Komisia oceňuje Slovensko za diskusiu o uhlí aj batériové technológie

Európska exekutíva nám vyčíta slabú účasť vo výskumných programoch. Chváli projekt na batérie, ktorý je dnes už vo Fínsku.

Slovenské projekty ako príklady energetickej transformácie? Minimálne v dvoch prípadoch sa tak Európska komisia vyjadruje vo svojej tretej správe o stave energetickej únie.

hodnotení Slovenska vyzdvihuje diskusná platformu o transformácii uhoľného regiónu hornej Nitry. Príloha správy o energetickej únii venovaná výskumu a inováciám zase uvádza ako príkladný slovenský projekt BroadBit venovaný vývoju softvéru pre elektrické batérie aj výrobe samotných batérií.

Na druhej strane Komisia kritizuje Slovensko za stagnáciu v pripájaní obnoviteľných zdrojov, vysokú závislosť na ruskom plyne, pretrvávajúce dotácie pre spaľovanie hnedého uhlia, ako aj slabú účasť v európskom programe pre výskum a inovácie v energetike.

Európske ciele Slovensko plní

Tretia správa o stave energetickej únie konštatuje, že Európska únia pravdepodobne splní svoje ciele pre rok 2020. Slovensko sa z pozitívneho trendu nevymyká.

Šefčovič hodnotil energetickú úniu. Čo sú jej tri najväčšie problémy?

„Čo sa týka energetickej efektívnosti, Slovensko je na dobrej ceste k splneniu cieľov pre rok 2020,“ konštatuje európska exekutíva. Primárnu energetickú spotrebu stanovenú pre rok 2020 na 16,4 Mtoe podliezlo už v roku 2015 s 15,4 Mtoe. K naplneniu cieľa pre konečnú energetickú spotrebu vo výške 9 Mtoe mu už veľa nechýba, v roku 2015 bolo na úrovni 10,1. V roku 2015 zároveň Komisia pozoruje nárast spotreby a žiada „ďalšie úsilie pre zníženie konečnej spotreby energií.“

Dobre sme na tom aj v znižovaní emisií skleníkových plynov. „V roku 2016 vykázalo Slovensko o 44,8 percenta emisií menej… ako v roku 1990, čo je oproti priemeru EÚ dvojnásobné zníženie,“ hodnotí Komisia. Cieľom pre rok 2020 bolo 20-percentné zníženie emisií.

Štatisticky sa Slovensko môže pochváliť aj v treťom cieli – obnoviteľných energiách. V roku 2020 má dosiahnuť ich podiel na slovenskej hrubej konečnej spotrebe energií 14 percent. V roku 2015 bol ich podiel 12,9 percenta.

Problematická zelená elektrina

Európska komisia si však všíma moratórium distribučných spoločností na pripájanie obnoviteľných zdrojov s kapacitou nad 10kW. „Integrácia nových decentralizovaných zdrojov do siete je vnímaná ako zložitá a od roku 2013 (stop stav) bráni (ich) pripojeniu do siete… Zrušenie moratória na nové obnoviteľné zdroje by uľahčilo dosiahnutie cieľa pre rok 2030 (14 percent) a môže prispieť k budúcemu cieľu 27 percent pre rok 2030,“ odporúča Komisia.

https://euractiv.sk/rozhovory/zivotne-prostredie/karol-galek-slovensko-nevie-ako-bude-plnit-klimaticku-dohodu/

Problémom pre obnoviteľné zdroje je podľa európskej exekutívy aj ich nízka „verejná akceptovateľnosť“ pod vplyvom „príliš štedrých podporných schém a jasnej voľby pre jadro zo strany slovenskej vlády“. Z pohľadu Komisie sa investičné prostredie stalo „neistým“ v dôsledku „neplánovaných“ legislatívnych zmien ohľadom výkupnej ceny a administratívnych povinností. Regulačné prostredie je hodnotené ako „neprehľadné“.

Komisia dodáva, že najväčší obrat v slovenských obnoviteľných energiách predstavovala v roku 2015 biomasa, teda drevo, a to 206 miliónov z 505 miliónov eur.

Podiel obnoviteľných zdrojov na zamestnanosti bol len 0,19 percenta, „pomerne nízko pod priemerom EÚ 0,54 percenta.“

Vysoké náklady na transformáciu

Komisia varuje Slovensko pred komplikovaným prechodom k zelenej ekonomike.

„Dekarbonizácia energetiky a dopravy si bude vyžadovať významné investície a ekonomické opatrenia nad rámec týchto sektorov. Energetická transformácia znamená štrukturálny posun vo fungovaní ekonomiky. Investície a pracovné miesta v energetike sa sčasti premiestnia z tradičných činností spojených s fosílnymi palivami k stavebníctvu, strojárenstvu a ďalším službám súvisiacim so šírením nízkouhlíkových … technológií,“ predpovedá Brusel.

Štátny tajomník envirorezortu: Dekarbonizácia energetiky je nezastaviteľná

V prvej polovici budúceho roka budú musieť členské štáty predložiť Komisii svoje integrované národné energetické a klimatické plány pre roky 2021-2030. Európski úradníci píšu, že Slovensko sa nachádza „v úvodnej fáze“ tvorby svojho plánu.

Založilo pracovnú skupinu pre analytický základ plánu, Komisia mu poskytla technickú pomoc a kontakty s „dodávateľom“ expertízy prebiehajú počas jesene.

V plyne medzi najzraniteľnejšími

Komisia hodnotí aj energetickú bezpečnosť, ktorá je v prípade elektriny na vyššej úrovni ako v prípade plynu.

Identifikovala šesť členských štátov, ktoré sú úplne alebo takmer úplne závislé na dodávkach plynu z Ruska. Patrí medzi ne aj Slovensko. „Slovensko zostáva jednou z najzraniteľnejších krajín EÚ, čo sa týka možného prerušenia dodávok plynu,“ uvádza európska exekutíva. Chváli naopak zavedenie reverzného toku s plynom na ukrajinskej hranici, ktorý pokladá za „dôležitý míľnik pre energetickú bezpečnosť v regióne“.

V elektrine dosiahlo Slovensko uspokojivú kapacitu cezhraničných prepojení na úrovni 43 percent v roku 2017. Európske ciele pre roky 2020 a 2030 sú 10 a 15 percent. „Na krajinu však vplývajú kruhové toky vedúce z Nemecka cez Poľsko a Česko. Úzke miesta sa tiež objavujú na slovensko-maďarskej hranici, kde sú naplánované nové elektrifikačné prepojenia (financované z Nástroja pre prepájanie Európy).“

Komisia Slovensku odporúča pokračovať v modernizácii elektrických sietí.

Uhlie a výskum: dobré a zlé správy

Za zvlášť problematické body považuje Komisia jednak dotovanie domáceho uhlia a ďalej slabú účasť na Strategickom pláne pre energetické technológie (SET Plan). Na druhej strane však oceňuje verejné aj súkromné iniciatívy smerujúce k zmene.

Výkupná cena pre elektrinu z domáceho hnedého uhlia „nie je v prospech udržateľnosti a aspektov životného prostredia,“ napísala Komisia. Na druhej strane však oceňuje príklad Trenčianskeho samosprávneho kraja a poľského regiónu Sliezsko, s ktorými spolupracuje na ukončení uhoľného priemyslu. „V úzkom partnerstve s národnými a regionálnymi úradmi“ poskytuje hornej Nitre ekonomickú expertízu, technickú pomoc a rady ohľadom využitia eurofondov.

Koniec uhlia na hornej Nitre: Nádeje sa upínajú na Brusel

Čo sa týka SET Planu, Komisia uvádza, že Slovensko sa zúčastňuje len na 2 z 15 pracovných skupín – o energetickej efektívnosti a jadrovej bezpečnosti. Z klimaticko-energetickej kapitoly Horizontu 2020 získali slovenskí účastníci len 0,2 percenta rozpočtu.

Jedným z nich je aj slovenská spoločnosť bAvenir, ktorá dostala 600 tisíc eur na účasť v projekte SHAR-Q. Jeho cieľom je vyvinúť riešenia pre skladovanie energie v batériách na lokálnej úrovni. V celkovom hodnotení SET Planu zase Komisia uvádza ako príkladný projekt BroadBit. Vďaka eurofondom pracuje na softvéroch pre batérie aj samotných batériách s využitím sodíka a použiteľných v elektromobiloch. V roku 2015 udelila Komisia spoločnosti BroadBit inovačnú cenu. Firma vznikla na Slovensku, dnes sídli vo Fínsku.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA