Komisia schválila nový režim štátnej pomoci v energetike

Štátne dotácie pre obnoviteľné zdroje sa budú naprieč EÚ postupne odstraňovať. Mnoho priemyselných sektorov nebude musieť plne prispievať na ich podporu. Štáty budú môcť dotovať projekty cezhraničnej infraštruktúry aj kapacitné mechanizmy výroby elektriny.

Európska komisia prijala v stredu (9.4.) nové pravidlá verejnej podpory pre projekty v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky. Usmernenia podporia členské štáty pri dosahovaní ich klimatických cieľov do roku 2020 a zároveň sa zaoberajú deformáciami trhu, ktoré môžu vyplývať z dotácií pre obnoviteľné zdroje energie (OZE).

Ich prijatiu predchádzali celkovo až tri verejné konzultácie. Aktuálne platné usmernenia pre environmentálnu pomoc sa rozšíria na energetiku, hlavne na štátnu pomoc pre infraštruktúrne projekty, opatrenia primeranosti výroby a na energeticky náročných odberateľov.

Aktualizovaný režim propaguje postupný posun k trhovo založenej podpore zelenej energie. Usmernenia poskytujú kritéria pre to, ako môžu štáty oslobodiť energeticky náročné podniky, ktoré sú vystavené medzinárodnej konkurencii, od poplatkov na podporu OZE. Obsahujú tiež ustanovenia o pomoci pre energetickú infraštruktúru a výrobnú kapacitu na posilnenie vnútorného trhu s energiami a zaistenie bezpečnosti dodávok.

Zjednodušia sa hodnotiace kritéria pri niekoľkých opatrenia štátnej pomoci, ako je energetická efektívnosť alebo kogenerácia tepla a elektriny. Mnohé existujúce opatrenia sa začlenia do revidovaného všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách (GBER), ktorého prijatie predpokladá Komisia v máji.

„Je načase, aby obnoviteľné zdroje vstúpili na trh. Nové usmernenia poskytujú rámec pre navrhnutie opatrení efektívnejšej verejnej podpory, ktoré reflektujú trhové podmienky, a to postupným a pragmatickým spôsobom,“ uviedol podpredseda EK zodpovedný za hospodársku súťaž Joaquín Almunia.

Eurokomisár priznal, že výnimky, ktoré nové pravidlá umožňujú, sú kompromisom medzi konkurencieschopnosťou a cieľmi OZE a „nekoherentnými ekonomickými argumentmi  a nekoherentnými cieľmi a prioritami“, ktorý sa dosiahol vnútri samotnej Komisie aj s členskými štátmi. „Politicky je to najlepšia možná rovnováha,“ uviedol Almunia.

Nové usmernenia budú platiť od 1. júla 2014 do konca roku 2020.

OZE na trhu

Niektoré technológie OZE už dosiahli štádium vyspelosti, ktoré vyžaduje ich integráciu na trhu. Predpokladá sa preto postupné zavádzanie verejných súťaží pre alokáciu podpory, ktorá zároveň ponúkne členským štátom flexibilitu zohľadňujúcu národné okolnosti. V pilotnej fáze (2015 a 2016) budú môcť krajiny proces tendrov testovať, a to najmenej pri 5 % plánovanej novej kapacity elektriny z OZE.

Systém výkupných cien by mali postupne nahradiť výkupné prémie, kedy sa za elektrinu z OZE vypláca doplatok nad trhovú cenu elektriny.

Malé inštalácie a technológie budú mať špeciálny režim a môžu sa vyňať z povinnosti verejnej súťaže. Ide o inštalácie, ktoré produkujú menej ako 6 MW elektriny z vetra alebo 1 MW z iného OZE ako je slnko alebo biomasa. Inštalácie pod 3 MW pri vetre alebo 500 kW pri iných zdrojoch majú menší potenciál účasti na veľkoobchodnom trhu a môžu naďalej využívať akúkoľvek formu pomoci vrátane výkupných cien.

Schválené pravidlá sa budú týkať nových schém, neovplyvnia pomoc pre majiteľov existujúcich inštalácií.

V prospech priemyslu

Podiel poplatkov na financovanie OZE na účtoch priemyslu za energie sa zvyšuje, čo pre niektoré energeticky náročné podniky predstavuje veľmi vysoké finančné bremeno a môže ich znevýhodniť zoči-voči medzinárodným konkurentom. Komisia predstavila limit pre príspevok na národné dotačné schémy, pričom zvolila sektorový prístup. Limit sa tak bude týkať napríklad výroby kovov, plastových obalov či ovocných a zeleninových džúsov.

Aby sa však zohľadnila heterogénna situácia v niektorých odvetviach, štáty majú možnosť poskytnúť redukcie podnikom, ktorých náklady na elektrinu tvoria aspoň 20 % hrubej pridanej hodnoty, a sú aktívne v sektoroch vystavených medzinárodnému obchodu (4 % obchodnej intenzity vypočítanej ako celkový obchod sektoru s tretími krajinami v porovnaní s veľkosťou trhu v EÚ).

Pomoc by však nemala prekročiť prísne nevyhnutnú úroveň, preto budú výnimky čiastočné a firmy budú musieť časť príspevku na podporu OZE zaplatiť. Komisia považuje za primerané, aby podniky platili aspoň 15 % poplatku, avšak aj tu môžu členské štáty rozhodnúť o ďalšom limite týchto nákladov.

Rámec platný pre celú EÚ má podľa Komisie zaistiť, že členské krajiny nebudú pri poskytovaní dotácií a výnimiek súperiť medzi sebou.

Infraštruktúra a kapacita

Usmernenia obsahujú kritéria pre podporu energetickej infraštruktúry so zameraním na projekty, ktoré zlepšujú cezhraničné toky a propagujú infraštruktúru v menej rozvinutých regiónoch Európy. Dôležitým prvkom takejto pomoci bude, aby boli projekty otvorené pre vstup tretích strán a podliehali tarifnej regulácii.  

Novým prvkom usmernení je, že umožňujú pomoc pre zaistenie primeranej výroby elektriny, keď existuje reálne riziko nedostatočnej výrobnej kapacity. Členské štáty tak budú môcť zavádzať tzv. kapacitné mechanizmy s cieľom povzbudiť producentov k výstavbe nových elektrární, zabrániť zatváraniu tých existujúcich alebo odmeniť spotrebiteľov za zníženie svojej spotreby v čase špičky odberu elektriny.

Mechanizmy by mali byť otvorené pre existujúcu i novú kapacitu a obsahovať alternatívne opatrenia ako prekonať nedostatok. Navyše, podľa Komisie sa má odmena vzťahovať na dostupnosť kapacity a nie predaj elektriny a má prístup k mechanizmu majú mať aj elektrárne z iného členského štátu.

Pozície

Združenie Eurelectric žiada prísnu aplikáciu nových usmernení. Veľmi vítajú „trhový balíček“ – aktualizované pravidlá podľa nich môžu prispieť k podpore OZE viac trhovo založeným a nákladovo efektívnejším spôsobom.

OZE sú kľúčové pre diverzifikáciu energetického mixu EÚ, avšak nedávne reformy národných dotačných schém potvrdili naliehavú potrebu zlepšiť tento rámec. Vzhľadom na význam regulačnej istoty pre producentov, podporujú zámer Komisie vyhnúť sa retroaktívnym úpravám.  Kritizujú ale výnimku z tendrov pre malé inštalácie, keďže napr. v Nemecku asi 70 % solárnych panelov spadá pod túto hranicu a tiež varujú, že usmernenia otvárajú dvere pre výnimky pre všetku výrobu z OZE

Oceliarska asociácia Eurofer tvrdí, že ochrana konkurencieschopnosti energeticky náročných podnikov pred zvyšovaním cien bude obmedzená a 15-percentný minimálny príspevok na dotácie OZE bude stále viesť k ďalším výrazným zvýšeniam nákladov. Problém ale nevidia vo výnimkách, ale v samotných dotáciách.

Asociácia fotovoltického priemyslu EPIA tvrdí, že Komisia popiera potenciál OZE malej škály a vytvára nové bariéry ich integrácie. Komunitné projekty podľa nich budú musieť v súperiť so svojimi ponukami v tendroch, ktoré oveľa viac vyhovujú najväčším hráčom na energetickom trhu.

Podľa združenia veternej energie EWEA Komisia „zapriaha vozík pred koňa“, keď núti elektrinu z vetra  súťažiť na trhu, ktorý stále ani neexistuje a pritom ignoruje očividné deformácie trhu, ktoré sa majú riešiť prednostne,  a to dotácie pre fosílne palivá a jadro. Tým, že Komisia dobre nenavrhla požiadavky pre uprednostnenú metódu tendrov, oveľa dôležitejším nástrojom sa v praxi stanú predložené klauzuly o výnimkách.

Enviroorganizácia Greenpeace zase zdôraznila, že Komisia nemení doterajšie pravidlá pre projekty jadrovej energie, čo je ťažká rana pre britský plán budovania atómových elektrární, konkrétne nové reaktory v Hinkley Point. Britskí ministri mali do poslednej minúty lobovať za to, aby bolo jadro oprávnené na pomoc podľa nových usmernení.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA