Komisia chce zaviesť „povinnú konzultáciu“ energetických dohôd

Európska komisia preskúma energetické kontrakty členských štátov s tretími krajinami ešte pred ich podpisom. Uvádza sa to v návrhu Strategického rámca pre Energetickú úniu.

„Aktívna účasť“ na rokovaniach o dodávkach zemného plynu by mohla zabrániť „neprimeraným tlakom alebo narušeniam trhu,“ v dôsledku uzatvorenia medzivládnej dohody s „krajinami, ktoré nejednajú v súlade s európskymi pravidlami,“ hovorí sa v uniknutom pracovnom dokumente Komisie, ktorý má EurActiv k dispozícii.

V rámci Energetickej únie by podobné medzivládne dohody podliehali „povinnej konzultácii“ s Komisiou, ktorá by posúdila, či takáto dohoda je v súlade s pravidlami európskeho jednotného trhu s energiami a bezpečnosti dodávok.

V súčasnosti musia členské štáty Komisii oznámiť bilaterálne zmluvy, ktoré majú vplyv na vnútorný trh s energiami. Nová úprava by však výrazne rozšírila pôsobnosť  pravidiel z roku 2012 aj na iné typy zmlúv.

Opatrenie vychádza z nedávnych skúseností EÚ s medzivládnymi dohodami, ktoré podpísalo šesť členských štátov s ruským Gazpromom o výstavbe plynovodného prepojenia Južný prúd. Ako sa neskôr ukázalo kontrakty boli v rozpore s pravidlami EÚ o štátnej pomoci a hospodárskej súťaži v dôsledku čoho bol projekt pozastavený. Rusko sa rozhodlo od projektu odstúpiť v decembri minulého roka.

Spoločný nákup plynu

Únia dováža asi 53 percent potrebnej energie. V rámci zabezpečenia a diverzifikácie dodávok koncept Energetickej únie počíta s novými dodávateľmi z Alžírska, Turecka, Azerbajdžanu, Turkmenistanu, či Iránu a rozvojom terminálov na skvapalnený plyn v severnej a východnej Európe, ale aj v Stredomorí.

Strategický dokument sa venuje aj spoločnému nákupu plynu v čase krízy, ktorý by pomohol vyjednať lepšie ceny pre členské štáty s jedným dodávateľom zemného plynu.

Táto myšlienka má podporu viacerých krajín, ktoré sú závislé na dovoze energetických surovín z Ruska. Predseda Európskej rady a bývalý poľský premiér Donald Tusk už minulý rok navrhol spojiť sily pri jednaniach s ruským štátnym monopolom Gazpromom. Poľsko z Ruska dováža približne 16 miliárd kubických metrov plynu ročne pričom platí jednu z najvyšších cien v Európe.

Spoločný nákup plynu však naráža na silný odpor dodávateľských krajín, ako je napríklad Nórsko, ktoré tvrdí, že takýto postup by bol v rozpore s obchodnými pravidlami a pravidlami hospodárskej súťaže Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Spoločný nákup plynu by preto nemohol byť inštitucionalizovaný ale založený na výlučne dobrovoľnej báze.  

Komisia zverejní konečnú verziu Strategického rámca pre Energetickú úniu v stredu 25. Februára.

EurActiv.sk/EurActiv.com

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA