodol s talianskou skupinou. Obavy však vyvolal spoločný podnik, ktorý má talianska firma s americkou a čínskou spoločnosťou. Paríž dokonca vydal na cestu dočasného znárodnenia, aby sa napokon väčšina akcií STX nedostala do blízkosti čínskej firmy.

Číňania by sa mohli zaujímať aj o podiely v ďalších veľkých francúzskych firmách, ktoré plánuje nový francúzsky prezident sčasti sprivatizovať. Patrí k nim aj napríklad aj energetický koncern Engie.

Paríž našiel isté pochopenie aj v ostatných hlavných mestách vrátane Bratislavy. Na júnovom summite európski lídri „privítali iniciatívu Komisie na využitie globalizácie a okrem iného na analýzu investícií z tretích krajín smerujúcich do strategických sektorov pri plnom rešpektovaní právomocí členských štátov.“

Záujem o slovenskú energetiku

Ochranu slovenských strategických podnikov pred čínskymi investíciami však v koncepčných dokumentoch vôbec nezohľadňuje ministerstvo hospodárstva.

Číňania pritom v minulosti predložili ponuku na kúpu dvoch tretín akcií Slovenských elektrární od talianskeho Enelu. Slovenská republika má v ňom podobný, tretinový podiel ako Francúzska republika v STX. Za posledný rok prejavili Číňania záujem aj o košické oceliarne, ktoré vlastní U.S. Steel.

Akčný plán ku Koncepcii rozvoja hospodárskych vzťahov medzi Slovenskou republikou a Čínskou ľudovou republikou na roky 2017 -2020, ktorú na pripomienkovanie predložil rezort hospodárstva, sa o ochrane pred čínskymi investíciami nezmieňuje ani slovom.

„Treba vziať do úvahy vlastnícku štruktúru slovenských strategických firiem a spoločností a súčasne aj postavenie štátu v týchto subjektoch,“ reagoval pre portál EurActiv.sk hovorca rezortu Maroš Stano.

„Nepochybná snaha štátu je chrániť slovenské záujmy a výrobcov a tiež vytvárať zdravé podnikateľské prostredie. Rozhodovacie procesy sú však záležitosťou majoritných vlastníkov, ktorí prioritne nesú zodpovednosť za svoje rozhodnutia,“ dôvodí Stano.

Štát má stále podiely

Ministerstvo hospodárstva teda naznačuje, že nad slovenskými strategickými podnikmi nemá kontrolu, pretože sú vo väčšinovo súkromných rukách.

O všetkých to však neplatí. Štát je napríklad väčšinovým vlastníkom v Eustreame, ktorý inkasuje stámilióny eur za prepravu plynu a buduje prepojenia s inými štátmi s cieľom zvýšiť energetickú bezpečnosť krajiny.

Samotný akčný plán z dielne rezortu hospodárstva pritom priznáva, že „pretrváva dlhodobý záujem čínskych firiem o investovanie do verejných projektov s garantovanými výkonmi predovšetkým v oblasti energetiky a infraštruktúry.“

Čína sa po nástupe Trumpa snaží posilňovať vzťahy s Európou

Na tento záujem sa však skôr pozerá ako na príležitosť. Akčný plán vyzdvihol projekt One Belt, One Road (OBOR), ktorý si Čína predstavuje ako novú hodvábnu cestu. Tá má pomocou železničnej dopravy zvýšiť výmenu tovaru s Európou.

„Projekt OBOR je pre Slovensko mimoriadne dôležitý už aj s ohľadom na skutočnosť, že naše územie poskytuje významný koridor na prepravu čínskych tovarov (existencia širokorozchodnej trate prakticky až do Košíc),“ vysvetľuje hovorca Stano.

Slovensko chce hodvábnu cestu

Čo sa sporných bodov týka, akčný plán má za cieľ ich odstrániť tak, aby sa využil „potenciál Slovenska ako križovatky tovarových tokov východ – západ a sever – juh.“

„Pre (OBOR) bude potrebné vybudovať súvisiacu infraštruktúru (prekladiská, sklady, logistické služby…). Treba si uvedomiť, že v prípade, ak tento koridor bude prechádzať územím Slovenska, má projekt vplyv na zamestnanosť v súvislosti s poskytovaním nevyhnutných služieb pre prepravu tovaru a očakáva sa aj nemalý príjem plynúci z colných a tranzitných poplatkov,“ tvrdí ministerstvo ústami hovorcu.

Slovenský diplomat, ktorý zastupuje Úniu, podporuje novú hodvábnu cestu

Ministerstvo financií a Slovenskú záručnú a rozvojovú banku zaväzuje akčný plán „realizovať synergické prepojenie iniciatívy OBOR s Investičným plánom pre Európu implementovaným prostredníctvom EFSI – Európskeho fondu pre strategické investície.“

Pravda, ani samotný EFSI nie je ušetrený čínskeho vplyvu. K pôvodným 21 miliardám eur z európskych verejných zdrojov prihodila Čína 10 miliárd eur. Lenže európska stratégia voči Číne má aj iné priority ako len zvýšiť vzájomnú obchodnú výmenu a investície.

Akčný plán z dielne ministerstva hospodárstva vidí v Číne naopak len ekonomické príležitosti.

Viac politických kontaktov

Ministerstvo zahraničných vecí, ktoré na tvorbe akčného plánu spolupracovalo, má za úlohu „zadefinovať prioritné oblasti spolupráce“. Ako príklady sú uvedené „OBOR a multimediálny terminál v Košiciach, veda, výskum a transfer inovácií v rámci C+16 (pravidelné stretnutia Číny s post-komunistickými krajinami), strategické projekty v rámci infraštruktúry a energetiky.“

V politickej rovine chce akčný plán „rozvíjať politický dialóg medzi Slovenskou republikou a Čínskou ľudovou republikou na najvyššej úrovni, ale aj na úrovni ministerstiev a samosprávnych celkov, ktorý má priamy vplyv na dynamiku a výsledky ekonomickej spolupráce.“

V oblasti výskumu a inovácií dáva napríklad ministerstvu školstva za úlohu „podporovať aktivity spojené so zriadením Centra transferu technológií pre formát Čína a 16 krajín strednej a východnej Európy v nadväznosti na umiestnenie Sekretariát transferu technológií SVE v Bratislave.“

Akčný plán síce chce „prispievať k posilneniu politického dialógu Európskej únie a Čínskej ľudovej republiky“ v súlade so strategickým dokumentom Federicy Mogheriniovej.

Jeho priority v oblasti ochrany európskeho trhu pred rizikovými investíciami či dotovaným dovozom však už ďalej nijako nerozpracúva.

Koncepcia vidí sporné body

Hovorca rezortu hospodárstva len potvrdil, že „problematikou subvencovania čínskeho dovozu do Európy a špeciálne do krajín EÚ sa zaoberá Európska komisia a Slovensko sa na príprave pozícií EÚ aktívne zúčastňuje a chráni svoje záujmy aj formou súhlasu so zavedením antidumpingových ciel.“

Niekoľko zmienok k sporným bodom vo vzťahoch EÚ-Čína predsa len obsahuje samotná Koncepcia rozvoja hospodárskych vzťahov medzi Slovenskou republikou a Čínskou ľudovou republikou na roky 2017 – 2020. Tú vláda schválila ešte v apríli 2017.

Čínsky Nový rok v Európe: Boj s dotovanou oceľou pokračuje

Koncepcia sa pýta, prečo európska a čínska ekonomika reprezentujú spolu jednu tretinu svetového hospodárstva, ich obchodná výmena predstavuje len 1,5 percenta svetového obchodu.

Odpovedá si, že „pri previerke obchodnej politiky Číny na pôde Svetovej obchodnej organizácie v júli 2014 EÚ zaradila medzi najväčšie problémy v čínskej obchodnej politike nedostatok transparentnosti, priemyselnú politiku a niektoré netarifné opatrenia, ktoré diskriminujú zahraničné firmy, veľký stupeň štátnych intervencií do ekonomiky, ktoré zvýhodňujú štátom vlastnené firmy, ako aj nedostatočnú ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva.“

V oblasti ľudských práv koncepcia len konštatuje Slovensko „podporuje každoročné konanie dialógu EÚ – Čína o ľudských právach, ktorý je vhodnou platformou na detailnú diskusiu o stave ľudských práv v Číne.“

Únia rieši čínske dotácie

Oveľa širší pohľad na politické aj ekonomické vzťahy s Čínou má strategický dokument európskej zahraničnej služby z júna 2016.

Aj ona na vyzýva na využitie „otvárania sa (Číny), na posilnenie vzťahov“. Hneď v úvode však za prioritu EÚ označuje „presadzovanie reciprocity, rovnakých podmienok a férovú súťaž naprieč všetkými oblasťami spolupráce“.

Ako chce Európa kontrolovať čínske investície

Európska únia chce s Čínou uzatvoriť komplexnú zmluvu o investíciách. Ale ústami Federicy Mogheriniovej, „Európska únia víta produktívne čínske investície za podmienky, že sú v súlade s európskym právom a pravidlami.“

EÚ podľa jej dokumentu očakáva, že čínske investície v Európe „budú založené na princípoch voľného trhu.“ Plánuje „využiť všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, aby riešila možné narušenia trhu a ďalšie investičné riziká zo strany firiem, ktoré využívajú dotácie alebo regulačné výhody od štátu.“

Čo sa týka dovozu dotovanej čínskej ocele, „EÚ očakáva, že Čína uskutoční významné a overiteľné zníženie priemyselnej nadvýroby na základe jasného harmonogramu záväzkov a nezávislého kontrolného mechanizmu.“

Diverzifikovať od Západu k Číne

Komisiu trápi aj postavenie európskych firiem v Číne.

Výmenou za otvorenie dverí do Európy, „EÚ očakáva lepší prístup na čínsky trh a rovnaké podmienky pre podnikanie a investície; Čína by mala znížiť počet chránených sektorov a minimalizovať štátne bezpečnostné previerky,“ vyzýva európsky strategický dokument.

Slovenská vláda to však vidí inak. „Pre Slovensko, ako exportne zameranú ekonomiku, je čínsky trh veľmi vhodným diverzifikačným cieľom v porovnaní v súčasnosti majoritne zastúpenými obchodnými trhmi západnej proveniencie v štruktúre obchodu Slovenskej republiky,“ píše sa v schválenej koncepcii ekonomických vzťahov.

„Aj napriek faktu, že Čína zo strany EÚ ešte nedosiahla uznanie štatútu trhovej ekonomiky, nepochybne má v rámci EÚ aj pre Slovensko výrazný potenciál a komparatívne výhody,“ dopĺňa vládny dokument.

Hovorca rezortu hospodárstva Maroš Stano tvrdí, že „Slovenská obchodná a priemyselná komora má s čínskymi partnermi veľmi dobré vzťahy, rovnako aj slovenské podnikateľské subjekty (Matador, a.s. Púchov, Konštrukta, a.s. Trenčín…).“ Dodáva, že skúsenosti jednotlivých európskych komôr s čínskym podnikateľským prostredím sú rôzne.

Strach z odvetných opatrení

Vo vlaňajšom prieskume však Obchodnej komore EÚ v Číne vyšlo, že tamojšie európske firmy čelia čoraz náročnejším podmienkam. Spoločná európska komora konštatovala, že spomalenie čínskej ekonomiky, ale aj neschopnosť Pekingu plniť si záväzky o väčšom a jednoduchšom sprístupnení svojho trhu spustilo u podnikateľov „novú vlnu pesimizmu“.

K hlavným princípom Mogheriniovho dokumentu ako aj k ochrane európskych firiem v Číne sa prihlásila v júli 2016 Rada EÚ, v ktorej sú zastúpené členské štáty. Vtedy stálo na čele Rady EÚ zhodou okolností Slovensko, hoci danej formácii ministrov zahraničných vecí trvalo predsedá šéfka európskej zahraničnej služby Mogheriniová.

Číňania rokujú v Bruseli o obchode. Najskôr stopnite dumping, odkazujú firmy

Napriek tomu sa nedá povedať, že ostatné členské štáty otvorene podporujú obozretnejší prístup vo vzťahoch s Čínou. Slovensko nie je v skutočnosti žiadnou výnimkou.

Ako pre portál EurActiv.com povedal nemenovaný vysokopostavený úradník Komisie, členské štáty sa boja odvetných opatrení zo strany Číny. Podľa neho sa preto skrývajú za Európsku úniu, hoci samé majú v národnej legislatíve zakotvené nástroje na blokovanie podozrivých investícií.

Ako pripomenula vo štvrtok Komisia, je ich presne 12: Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Litva, Lotyšsko, Nemecko, Taliansko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo a Španielsko. Rokovania o novej legislatíve ukážu, nakoľko berú čínske riziká vážne.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA