Komisia predstaví stratégiu 2020 v oblasti energetiky. Za bilión eur.

Už túto stredu predstaví Európska komisia energetickú stratégiu EÚ na nadchádzajúce desaťročie, ktorá vyzýva k investíciam v hodnote jeden bilión eur. Tie majú Únii zabezpečiť trvalo udržateľné dodávky energie.

Nová stratégia určí priority, za pomoci ktorých sa Európska únia pokúsi splniť svoje ciele v oblasti energetiky a klimatických zmien. Podľa návrhu z dielne Komisie, ktorý sa podarilo EurActiv-u získať, si tieto kroky budú vyžadovať v priebehu nasledujúcich desiatich rokov investície vo výške jeden bilión eur- tie by sa mali zameriavať najmä na budovanie infraštruktúry, nové technológie a skladovanie elektriny. „V nasledujúcom desaťročí investície do energetiky, a to ako na nahradenie existujúcich zdrojov tak aj na uspokojenie rastúcich požiadaviek v oblasti energií, európske ekonomiky donútia, aby sa rozhodli medzi energetickými produktami, ktoré vzhľadom na zotrvačnosť energetických systémov podmienia ďalších 30 rokov,“ uvádza sa v dokumente.

Hlavnou prioritou šetrenie energie

Navrhovaná stratégia vyčleňuje energetickú efektívnosť ako svoju hlavnú prioritu. Dodáva však, že je potrebné ju začleniť do všetkých relevantných strategických oblastí. Detaily Komisia predstaví v novom pláne energetickej efektívnosti na budúcu jar.

Európska únia si už v stratégii Európa 2020 stanovila plán ušetriť do roku 2020 20 percent energií, ale proces merania úspešnosti tohto cieľa si bude vyžadovať vytvorenie „súboru spravodlivých a merateľných cieľov,“ píše sa v dokumente. Podľa neho sa nástrojom výročnej kontroly stanú národné akčné plány v oblasti energetickej efektívnosti, ktoré budú jednotlivé členské štáty vyhodnocovať vo výročných správach. Doposiaľ sa národným plánom efektívnosti nepodarilo si zabezpečiť rovnaký vplyv ako majú podobné plány v oblasti energetickej efektívnosti. Je to najmä z dôvodu, že ciele nie sú právne záväzné.

Komisia zároveň navrhuje vyťažiť čo najviac potenciálu na energetickú úsporu z už existujúcich stavieb v Európe. Renovácie v tejto oblasti by mali byť urýchlené investičnými stimulmi a inovatívnymi finančnými nástrojmi ako napríklad revolvingový fond. Zároveň sľubuje, že sa bude zaoberať riešením problému delenia stimulov medzi nájomcov a majiteľov.

Šetrenie energie v doprave- teda v oblasti, ktorá vytvára až pätinu emisií skleníkových plynov- si chce EÚ zabezpečiť zavedením noriem energetickej efektívnosti pre všetky dopravné prostriedky a „systém značenia áut“, uvádza sa v dokumente.

V celom procese bude kľúčovú úlohu zohrávať verejný sektor, keďže kritériá energetickej efektívnosti by sa „mali stať podmienečne povinnými pre všetky oblasti, najmä pri alokovaní verejných zdrojov,“ píše sa ďalej v správe. Na druhej strane, priemyselné spoločnosti by mali byť podporované v tom, aby vykonávali energetický audit a pre malé a stredné podniky by sa mal vytvoriť špeciálny podporný mechanizmus. „Efektívnosť sa musí stať ziskovým podnikaním sama o sebe, a mala by viesť k veľkému vnútornému trhu v s technikami šetrenia energie a k poradenstvu a komerčným príležitostiam navonok,“ píše sa v dokumente.

Európsky energetický trh

Ďalšou prioritou pre nasledujúce desaťročie bude vybudovať integrovaný celoeurópsky trh s energiami, hoci v súčasnosti sú kvôli národným hraniciam roztrieštené trhy s elektrinou a zemným plynom. „Novou výzvou 2020 je však poskytnutie podpory tomu, aby elektrina a zemný plyn prúdili tam, kde je to potrebné,“ uvádza správa.

Kľúčom k integrovaniu obnoviteľných zdrojov ku rozvodnej sieti (grid) bude vybudovanie novej infraštruktúry. Tým sa však bude zaoberať infraštruktúrny balíček, ktorý Komisia predstaví zvlášť tento rok v septembri.

EK sa chce zamerať práve na vytvorenie dlhodobého plánu v oblasti infraštruktúry. Ten európskych regulátorov a operátorov transmisných systémov splnomocní na vytvorenie návrhu pre európske rozvodné siete pre elektrinu a zemný plyn v období rokov 2020 až 2050. Novú mapu Komisia predstaví v polovici budúceho roka. Tá sa bude pritom držať energetickej stratégie EK na rok 2050, ktorú Komisia zverejní tiež na budúci rok.

„Čo je teraz dôležité je, aby sa všetky tieto odlišné projekty Komisie harmonizovali, čo znamená, že Balíček energetickej infraštruktúry musí byť v súlade s plánom na rok 2050 a tiež touto krátkodobou stratégiou,“ povedala šéfka energetickej politiky v priemyselnej asociácii EÚ Eurelectric Susanne Nies. Varovala, že jednotný európsky energetický trh si bude vyžadovať, aby EK odsúdila kroky ako napríklad plánované zavedenie národných energetických daní, ktoré podľa nej „idú zlým smerom“.

Stále chýba jasné financovanie

Naliehavosť vybudovania nových prepojený a rozvoja takzvaných „smart grids“, ktoré majú zabrániť tomu, aby sa Európa dostala do závislosti od dovozu vysoko znečisťujúcich palív, si bude vyžadovať „širší pohľad na nové finančné nástroje“, uviedla Komisia. Tá zároveň spomenula možnosť získania prostriedkov na tento účel z rozpočtu Únie keď vyzvala k „mobilizácii dodatočných zdrojov v novom viacročnom finančnom rámci“.

Prostriedky bude treba nájsť aj na financovanie rozvoja inovatívnych technológií, ktoré sú ďalšou prioritou EÚ. V Únii totiž rastú obavy, že Čína a Spojené štáty sú čoraz viac v popredí na trhu so slnečnou a veternou energiou. Stratégia upozorňuje, že hlavné plánované projekty ako veterné farmy v Severnom mori , či iniciatíva Desertec, ktorá má Európu zásobovať pomocou solárnej energie zo Severnej Afriky si bude vyžadovať celoeurópsku koordináciu a rôzne zdroje financovania.

Návrh však veľa kokrétnych riešení neponúka. Spomína len, že technológie podporované plánom s názvom Strategické energetické technológie (SET) budú „základom pre vypracovanie budúceho finančného rámca v oblasti energetického výskumu“.

Zahraničná stratégia

Stratégia sa tiež zameriava na vytvorenie spoločnej vonkajšej energetickej politiky, ktorá by Únii pomohla „efektívne prejaviť svoju spoločnú trhovú váhu vo vzťahu ku kľúčovým partnerom v podobe tretích krajín“. V návrhu sa preto zároveň uvádza, že Komisia predstaví budúci rok komuniké o vonkajšej dimenzii energetickej politiky, ktoré má identifikovať spôsoby ako dosiahnuť efektívnosť politík EÚ v tejto oblasti.

Hlavným cieľom je diverzifikovať zdroje dodávok a cesty, aby sa Európa vyhla plynovej kríze podobnej tej, ktorá nastala v januári roku 2009 kvôli sporu medzi Ruskom a Ukrajinou. Za týmto účelom podpíše EÚ rámcové energetické dohody s kľúčovými dodávateľmi a tranzitnými krajinami, ktoré budú pokrývať aj také témy ako rozvoj sietí, uvádza sa v návrhu.

Pozície

Priemyselné združenie v rámci EÚ Eurelectrics uvádza, že Komisia sa musí teraz postarať o to, aby bola krátkodobá stratégia v súlade s ďalšími chystanými iniciatívami ako Balíček energetickej infraštruktúry, či plán na rok 2050. „V nasledujúcich rokoch sa potrebujeme skutočne zamerať na integrovaný jednotný európsky energetický trh,“ povedala šéfka pre energetickú politiku v Eurelectrics Susanne Nies. Dodala, že zavedenie národných energetických daní ako napríklad daň na minuté palivo v Nemecku a darčeková daň na voľné emisné povolenky v Českej republike by mohli poškodiť snahy EÚ o vytvorenie spomínaného jednotného energetického trhu. „Tú istú tendenciu vidíme v národných akčných plánoch pre obnoviteľnú energiu, kde sú spoločné projekty úplne nevyvinuté,“ uvádza Nies.

Európske združenie zamestnávateľov BusinessEurope privítalo Energetickú stratégiu 2020 ako kľúčovú iniciatívu na začatie transformácie energetického systému EÚ. Združenie však varovalo, že viac pozornosti by sa malo venovať aj celosvetovej energetickej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. „Existuje tu reálne riziko úniku uhlíka a pracovných miest spôsobené kumulovanými nákladmi všetkých klimatických a energetických politík. V priemere je elektrina v Európe drahšia o 21 percent ako v Spojených štátoch a stojí o 197 percent viac ako v Číne,“ povedal riaditeľ pre záležitosti priemyslu v BusinessEurope Franz Folker.

Environmentálna skupina WWF namieta, že Komisia koná v oblasti energetickej politiky nesúvislo. Zatiaľ čo totiž tvrdí, že šetrenie energiou je jej hlavnou prioritou a volá po dekarbonizácii, zároveň si chce v rozpore s týmto zaistiť lacné fosílne palivá, aby tak bola schopná uspokojiť rastúci dopyt, uvádza združenie.

Združenie Priatelia Zeme Európa (FoEE) uvádzajú, že najväčšou prioritou EÚ by malo byť vytvorenie záväzného cieľa v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2020. „Radšej ako prichádzať s veľkými stratégiami pre energetické siete by mala Komisia diskutovať o tom ako znížiť množstvo ropy, zemného plynu a elektriny, ktoré budeme v roku 2020 vyuźívať. Zníženie používania energií znamená míňať menej na nových plynovodoch a ropovodoch z Ruska a Severnej Afriky,“ tvrdí člen združenia Brook Riley.

Ďalšie kroky

  • 10. november 2010: Komisia predstaví energetickú stratégiu 2020

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA